BRATISLAVA 11. október (WebNoviny.sk) – Dve a pol percenta z čistého obratu. Takúto sumu majú odviesť obchodné reťazce štátu. Rozpočet by sa takto mal nafúknuť o 150 miliónov eur ročne. Kto to však zaplatí? Kým ministerstvo hovorí o ukrojení zisku reťazcov, obchodníci varujú pred vyššími cenami. To, čo potravinári kritizujú dlhodobo, teda nízke výkupné ceny ich výrobkov, sa nevyrieši vôbec. Tlak na ne sa môže ešte zvýšiť.
Zle rozdelené peniaze
„Žijeme dobu, kedy sa obchodným reťazcom podniká veľmi dobre, v systéme je obrovská masa peňazí, ale zle prerozdelená. Prvovýroba, farmári krvácajú, sú existenčne ohrození, spracovávatelia majú minimum,“ uviedol v relácii Téma dňa na TA3 Milan Lapšanský z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Tento problém mal vyriešiť už zákon o obchodných reťazcoch, ktorý však vláda v roku 2011 zrušila pre neefektívnosť. Peniaze, ktoré má nový odvod priniesť do rozpočtu, chce vláda použiť na dofinancovanie výrobcov slovenských potravín.
Cena potravín by nemala ísť pod hodnotu jej nákladov, český minister by však zľavové akcie nerušil
Podľa Lapšanského nemajú potravinári dosť peňazí z predaja výrobkov reťazcom. Z tohto dôvodu nevedia rásť a investovať do inovácií. Taktiež sú v ohrození zakaždým, keď príde neočakávané sucho, povodeň či požiar. Toto všetko by mal 150- miliónový balík od štátu riešiť.
„Potrebujeme nasmerovať peniaze do živočíšnej výroby, potrebujeme nasmerovať peniaze do špeciálnej rastlinnej výroby a potrebujeme koncepčne, hlavne koncepčne nastaviť systém tak, aby rezort pôdohospodárstva dlhodobo nebol poddimenzovaný,“ vysvetlil predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho.
Nákupné ceny sú stále nízke
Katriak Obchodníkom vytkol, že reťazce nútia výrobcov predávať svoje výrobky za nízke ceny, no výsledná cena na pulte je oproti tej výkupnej niekedy až trojnásobná.
„Hydinové párky, 120- percentná obchodná prirážka. Za euro kúpite, za dve euro dvadsať plus DPH ešte navyše predávate. To isté sú hydinové salámy, nárez 170 percent, vajíčka 60 percent,“ kritizuje Lapšanský. Reťazce si podľa neho dávajú vyššie marže a prirážky na slovenský tovar, zatiaľ čo na zahraničné výrobky im stačí nižšia marža.
Veľká Británia môže jednostranne odvolať brexit, rozhodol Súdny dvor Európskej únie
„Nikdy som o ničom takom nepočul,“ hovorí člen predstavenstva Slovenskej aliancie moderného obchodu Dariusz Bator s tým, že takéto postupy sú protizákonné.
Reťazce už minimálne desať rokov čelia tlaku vlády, ktorá od nich chce úpravu vzťahov s dodávateľmi. Jednou z výčitiek boli aj neprimerané výkupné ceny. Ďalej sú to rôzne poplatky a bonusy, poplatky za umiestnenie v letáku, ale napríklad aj splatnosť faktúr. Nový odvod priamo nerieši nič z toho.
Zdražovať a zatvárať
Obchodníci s návrhom nesúhlasia. „Mýtus o ziskovosti a nejakom Klondike-u, ktorý my tu máme ako reťazce na Slovensku, to je len mýtus. To nie je pravda. My máme každý rok máme štátne aj finančné kontroly, ktoré dokazujú, že naše čísla neklamú,“ uvádza Bator.
„Viacero našich členov má čistý zisk nižší ako ten plánovaný odvod. Len dvaja majú niečo viac ako to čo chcú na nás naložiť tú daň,“ povedal v televízii TA3 Bator.
Aktualizované: Národniari chcú podporiť slovenské potraviny, navrhujú osobitný odvod pre obchodné reťazce
Aj Milan Katriak súhlasí s tým, že reťazce sa nebudú chcieť týchto peňazí len tak vzdať. Naznačil, že budú hľadať iné spôsoby, ako udržať finančnú kondíciu firmy.
„Akonáhle prejde takéto niečo, nie že budeme chcieť, budeme nútení upravovať ceny. Budeme nútení robiť nepopulárne opatrenia,“ hovorí Milan Katriak, prezident Zväzu obchodu a zároveň podpredseda predstavenstva Coop Jednoty Slovensko. Dodal, že Jednota bude zrejme musieť zatvoriť niektoré zo svojich predajní. Ide pritom o reťazec s najvyšším podielom slovenských výrobkov.