Zamestnávatelia žiadajú reformu vzdelávania, Slovensko môže prísť o najlepších absolventov

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Ekonomika; práca; biznis; zamestnanie
Foto: ilustračné; thinkstock.com

BRATISLAVA 30. júla (WebNoviny.sk) – Bez komplexnej reformy systému vzdelávania stratí Slovensko najlepšiu časť absolventov, z ktorých bude čoraz viac hľadať uplatnenie v zahraničí. Tvrdí to Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) vo svojej tlačovej správe, ktorú agentúre SITA zaslala Michaela Fleischmannová z RÚZ.

Ročne ukončí na Slovensku štúdium medicíny asi 500 absolventov, viac ako tretina z nich však odchádza pracovať do zahraničia. Šance, že sa vrátia, sú podľa zamestnávateľov minimálne a práve takíto odborníci nám chýbajú doma čoraz viac.

Chýbajú lekári aj zubári

„Na Slovensku chýba 900 lekárov a 1 000 zubárov. Problém sa pritom zďaleka netýka len medikov a sektoru zdravotníctva. Už dlhší čas nám chýbajú aj informatici, konštruktéri či biotechnológovia. Mladí ľudia na slovenských školách radšej študujú ľahšie humanitné odbory a nadaní Slováci odchádzajú mimo hranice našej krajiny za atraktívnejším vzdelávaním a perspektívnejším uplatnením na trhu práce,“ tvrdí RÚZ.

Návrhy opozície na spoplatnenie štúdia medicíny pre absolventov odchádzajúcich do zahraničia považujú zamestnávatelia za málo efektívny pokus o liečenie jediného z mnohých symptómov namiesto stanovenia diagnózy choroby samotnej.

„Nemocný je systém vzdelávania na Slovensku, ktorý sa nikomu nedarí liečiť. Problémom však nie je len odchod absolventov slovenských škôl za prácou v zahraničí. Najviac znepokojujúcim faktom súčasnosti je, že narastá trend odchodu slovenských študentov. Kým v roku 2002 ich študovalo v zahraničí 11 281, v roku 2006 už 22 982 a v roku 2012 to bolo už 36 455. V roku 2016 študovalo za hranicami Slovenska 17 percent vysokoškolákov,“ konštatujú zamestnávatelia.

Kritický nedostatok kvalifikovaných ľudí

Najviac Slovákov odchádza za štúdiom do Českej republiky. V roku 2016 ich tam študovalo skoro 23 000. Po susednom Česku vyhľadávajú najčastejšie vysokoškolské vzdelanie v ďalších krajinách, ako je Maďarsko, Veľká Británia, Dánsko, Rakúsko, Nemecko či Poľsko. Iba menej ako polovica z nich uvažuje, že sa po ukončení štúdia vráti na Slovensko. Navyše viac ako 300 000 Slovákov trvalo pracuje v zahraničí.

Slovenské školstvo pritom podľa RÚZ netrpí nedostatkom návrhov ako prebiehajúci únik mozgov zvrátiť, chýba politická vôľa či schopnosť systémové opatrenia presadiť. Nové ekonomické výzvy a digitálna ekonomika na naše pomalé reformy nečakajú a slovenské školstvo a jeho absolventi sú na ne pripravení čoraz menej.

Zamestnávatelia dôrazne upozorňujú vládu na kritický nedostatok kvalifikovaných ľudí a volajú po zásadnej zmene vzdelávacieho systému, ktorý už dávno neprodukuje dostatok absolventov s potrebnými zručnosťami.

Predstavili vlastný návrh

RÚZ na jar tohto roku predstavila vlastné návrhy na konkrétne systémové zmeny vzdelávacieho systému a s podporou väčšiny zamestnávateľských zväzov a združení k nim otvorila celospoločenskú diskusiu.

Reforma z pohľadu zamestnávateľov vyžaduje predovšetkým zmenu spoločenského nazerania na poslanie vzdelávania. „Potrebujeme sa posunúť v jeho vnímaní od snahy uspokojovať primárne dopyt študentov k uspokojovaniu primárne potrieb trhu práce,“ vysvetlili zamestnávatelia.

Jedným z kľúčových predpokladov pre fungovanie terciárneho vzdelávania je podľa nich vznik Prognostického útvaru. Organizačne by malo ísť o štruktúru, ktorá by bola schopná na báze prognóz, štatistických údajov (národných a nadnárodných), prognostických a ďalších modelov definovať potreby trhu práce. Kľúčovú úlohu v navrhovanom modeli zohráva zvýhodňovanie študentov podľa výsledkov z maturity.

Nedostatky v modeli vysokých škôl

RÚZ vidí nedostatky v terciárnom vzdelávaní v riadiacom modeli vysokých škôl. Podľa navrhovanej reformy by sa mala posilniť manažérska nezávislosť a zodpovednosť rektora, autonómia vysokých škôl pri koncipovaní interných riadiacich procesov či externé alebo povinné interné monitorovanie výsledkov vedy a výskumu v kontexte zmien systému akreditácie, ale tiež vzdelávania.

Reforma by mala transparentne a čo najobjektívnejšie diferencovať a následne „pozitívne diskriminovať“ študentov s najlepšími výsledkami. Okrem istoty bezplatného štúdia to znamená aj možnosť získať dodatočnú finančnú podporu zo štipendií, ak sa maturanti rozhodnú pre štúdium odborov, ktoré budú zaradené medzi dôležité z pohľadu ekonomickej konkurencieschopnosti a udržateľnosti spoločenského rozvoja.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať