Zamestnávatelia odmietli návrh na vzorec minimálnej mzdy, ale Smer-SD ho zatiaľ meniť nechce

peniaze
Foto: ilustračné, Getty Images
  • aktualizované 23. septembra, 14:26

Všetky zamestnávateľské zväzy spolu so Združením miest a obcí Slovenska nesúhlasia s návrhom novely zákona o minimálnej mzde, podľa ktorej by sa od roku 2021 mali najnižšie hrubé zárobky stanovovať ako 60 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov.

Po pondelkovom rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR to povedal poslanec NR SR za Smer-SD Erik Tomáš, ktorý spolu s predsedom strany Robertom Ficom tento legislatívny návrh do parlamentu predložil.

„Som rád, že sme sa zhodli v dvoch zásadných veciach,“ povedal. Všetci sociálni partneri podľa neho oceňujú, že sa zachová dialóg medzi sociálnymi partnermi o výške minimálnej mzdy a dohoda sociálnych partnerov bude mať prednosť pred zákonným určením výšky minimálnej mzdy.

„Všetci sme sa tiež zhodli na tom, že je dobré, že sa zavádza vzorec pre výpočet minimálnej mzdy, lebo bude predvídateľná,“ povedal Tomáš. Odborári podľa neho návrh odsúhlasili.

Ďalšie veličiny do vzorca

So zamestnávateľmi sa však poslanec za Smer-SD nezhodol na tom, akú podobu má mať takýto vzorec. „O tom som sľúbil ešte diskusiu, ale po vypočutí argumentov z oboch strán zatiaľ nevidím dôvod, prečo by sme niečo na danom vzorci mali meniť,“ zdôraznil Tomáš. Zamestnávatelia k novele zákona podľa neho ešte môžu predložiť svoje návrhy.

„Zamestnávatelia žiadajú zamyslieť sa nad tým, či by to namiesto priemernej mzdy nemohla byť mediánová mzda,“ povedal. Ide o hodnotu hrubej mzdy, pri ktorej polovica zamestnancov zarába viac ako je mediánová mzda a druhá polovica zamestnancov menej.

Mediánovú mzdu však podľa Tomáša Štatistický úrad SR nestanovuje. Debata je tiež o tom, či by sa do vzorca na stanovenie minimálnej mzdy nepridali k priemernej mzde aj ďalšie veličiny. Na rokovaní tripartity však zamestnávatelia žiadny protinávrh nepredložili. „Zatiaľ nevidím dôvod, aby sme niečo menili na nami navrhovanom vzorci,“ dodal poslanec.

Takto sa legislatíva nerobí

„Poslanecký návrh sme kritizovali ako nedobrý spôsob predkladania a vstupovania do pracovnoprávnej legislatívy poslaneckými návrhmi, ktoré idú bez pripomienkového konania, nemajú dobre spracované doložky vplyvov na podnikateľské prostredie, doložky vplyvov na rozpočet a celá tá diskusia tu chýba,“ povedal viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ) Rastislav Machunka.

Takto sa podľa neho legislatíva robiť nemá. „Vieme si predstaviť spracovanie komplexného materiálu a komplexnú diskusiu k minimálnej mzde, kde sa bude riešiť odpojenie od ďalších zákonov, vieme si predstaviť aj diskusiu k odvetvovej minimálnej mzde,“ povedal. Takáto debata by sa podľa Machunku mala uskutočniť na začiatku volebného obdobia, nie na jeho konci.

Prezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Miroslav Kiraľvarga tvrdí, že argumenty od sociálnych partnerov by mali odznieť ešte predtým, ako sa nejaký legislatívny návrh predloží. „To sa neudialo, vraciame sa ako keby spiatočkou. To, čo už parlament odsúhlasil, prerokovávame na Hospodárskej a sociálnej rade,“ povedal.

Prepojenie na 40 zákonov

Ako dodal, momentálne nie je potrebné tak rýchlo upravovať zákon o minimálnej mzde, keďže minimálnu mzdu na budúci rok stanoví vláda. „Pre rok 2021 ešte pretečie veľa vody,“ zdôraznil. RÚZ podľa neho neprekáža samotný nárast sumy minimálnych hrubých zárobkov, ale prekážajú im náklady, ktoré v prepojení na minimálnu mzdu vznikajú.

„Hlavne nám vadia tie ďalšie náklady, ktoré súvisia so mzdou, a to je vysoké odvodové a daňové zaťaženie,“ dodal. Ak vláda podľa neho zníži daňovo-odvodové zaťaženie, nemusí razantnejšie dvíhať hrubú minimálnu mzdu.

Poslanca NR SR Erika Tomáša zamestnávatelia podľa člena výkonného výboru Asociácie priemyselných zväzov Pavla Prepiaka upozornili, že na minimálnu mzdu je napojených viac ako 40 zákonov. „Ono to nie je len o vynásobení priemernej mzdy nejakými percentami,“ povedal.

Minimálna mzda by podľa neho nemala zohľadňovať len minulý ekonomický vývoj na Slovensku, ale aj prognózy ekonomického vývoja do budúcnosti. „Treba o tom výpočte hovoriť trošku komplexnejšie,“ tvrdí Prepiak.

Výška minimálnej mzdy

Najnižšie hrubé zárobky na Slovensku by mali od roku 2021 tvoriť najmenej 60 % z priemernej hrubej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov. Vyplýva to z návrhu novely zákona o minimálnej mzde od poslancov za Smer-SD, ktorý minulý týždeň v piatok parlament posunul do druhého čítania.

V roku 2021 by minimálna mzda mala tvoriť aspoň 60 % z priemernej mzdy na Slovensku v roku 2019, čím by mohli najnižšie zárobky na Slovensku vzrásť až na 653 eur.

Podľa septembrovej makroekonomickej prognózy Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií by totiž priemerná hrubá mzda na Slovensku za tento rok mohla dosiahnuť 1 088 eur. Výšku priemernej mzdy na Slovensku za rok 2019 zverejní Štatistický úrad SR začiatkom marca budúceho roka.

Dohoda zamestnávateľov a odborárov

Pri stanovovaní sumy minimálnej mzdy na rok 2021 a ďalšie roky má mať prednosť dohoda zamestnávateľov a odborárov. Ak sa na sume minimálnej mzdy na rok 2021 dohodnú zamestnávatelia a odborári do 15. júla budúceho roka alebo dohoda o najnižších hrubých zárobkoch nastane spoločne s predstaviteľmi vlády na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR do 31. augusta budúceho roka, dohodnutá výška minimálnej mzdy bude pre vládu záväzná.

Ak sa však sociálni partneri na výške minimálnej mzdy na ďalší rok do konca augusta nedohodnú, má sa uplatniť vzorec, podľa ktorého by sa minimálna mzda od roku 2021 v prípade nedohody sociálnych partnerov určovala ako 60 % z priemernej hrubej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov.

To, že sa odborári so zamestnávateľmi dohodnú na sume minimálnej mzdy na ďalší rok, je však málo pravdepodobné. Takúto bipartitnú dohodu totiž v posledných dvadsiatich rokoch nedosiahli. Reálny je tak scenár, podľa ktorého by sa minimálna mzda určovala ako 60 % z priemernej mzdy.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Erik TomášJán RichterMiroslav KiraľvargaPavol PrepiakRastislav MachunkaRobert Fico