ŽITŇANSKÁ: Ak SDKÚ nedá dobrú ponuku, príde niekto iný

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Lucia zitnanska
Zľava: Podpredsedníčka SDKÚ-DS Lucia Žitňanská a predseda poslaneckého klubu SKÚ-DS Ľudovít Kaník počas TB na tému: Postoj k návrhu programového vyhlásenia vlády SR. Bratislava, 30. apríl 2012. Foto: SITA/Marián Peiger

Mali ste ťažkú noc pred ústrednou radou pred voľbami, na ktorej stre oznámili úmysel kandidovať na post predsedu SDKÚ-DS?

Mala som ťažkú noc, pretože som dlho rozmýšľala a nadránom som sa rozhodla. Ťažká bola preto, že je to rozhodnutie, ktoré zároveň predstavuje záväzok. Záväzok, ktorý musíte splniť. Čiže to nie je rozhodnutie pre daný moment, ale rozhodnutie, že kandidovať pôjdem a budem. Takže v tomto zmysle to bolo ťažké, ako keby životné rozhodnutie. Znamená iný spôsob kariéry a iný spôsob života, ak sa uchádzate o takúto pozíciu a musíte počítať aj s tým, že uspejete.

Rozhodovali ste sa sama, alebo ste sa s niekým radili?

Bolo zrejmé, že v SDKÚ-DS sa bude musieť niečo zmeniť. Niektorí členovia SDKÚ-DS sa ma pýtali, že či nezvážim na kongrese sa uchádzať aj o takúto pozíciu. Je to rozhodnutie, ktoré naozaj robíte po voľbách. Aj v mojich úvahách bolo, že po voľbách možno budem zvažovať aj niečo takéto. Koniec koncov aj tak som sa vyjadrovala veľmi dlho, že toto je téma pre mňa na 11. marca a nie predtým. Ale situácia sa vyvíjala a tu som cítila dosť silno, že treba niečo urobiť a vyslať voličom signál. Chcela som vyslať signál, že to nie je tak, že v SDKÚ-DS sa nič nedeje, že nerozmýšľa a že členovia naozaj nevnímajú okolitý svet. Ťažké rozhodovanie bolo tým pádom preto, pretože ako keby predbiehalo ten 11. marec, kedy som pôvodne myslela, že začnem nad takýmito vecami uvažovať.

Rozhodovala ste sa sama? Mikuláš Dzurinda sa to dozvedel až v tú sobotu na ústrednej rade.

V tú noc som veľmi málo komunikovala s členmi v strane a skôr priznám sa, že som sa rozprávala doma s mojim mužom. Naschvál som sa v tom čase veľmi málo rozprávala s kolegami v strane, pretože to, na čom mi veľmi záležalo bolo, aby to nenabralo nejaké rozmery, ako keby nejakého puču v strane, aby sa tri týždne pred voľbami strana nerozsypala.

Takže manžel Vás poslal do boja?

Nie, manžel ma nikdy neposiela do boja. Vždy povie vetu, že to je rozhodnutie, ktoré musím urobiť sama. Ale takéto politické pozície má vplyv aj na súkromný život. Nemôžete sa o tom doma nerozprávať.

Neoľutovali ste ten krok, ktorí ste to spravili pred voľbami?

Nie. Nevedela som odhadnúť, ako to budú vnímať voliči a ako ocenia ten krok. Sama som bola zvedavá a koniec koncov aj na Ústrednej rade som povedala, že keď budem cítiť dôveru zvonku, tak to urobím a aj kvôli tomu som to tak povedala. Keď hovoríme stále dookola, že musíme viac počúvať voličov, tak musíme reflektovať aj to, ako vníma našich politikov verejnosť, voliči. Ja to vnímam tak, že dôveru som dostala aj v roku 2010. Z tretej pozície na kandidátke som mala viac ako 70 tisíc krúžkov. Teraz pri tomto poklese percent pre SDKÚ-DS som zaznamenala veľmi solídny nominálny nárast. To znamená, že ľudia vnímajú robotu, ktorú som urobila. Zároveň som presvedčená o tom, že nie všetci voliči, ktorí otvorene podporovali moju prácu na ministerstve, uverili tomu, že naozaj príde zmena po voľbách pre SDKÚa dali hlas SDKÚ-DS. Padali vety typu – „ Dobre, pani Žitňanská, tak poslednýkrát to urobíme, ale tie zmeny sa potom musia udiať“. To je jeden typ vety. To sú tí, ktorí prišli a potom je druhý typ vety: „My by sme vás volili, pani Žitňanská, ale neveríme, že dôjde k zmene.“ Čiže niektorých voličov sa podarilo pritiahnuť, niektorých nie.

