Zdravé bývanie pomáha znížiť novorodeneckú úmrtnosť, lekári sú často od vyčlenených komunít ďaleko

Rómovia
Foto: ilustračné, SITA/Michal Burza

Zdravé a bezpečné bývanie je dôležitým základom aj pre úsilie o znižovanie novorodeneckej úmrtnosti. Preto by v tejto súvislosti bolo potrebné zamerať sa na cielené riešenie bývania tam, kde sa rómske susedstvo nachádza v blízkosti skládok, háld toxického odpadu či priamo kontaminovanej pôde. Pre agentúru SITA to uviedla sociologička Zuzana Kusá.

Ako ďalej priblížila, riešenie nie je jednoduché, pretože by si to možno žiadalo sťahovanie rómskeho susedstva na kataster inej obce, či jeho priblíženie majoritnému obyvateľstvu alebo čiastočné rozptýlenie medzi majoritu, čo sa bude stretávať s odporom obcí a ich obyvateľstva.

Lekári by mohli dochádzať

Zároveň si to bude podľa Kusej vyžadovať veľa vyjednávania, presviedčania a tiež rôzne benefity, ktoré zlepšia život aj majoritnému obyvateľstvu a odmenia ho tak a ústretovosť.

Vláda SR sa v Národnom integrovanom reformnom pláne Moderné a úspešné Slovensko, ktorý by mal neskôr smerovať k plánu obnovy, napríklad zmienila, že chce znížiť novorodeneckú úmrtnosť na úroveň najlepšej krajiny vo Vyšehradskej skupine. Zároveň si za cieľ stanovila aj dorovnanie účasti na preventívnych prehliadkach tehotných matiek, detí a dospelých na majoritu.

V tejto súvislosti sociologička skonštatovala, že lekári špecialisti aj všeobecní lekári sú od vylúčených komunít často značne vzdialení, a aj eurové výdavky sú pri nízko nastavených dávkach pomoci pre domácnosť veľkou sumu. Preto by bolo podľa nej ideálne, ak by aj do menších obcí mohli dochádzať raz za čas všeobecní lekári a detskí lekári. „Priblíženie zdravotnej starostlivosti by možno riešilo časť problému,“ doplnila Kusá.

Negatívne motivovanie ľudí

Treba tiež zvážiť, že časť veľmi chudobných ľudí môže mať aj nedoplatky na zdravotnom poistení z dôvodu zanechania živnosti, ku ktorej boli vtlačení rôznymi aktivačnými programami bez zváženia a dostatočného poučenia všetkých sprievodných povinností,“ upozornila Kusá s tým, že takíto dlžníci potom nutne nechodia na preventívne prehliadky a využívajú lekárske služby len v urgentných prípadoch na pohotovosti.

Sociologička sa domnieva, že na Slovensku prevažuje najmä negatívne motivovanie ľudí z vylúčených komunít súvisiace s účasťou na preventívnych prehliadkach, napríklad formou straty nároku na pôrodné, ak matka nenavštevovala poradňu. Zároveň konštatuje, že sa nezohľadňujú organizačné problémy matiek viacerých detí, ktoré nemajú komu pri ceste do poradne zveriť, náklady na cestovanie či riedkosť dopravného spojenia.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Zuzana Kusá