Zhromaždenie Za slušné Slovensko sa začalo symbolicky o 17:11, ľudia vyzvali opozíciu na spoluprácu

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
ZHROMAŽŽDENIE: 30 rokov od Nežnej revolúcie
Atmosféra počas zhromaždenia s názvom 30 rokov organizovaného iniciatívou Za slušné Slovensko na Námestí slobody pri príležitosti osláv 30. výročia Nežnej revolúcie. Bratislava, 17. noevember 2019. Foto: SITA/Martin Medňanský.
  • aktualizované 17. novembra 19:52

Veľké spoločenské zmeny sa môžu dosiahnuť len vtedy, ak sa za ne postaví kritická masa ľudí. Vyhlásili to organizátori demonštrácie Za slušné Slovensko, ktorou si iniciatíva v nedeľu pripomenula výročie Nežnej revolúcie.

Podujatie, ktoré odštartovalo na bratislavskom Námestí slobody symbolicky o 17:11, podľa odhadov organizátorov pritiahlo 7 až 8-tisíc ľudí.

Davu sa prihovorili osobnosti Novembra 1989, novinári, herci, ale aj bývalý prezidentský kandidát Robert Mistrík. Spolu vyzývali opozičné demokratické strany, aby zahodili egá, začali sa správať zodpovedne a dokázali, že vedia spolupracovať.

„Na veľa vecí môžeme byť právom hrdí, nesmieme však rezignovať na to, aby sme politikov, prokurátorov, sudcov a verejných činiteľov žiadali, aby pracovali na tom, aby Slovensko bolo lepšou krajinou. Občianska spoločnosť je na neprávosť citlivejšia, ľudia sa neboja prejaviť svoj názor, ak je spravovanie krajiny ohrozené. Tieto zhromaždenia sú toho dôkazom,“ dodala Karolína Farská z iniciatívy.

„Posledným výkričníkom, ktorý obnažil povahu systému, v ktorom sme žili, bola vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Nespravodlivosť, podvody a arogancia ľudí rozhorčila a vyhnala na námestia,“ pripomenula Eva Lavríková z iniciatívy.

Antisystém robí všetko, aby systém padol

Iniciatíva chcela podujatím poďakovať predošlej generácii za ich boj za demokraciu počas Nežnej revolúcie a zdôrazniť, že za demokratické princípy je potrebné bojovať aj v dnešných časoch. Za vtedajších študentov sa prihovorili Zuzana Mistríková a Filip Vagač.

„To, čo zažívame v posledných týždňoch, je ťažké, špiny je toľko, že zabíja v nás nádej. Možností nie je veľa, do volieb máme zopár týždňov a teraz antisystém robí všetko, aby systém padol. My sa nevieme dohodnúť na najzákladnejšich veciach. Dokážme, že sa vieme dohodnúť a vyjsť z rutín. V novembri 1989 sme verili v zmenu. Dnes stojíme tu, aby sme odovzdali štafetu, ale tiež, aby sme zdôraznili, že sa za hodnoty novembra treba znova postaviť, a že sa oplatí v tejto ceste pokračovať,“ prízvukoval Vagač.

Mistríková oznámila, že spúšťajú veľký projekt, ktorého cieľom je rozšíriť vedomosti o fenoméne študentského hnutia v kontexte novembrových udalostí.

Slobodné a kritické médiá kontrolujú mocných

Holandský spisovateľ a novinár Chris Keulemans poďakoval zhromaždeným, že na vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej reagovali civilizovaným spôsobom. „Ďakujem vám, že ste nám v Amsterdame, Berlíne, Londýne, Bruseli a Paríži ukázali, že generácia ľudí narodených po roku 89 objavila alternatívu k populizmu, nenávistným prejavom, korupcii a násilnému patriarchátu. Ďakujem tiež, že ste nám ukázali, že je zložité byť slušný,“ podotkol.