Zitnanska
Foto: SITA/Jozef Jakubčo

Ale niekedy vnútrostranícke prostredie neodráža chute voličov. Myslíte si, že chuť po zmene vo vnútri strany je?

Členovia si uvedomujú, že prepad je tak obrovský, že keď SDKÚ-DS sa má udržať na politickej scéne, tak k zmene musí dôjsť. Ak sa pýtate, do akej miery to vnímanie členskej základne je rovnaké ako vnímanie voličov, tak tu si treba uvedomiť, že to sú predsa len dve skupiny ľudí, ktorí žijú trošičku iný život. Som presvedčená, lebo na tom sme koniec koncov takýmto spôsobom pohoreli, že pokiaľ vo vnútri nedokážeme vnímať nálady voličov, tak potom všetky heslá o tom, že musíme viac počúvať, sú o ničom.

Vy ste kritizovali vnútrostranícke pomery. Podľa Vás sa niečo dostáva bokom do médií a povedali ste, že vlastne toto tú stranu poškodzovalo aj v minulosti. Dá sa povedať, že intrigy v SDKÚ fungujú alebo fungovali?

Veci, ktoré si treba povedať doma, alebo vyriešiť doma. S vyriešenou situáciou môžeme komunikovať s verejnosťou. Mám pocit, že ani v minulosti, ani teraz by to nebolo dobré, keby nejaké vnútrostranícke súťaže sa viedli cez médiá. Teraz sa tiež vedú.

Vedú sa?

Nemám pocit, že to SDKÚ prospieva. Neprospievalo ani v minulosti. Videli sme to aj v prípade Ivety Radičovej, keď ako keby tlak zvonku ovplyvňoval vnútrostranícke prostredie. A teraz tiež. Na komunikáciu s vlastnými členmi treba využívať vnútrostranícke mechanizmy. Preto som sa dohodla aj s predsedami regionálnych zväzov, aby sme robili otvorené formáty, ako keby verejných členských diskusií. Rozumiem tomu, že keď sú noví viacerín kandidáti na predsedu, tak je úplne normálne, že členovia sa s nimi chcú rozprávať a vedie,ť čo vlastne ponúkajú aj samotným členom. Preto sme zvolili tento formát, aby nepozerali všetci na kongrese, čo tí traja povedali, ale aby si to mohli vypočuť skôr, vydiskutovať a urobiť si vlastný názor. To si myslím, že je správna forma.

A opäť sa spýtam. Myslíte si, že intrigy v SDKÚ fungujú? Myslíte si, že boli intrigy voči Ivete Radičovej alebo iným politikom vo vnútri strany?

Otvorený priestor pre diskusiu vo vnútri strany na rôznych fórach vytesňuje rôzne intrigy a skupinky a podobné spôsoby a preto to považujem za dôležité. Aj medzi zamestnancami vždy fungujú nejaké vzťahy a ľudia rôznym spôsobom v týchto vzťahoch bojujú o svoju pozíciu, takže to je normálne pre každé spoločenstvo. To, čo si ale myslím je, že priestor pre čo najširšiu debatu toto môže eliminovať.

Tak nepoviem intrigy, zákulisné ťahy? Mikuláš Dzurinda vedel získať nezávislých poslancov pre podporu svojej vlády.Zákulisným ťahom sa pripisoval aj návrh Dobroslava Trnku ako kandidáta na generálneho prokurátora. Hralo sa tu zákulisnými ťahmi?

Politika je o tom, čo sa hovorí verejne, ale politika je vždy aj o dohodách medzi jednotlivými stranami alebo lídrami alebo skupinami v parlamente. Inak by nedošlo v zásade k zhode na nejakých riešeniach, zákonoch a podobne. To, to je reálny fakt. A keď sa pýtate na Mikuláša Dzurindu, fakt je, že tie dve vlády, až na toho posledného pol roka udržal a fakt je, že teraz pravicové strany túto vládu nedokázali udržať. Tým, že stredopravé strany nedokázali udržať vládu, tak musíme dnes čítať programové vyhlásenie vlády, ktoré sa nám nie veľmi páči.

