Zaujímavosti pred štartom 63. ročníka Turné štyroch mostíkov

Turné štyroch mostíkov chýba favorit, Nemecko chce uspieť

Na Turné štyroch mostíkov sa predstaví aj zranený Stoch

Skokan Zmoray nepodpísal zmluvu s asociáciou, vynechá sezónu

Rekordér Ahonen sa nezúčastní Turné štyroch mostíkov

57. ročník (2008/2009) – Rakúšan Wolfgang Loitzl s celkovým súčtom 1123,7 bodu zo štyroch súťaží (Oberstdorf, Garmisch-Partenkirchen, Innsbruck, Bischofshofen) prekonal až o 37,9 bodu dovtedajší rekord Fína Janneho Ahonena (1085,8 b) z ročníka 2007/2008. Pred spomenutého severana sa v ročníku 2008/2009 dostal aj druhý v konečnom hodnotení Turné Simon Ammann zo Švajčiarska (1091,1 b).

Víťaz zatiaľ posledného 62. ročníka T4M Thomas Diethart z Rakúska dosiahol 1012,6 bodu. Jeho celkový súčet mohol byť vyšší, možno až rekordný, v tretích pretekoch Turné v rakúskom Innsbrucku sa však rátalo do klasifikácie iba absolvované prvé súťažné kolo (druhé sa nedokončilo pre silný vietor a rozhodcovská komisia jury uznala výsledky 1. kola ako konečné, pozn.).

V 61. ročníku T4M mal Rakúšan Gregor Schlierenzauer pri svojom triumfe 1100,2 bodu, čo znamená druhý najvyšší súčet v histórii Turné. Vtedy „strieborný“ v klasifikácii 2012/2013 Anders Jacobsen z Nórska „zapísal“ dovedna 1087,2 bodu a patrí mu v historickom meradle 4. pozícia podľa počtu bodov.

Bývalý nemecký reprezentant v skokoch na lyžiach Sven Hannawald je v rámci Turné štyroch mostíkov (T4M) naďalej jediným skokanom v histórii, ktorý dokázal zvíťaziť v jednom ročníku na všetkých štyroch mostíkoch – na nemeckej (Oberstdorf, Garmisch-Partenkirchen) i rakúskej pôde (Innsbruck, Bischofshofen). Pri svojom jednoznačnom prvenstve v jubilejnom 50. ročníku T4M v sezóne 2001/2002 dosiahol Hannawald výslednú známku 1077,6 bodu.

V zatiaľ poslednom 62. ročníku Turné sa na najvyšší stupienok dostali až traja skokani z troch krajín: Rakúšan Thomas Diethart (triumfoval v Garmisch-Partenkirchene a Bischofshofene), Švajčiar Simon Ammann (v Oberstdorfe) a Fín Anssi Koivuranta (v jednokolovej súťaži v Innsbrucku).

V 61. ročníku Turné boli najvyššie len dvaja skokani z dvoch krajín: Nór Anders Jacobsen (v Oberstdorfe a Garmisch-Partenkirchene) a Rakúšan Gregor Schlierenzauer (v Innsbrucku a Bischofshofene).

Predtým v jubilejnom 60. ročníku Turné sa tešili iba reprezentanti z jednej krajiny – Rakúska: Gregor Schlierenzauer (v Oberstdorfe a Ga-Pa), Andreas Kofler (v Innsbrucku) a Thomas Morgenstern (v jednokolovej súťaži v Bischofshofene).

Najvyšší bodový rozdiel medzi celkovým víťazom a druhým v poradí v konečnom hodnotení na Turné štyroch mostíkov

49. ročník (2000/2001) – 1. Adam Malysz (Poľ.) 1045,9 bodu, 2. Janne Ahonen (Fín.) 941,5 – rozdiel medzi prvým a druhým v poradí 104,4 bodu.

56. ročník (2007/2008) – Rakúšan Gregor Schlierenzauer doletel 5. januára 2008 v kvalifikácii na tretie preteky T4M v Bischofshofene na značku 145 metrov, čím dosiahol historicky najdlhší skok na Turné. Dovtedy mal toto privilégium Nór Sigurd Pettersen – 143,5 m v Oberstdorfe 29. decembra 2003, ku ktorému sa v ročníku 2009/2010 T4M pridal aj Švajčiar Simon Ammann (dosiahol 143,5 m na Nový rok 1. 1. 2010 v Garmisch-Partenkirchene).

V 61. ročníku T4M „doplachtil“ Nór Anders Jacobsen pri svojom triumfe v Ga-Pa na značku 143 m v druhom finálovom kole. V 62. ročníku Turné zaznamenal najdlhší let Thomas Morgenstern z Rakúska: v druhom kole derniéry v Bischofshofene mu namerali 142 metrov.

V 62. ročníku sa po desiaty raz v histórii uskutočnili v rámci T4M minimálne dve súťaže pri umelom osvetlení – úvodná v nemeckom Oberstdorfe (29. 12. 2013) a záverečná štvrtá v rakúskom Bischofshofene (6. 1. 2014).

Zaujímavé je, že pred v 56. edícii T4M boli premiérovo až tri súťaže pri umelom osvetlení: úvodná v Oberstdorfe (30. 12. 2007) ako aj tretia a záverečná štvrtá v Bischofshofene (5., resp. 6. 1. 2008). Túto skutočnosť spôsobila zmena dejiska tretieho dielu Turné, keď sa pre zlé poveternostné podmienky neskákalo v Innsbrucku, ale v Bischofshofene.

V 1. kole hlavných súťaží sa na Turné štyroch mostíkov skáče tradične tzv. k. o. systémom (v pretekoch Svetového pohára sa to nepraktizuje). Víťaz kvalifikácie sa stretne s päťdesiatym skokanom, druhý z kvalifikácie so 49. v poradí, atď. Do finálového 2. kola postúpia víťazi vzájomných súbojov (spolu 25 skokanov), ako aj piati zdolaní pretekári s najvyšším bodovým ziskom – spomenutá tridsiatka si zabezpečí aj body do hodnotenia Svetového pohára.

V ostatných dvoch ročníkoch T4M (61. a 62.) sa prvé kolá „odskákali“ vždy k. o. systémom. V predchádzajúcich sezónach to nebývalo pravidlom: v jubilejnom 60. Turné sa v záverečnej súťaži v Bischofshofene pre zlé klimatické podmienky (husté sneženie a meniaci sa vietor) hodnotilo iba prvé súťažné kolo, jeho výsledky sa brali ako konečné. Iba v derniére toho ročníka 2011/2012 sa nesúťažilo k.o. systémom, keďže predtým sa ani na dva razy pre nevyhovujúce podmienky nedokončila kvalifikácia a v 1. kole sa v Bischofshofene predstavilo všetkých 62 pretekárov.

V ročníku 2010/2011 sa pre zlé poveternostné podmienky hodnotilo iba prvé súťažné kolo v novoročnej súťaži v Garmisch-Partenkirchene, jeho výsledky sa brali ako konečné. V sezóne 2009/2010 sa spomenutým k.o. systémom neskákalo iba v treťom diele Turné 3. januára 2010 v Innsbrucku, pretože pre silný vietor museli deň predtým rakúski organizátori presunúť kvalifikáciu práve na nedeľu 3. januára.

Z tohto dôvodu sa v prvom kole nesúťažilo vyraďovacím systémom. V 56. ročníku T4M sa k.o. systém v 1. kole využil dokonca len na úvod v Oberstdorfe, keďže na zostávajúcich troch podujatiach bola kvalifikácia vždy až v deň konania hlavnej súťaže.