Za novinárov sa prihovorili Beáta Balogová a Matúš Kostolný, ktorý prízvukoval, že vďaka novinárom sa Slovensko dozvedelo o prepojení štátu na mafiu či o komunikácii Mariana K. pred vraždou. Balogová podotkla, že dnes slobodné a kritické médiá kontrolujú mocných.

„Mnohí sa s tým nechcú zmierniť. Nezastrašili nás. A to aj vďaka vám. Nie sme bezmocní, pokiaľ za nami stojíte. Spovedáme sa len vám, vaše záujmy hájime,“ konštatovala. Dodala, že 30 rokov po revolúcii vidieť, že slobodu a demokraciu unášajú tí,ktorí si budovali mafiánsky štát v štáte. „Opäť nás čaká veľa práce, aby sme neprišli o túto demokraciu a mali čo nechať ďalším generáciám,“ vyhlásila.

Slovensko má demokraciu, ale aj mafiu

Podľa Roberta Mistríka dnes už Slovensko má demokraciu, ale aj mafiu. „Najlepším nástrojom demokracie na porážku mafie sú voľby. Pred 30 rokmi sa podarilo poraziť režim, lebo sme držali spolu, lebo voči zjednotenej krajine nemali šancu. Dnes žijeme rovnako dôležité časy a preto je rovnako dôležité sa spojiť, lebo nás zvalcujú mafiánske a extrémistické štruktúry,“ povedal.

Zároveň apeloval na politických lídrov, aby sa začali spájať reálnymi skutkami a nie len kvetnými rečami a prázdnymi gestami. Vyzval ich, aby neboli egoisti, ale tímoví hráči.

„November 2019 je dnešným novembrom 1989,“ dodal Peter Zajac, ktorý sa za osobnosti známe z Novembra ’89 slova ujal spolu s Martinom Bútorom a Hanou Zemanovou-Volkovou. „Máme po Nežnej druhú a možno poslednú šancu, tak ju nepremárnime. My všetci sme pre našu krajinu dôležití,“ dodala Volková.

Matej Sajfa Cifra s manželkou Veronikou Ostrihoňovou Cifrovou sa zhromaždeným prihovorili o svete, aký si prajú pre svoju dcéru, teda o krajine, ktorá rešpektuje jej voľbu, ktorá si váži svoju prírodu, dokáže sa poučiť zo svojej histórie či v krajine ktorá sa dokáže postarať o slabších. Na javisku su vystriedali aj Zuzana Hlávková, člen súdnej rady Pavol Žilinčík, Naďa Kurilová a Veronika Ferčíková z iniciatívy Dobrý úradník a herci. Hudobnú časť programu mala na starosti Jana Orlická a skupina Para.

Nežná revolúcia

Revolučné udalosti novembra 1989, počas ktorých sa zrútil komunistický režim, naštartovali študenti, ktorých od začiatku výrazne podporovali práve umelci.

V Bratislave sa pred 30 rokmi podvečer 16. novembra 1989 zhromaždili pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva a pred ministerstvom školstva hovorili o potrebe demokratizácie školstva. Veľkú demonštráciu pripomínajúcu 50. výročie zatvorenia českých vysokých škôl nacistami pripravili 17. novembra 1989 študenti v Prahe. Jej brutálne potlačenie na Národnej triede vyvolalo medzinárodné rozhorčenie a vyburcovalo českú a slovenskú spoločnosť.

Do štrajku na vysokých školách v Československu vstúpili aj herci všetkých divadiel, od 20. do 26. novembra sa konali denne stotisícové manifestácie v celej ČSSR. Začali sa formovať občianske hnutia a združenia, v Česku vzniklo Občianske fórum a na Slovensku Verejnosť proti násiliu, ktoré boli prvé roky po páde komunizmu aj vládnymi stranami. Po páde komunistického režimu sa prvé slobodné parlamentné voľby konali v júni 1990.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Beata BalogováFilip VagačJán KuciakMartin BútoraMartina KušnírováMatej CifraMatúš KostolnýPavol ŽilinčíkPeter ZajacVeronika Ostrihoňová CifrováZuzana HlávkováZuzana Mistríková