Žitňanská
Foto: Archívne foto SITA, AP

Aký máte vzťah s Dzurindom?

Normálny, kolegiálny, komunikujeme vo veciach bežného chodu v parlamente.

Aj teraz od volieb? Nezasahuje do vnútrostraníckych volieb?

Teraz veľmi málo, Nevyjadruje sa k procesom voľby. Je veľmi, veľmi zdržanlivý a myslím si, že je to aj dobré. Komunikujeme podstatne menej ako predtým, lebo aj tých príležitostí, alebo dôvodov je menej. Komunikujeme vo veciach, keď potrebujeme zvolať prezídium, aby sme zaujali stanovisko k programovému vyhláseniu vlády, tak samozrejme zdvihnem telefón, zavolám, dohodneme sa kedy a akým spôsobom. Myslím si, že to je úplne normálne.

Na verejnosti bolo už viackrát podsunuté, že ste vlastne jeho kandidát, lebo on vám na tlačovej besede vyjadril podporu po voľbách. Cítite nejakú jeho podporu, alebo cítite sa ako jeho kandidát, či môže vám to poškodiť?

Vtedy nebolo známe, že bude viacero kandidátov. Odkedy je v hre viacero kandidátov, tak Mikuláš Dzurinda sa absolútne stiahol z tejto debaty a vôbec sa ani nevyjadruje, ani nijakým spôsobom do toho nevstupuje. Ja som všetky svoje rozhodnutia urobila za seba a slobodne, takže nie, necítim sa ako Dzurindov kandidát.

Nemal by aj dnes zaujať Dzurinda stanovisko a povedať áno, toto je môj človek?

Myslím si, že nie, pretože vstúpil by do nejakej súťaže, ktorá prebieha a či by chcel alebo nechcel, tak by ju ovplyvnil a to v tejto situácii naozaj nebolo vhodné, takže myslím, že postoj, ktorý zaujal, je úplne na mieste. V tejto strane som od roku 2007. Priznám sa, že vždy som sa cítila dostatočne slobodne a keď som cítila potrebu, povedala som to, čo si myslím a aj Mikulášovi Dzurindovi, aj Ivanovi Miklošovi. Nemám vnútorný pocit neslobody v rámci pohybovania sa v tejto strane. Zároveň som mala absolútne voľný priestor a voľné ruky, aby v tej oblasti, ktorú som zastrešovala, som mohla nadizajnovať program podľa mojich predstáv. Bola to agenda, ktorá prišla ako keby do tejto strany so mnou. Možno že som si vytvorila priestor v rámci agendy SDKÚ-DS, čiže trošičku ako keby som sa s touto agendou tu pohybovala ako taký solitér, ale s plnou podporou SDKÚ-DS. Fascinujúce pre mňa je, že x-ľudí, ktorí v tejto strane boli podstatne dlhšie, boli aj v rôznych pozíciách, až teraz naraz vedia, čo všetko bolo zlé a ako to malo byť.

Myslíte vašich protikandidátov na post predsedu strany?

Toto vnímam, pozorujem a považujem za dôležité si to zapamätať.

Lucia Žitňanská
Foto: SITA/Ľudovít Vaniher

Napriek tomu stále zotrvávate na tom stanovisku, že ponúknete tie funkcie vo vedení aj týmto ľuďom?

Som tímový hráč. V parlamente je nás jedenásť a pokiaľ chceme byť otvorená strana, ktorá dokáže vykryť politický priestor, čo v minulosti vykrývala, tak to znamená byť schopný dať širokú ponuku voličom. Vo vrcholovom tíme má miesto reformátor, regionálny politik, ktorý má iný spôsob komunikácie a dokáže osloviť inú skupinu voličov, ale má miesto aj človek, ktorý dokáže osloviť starších ľudí a ponúknuť im riešenia v oblasti sociálnych služieb, práv pacientov.

Bývalý predstaviteľ HZDS Tibor Cabaj hovorí, že hnutie splnilo úlohu, naštartovalo republiku a môže zaniknúť. Dá sa niečo také hovoriť o SDKÚ? SDKÚ dostala Slovensko na cestu integrácie medzi vyspelé štáty, prosperujúce štáty, do únie, do NATO, do všetkých štruktúr a už asi nemá čo ponúknuť, tak končí.

Keby som to takto videla, tak sa nebudem uchádzať o pozíciu predsedníčky. Ak dnes nemá SDKÚ čo ponúknuť, tak musí dať novú ponuku a o tom je to, čo sa momentálne v SDKÚ-DS deje. Som presvedčená, že ľudia chcú jednu slušnú, modernú, otvorenú stranu, ktorá prináša riešenia aj malé aj veľké na to, aby tu boli normálne podmienky na život, aby tento štát normálne fungoval. Politici sú to dlžní. Chce to novú ponuku zo strany SDKÚ-DS. Priestor tu je, ten dopyt tu je. To znamená, keď to nezvládneme my nejakou zásadnou zmenou a dobrou ponukou, no tak príde niekto iný a tento priestor vykryje.

A neprišiel už? Neodišli hlasy SDKÚ k Matovičovi, k SaS, k Mostu?

Nie. Most má svoj priestor, ktorý vykrýva. SaS je veľmi úzko ekonomicky a skoro neoliberálne orientovaná. Ponuke Obyčajných ľudí zatiaľ nerozumiem, pretože vznikli skôr z protestu, ale nepoznám ich reálnu ponuku, reálne zadefinovanie problémov Slovenska, ponuku reálnych riešení na tieto problémy Slovenska.

Kam vám odišli voliči?

Odišli aj ku KDH aj k SaS čiastočne, k Obyčajným ľuďom a dokonca aj do Smeru. Ale aj do kategórie nevoličov.

Čiže vaša ambícia je tých pôvodných voličov SDKÚ dostať od týchto strán aj z tej kategórie nevoličov späť?

S tým musíme začať. Potom môžeme ísť ďalej.

Dávate si nejaký termín , kedy vám zasvieti kontrolka, že nejdete správne, nedarí sa, alebo je to fajn. Pýtate sa sama seba, že ako a kedy to zistiť?

Neviem pomenovať dnes presne tú hranicu. Ak by som mala tak všeobecnejšie odpovedať, tak do dvoch rokov musíme vedieť, či sme na správnej ceste alebo nie.

Zitnanska
Foto: SITA/Jozef Jakubčo

Čiže napríklad budete chcieť nejaký mimoriadny snem do dvoch rokov a tam urobiť nejaký odpočet vedenia strany?

Aj o tom sú úvahy, ale každého štvrťroka, možno v budúcnosti každého pol roka sú stretnutia Ústrednej rady, ktorá je najvyšším orgánom. To je otázka pravidelného vyhodnocovania ako stojíme a kam sa hýbeme.Pravidelne budeme musieť sledovať, že to, čo robíme, či sa ukazuje, že má potenciál, alebo nemá.

Chcete dva roky potiahnuť a potom uvidíte, či budete pokračovať, alebo chcete byť predsedníčkou štyri roky?

Takto to neformulujem. Moja ambícia je mať o štyri roky SDKÚ v takej pozícii, aby mohla pritiahnuť ostatné stredopravé strany. Chcem, aby táto stredopravá strana sa mohla postaviť a predstaviť alternatívu voči Ficovi. Inak by som to nerobila. Keby som nevidela v tom celom zmysel, tak to samozrejme nerobím. Cesta je však postupná a v rámci toho si musíme merať výsledky, kam sa hýbeme.

Čo to znamená, aby SDKÚ nabralo takúto silu? Mikuláš Dzurinda hovoril, že chce veľkú stranu. Ján Figeľ hovorí dvojciferný výsledok.

Líder je ten, ktorý dokáže priniesť riešenia alebo myšlienky, ktoré oslovia. Zároveň vie stmeliť všetkých ostatných okolo seba. Toto je rozhodujúce. Čo sa tu teraz budeme hrať, že 8,5 % a 7,9 % kto je medzi nimi líder? Však o tom to nie je.

Čiže líder môže byť aj SDKÚ práve tou svojou ponukou, ktorú chcete dať?

Na tom to chcem postaviť.

Keďže vám voliči odišli do týchto strán, chcete sa nejak voči nim vyhraňovať?

Pozitívnou ponukou. Hádok tu bolo naozaj príliš veľa. Aj vzájomného kritizovania pravicových strán tu bolo naozaj veľmi veľa. My musíme byť dostrediví, lebo všetko ostatné je smiešne.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Ján FigeľLucia ŽitňanskáMikuláš DzurindaTibor Cabaj
Firmy a inštitúcie SDKÚ-DS Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana