Vo štvrtok je Svetový deň pľúcnej hypertenzie

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Pľúca
Foto: shutterstock.com

BRATISLAVA 4. mája (WebNoviny.sk) – Štvrtok 5. mája bude patriť Svetovému dňu pľúcnej hypertenzie, ktorého cieľom je podporiť diagnostiku, liečbu a uľahčiť život pacientom s týmto nevyliečiteľným ochorením. Pľúcna hypertenzia (PH) je definovaná ako zvýšenie krvného tlaku v pľúcnych cievach. Ide o chorobu, ktorá už na Slovensku postihla viac ako 250 ľudí, odborníci však predpokladajú, že v skutočnosti môže byť ich počet dvojnásobne vyšší.

Ochorenie väčšinou diagnostikujú v pokročilom štádiu

Jednou z najzávažnejších foriem tejto choroby je pľúcna artériová hypertenzia (PAH), pri ktorej tlak v pľúcnych tepnách stúpa z nie úplne objasnených príčin. Tento typ diagnostikujú prevažne u pacientov medzi 40. a 50. rokom života.

„Pľúcna hypertenzia je veľmi vážne ochorenie, ktoré pri neadekvátnej liečbe vedie k srdcovému zlyhaniu a predčasným úmrtiam. Napriek pokroku v liečbe stále nedokážeme ochorenie vyliečiť, ale môžeme zmierniť jeho príznaky a tým aj zlepšiť kvalitu života pacienta a predĺžiť ho. V poslednom období sa do klinickej praxe dostali viaceré lieky, z ktorých väčšina je dostupná aj pre slovenských pacientov,“ uviedol Milan Luknár z Centra pre PAH pri Oddelení zlyhávania a transplantácie srdca Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave.

Pri počiatočnej diagnostike tejto choroby je problémom, že sa často zamieňa za iné ochorenia. Príznaky PAH sa totiž dajú ľahko zameniť s príznakmi iných, omnoho bežnejších ochorení, akými sú napríklad ischemická choroba srdca, postihnutie chlopní srdca, ale aj chronický zápal priedušiek, astma či chudokrvnosť. Ochorenie je nebezpečné aj preto, že ho väčšinou diagnostikujú až v pokročilom štádiu. Následkom je vysoká úmrtnosť, pričom neliečení ľudia zomierajú do dvoch až troch rokov na zlyhanie srdca a 40 percent pacientov žije päť rokov od diagnostikovania ochorenia.

V súčasnosti je známych päť hlavných typov pľúcnej hypertenzie, sú nimi spomínaná pľúcna artériová hypertenzia, ďalej pľúcna hypertenzia v dôsledku postihnutia ľavostranných oddielov, pľúcna hypertenzia pri ochorení pľúc alebo nízkom obsahu kyslíka v pľúcach, chronická tromboembolická pľúcna hypertenzia a pľúcna hypertenzia s nejasným pôvodom. Medzi faktory, ktoré môžu podnietiť vznik tejto choroby patria napríklad užívanie liekov na zamedzenie chuti do jedla, pečeňové, reumatické, srdcové či pľúcne ochorenia, tromboembolická choroba či genetické predispozície.

Liečbu komplikujú aj rôzne administratívne prekážky

Starostlivosť o pacientov s PH je náročná a vyžaduje si spoluprácu viacerých odborníkov.

„Keďže je liečba najmä finančne náročná, stretávame sa s rôznymi administratívnymi a inými prekážkami, ktoré nám do istej miery spútavajú ruky a prispievajú k jej oneskoreniu. Súhlasím, že liečba by mala ostať v rukách lekárov špecializovaných centier, no vzhľadom na dostatočné skúsenosti by lekári týchto centier mali mať viac kompetencií z hľadiska rozhodovania o najvhodnejších liečebných postupoch,“ vyjadril sa Milan Luknár.

V rámci Slovenska sa pacienti liečia v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb v Bratislave, vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb v Košiciach a Stredoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb v Banskej Bystrici. O deti sa starajú lekári v Detskom kardiocentre Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave.

Slovenským pacientom s pľúcnou hypertenziou a ich rodinným príslušníkom pomáha Združenie pacientov s pľúcnou hypertenziou, ktoré vzniklo 5. marca 2010.

„Našou snahou je podporiť pacientov a ich rodinných príslušníkov pri vyrovnávaní sa s týmto ťažkým ochorením, ale aj pomôcť im pri riešení každodenných situácií. Naším najbližším cieľom je osloviť Ministerstvo zdravotníctva SR a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny so žiadosťou o pomoc pri odstraňovaní zbytočných administratívnych prekážok, ktorými si pacienti musia prejsť. Veľmi nás to vyčerpáva a berie nám to energiu, ktorú potrebujeme k životu,“ vyhlásila Iveta Makovníková, predsedníčka združenia a zároveň pacientka s pľúcnou artériovou hypertenziou, ktorá v roku 2011 podstúpila transplantáciu pľúc.

Informácie agentúre SITA poskytla Adriana Tužinská zo spoločnosti Neuropea.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať