Vrátim sa na úvod ku straníckemu kongresu SDKÚ-DS. Nemyslíte si, že váš volebný výsledok v parlamentných voľbách bol odkazom, že voliči Vás chcú vidieť vo vedení strany a teda mohli ste sa stať aspoň podpredsedníčkou strany?
Ja som nad tým rozmýšľala. Výsledok na kongrese nebol tesný a preto rozhodnutie nestať sa podpredsedníčkou bolo normálne uvážené rozhodnutie. Moja predstava bola trošku iná. Nový predseda a nové vedenie má plné právo realizovať politiku tak, ako si predstavuje a to rešpektujem. Keďže moja predstava bola predsa len trochu iná, tak si myslím, že takto je to lepšie, aj pre nové vedenie, aj pre stranu ako takú.
Trošku by som Vám oponoval. Keby bola trochu iná, tak by sa to možno dalo. Nebola diametrálne odlišná a preto sa to nedá skĺbiť?
Ja to formulujem trochu iná. Z hľadiska vnútorného fungovania, aj možno tematizovania istých vecí je iná. Práve preto si myslím, že takto je to lepšie a je to naozaj v poriadku, pretože nové vedenie musí mať plný komfort, aby realizovalo politiku tak ako si predstavuje, na čo dostali plnú podporu na kongrese, predseda aj nové vedenie.
Akým smerom sa podľa Vás uberá od toho kongresu?
Nové vedenie má plné právo na čas, aby sa mohlo naplno realizovať a aby sa ukázali výsledky. Necítim potrebu teraz to hodnotiť a keď budem cítiť takú potrebu, tak určite nie najskôr cez médiá, ale najskôr vo vnútri strany a až potom cez médiá.
Aký dlhý čas by malo mať nové vedenie? Podľa čoho ho môžeme hodnotiť teraz, keď nás najbližšie voľby čakajú až o rok?
V priebehu tohto roka sa ukáže potenciál nového vedenia, nehovoriac o tom, že na jeseň nás čakajú vážne rozhodnutia, pretože určite začnú prvé rokovanie o koalíciách do župy, rozhovory o prípadnom spoločnom prezidentskom kandidátovi, aj prvé úvahy o tom ako do komunálu a tam už bude vidieť aký potenciál strana má.
Čo sa týka župných volieb, ste krajská predsedníčka v Bratislave, Váš predseda stranícky predseda je župan. Bude to opäť kandidát SDKÚ pre župné voľby?
V prvom rade musí Paľo Frešo jasne povedať, či chce ísť do toho znova. Povedal, že na jeseň to povie. U mňa má absolútne plnú podporu. Do volieb na predsedu SDKÚ-DS išiel s tým, že to neznamená, že sa nebude uchádzať znovu o pozíciu župana. Po druhé, je to jediná pozícia, kde SDKÚ má takéto zastúpenie, kde má pravica takéto zastúpenie. Iba tu v Bratislavskom kraji. Platí princíp, že ten kto sa uchádza o opakovaný mandát, tak pokiaľ ho vykonával úspešne alebo dobre, tak určite má najväčší potenciál pri nových voľbách aj znova uspieť. V tomto prípade to platí. Potenciál tu je a ja takéto rozhodnutie, samozrejme, že ho musí urobiť Pavol Frešo, ale ja takéto rozhodnutie plne podporujem.
Situácia spred niekoľkých rokov je trošku iná. Vtedy SDKÚ bola najsilnejšou stranou v Bratislave. Dnes to podľa posledných parlamentných volieb neplatí. Neznevýhodňuje Vás to?
Obhajoba tejto pozície je dôležitá pre celú pravicu. Existujúci župan nespravil žiadnu chybu v rámci svojho pôsobenia. Má potenciál túto pozíciu obhájiť. Je to záujmom nielen SDKÚ, ale celej pravice v Bratislave.
Pokiaľ existujúce pravicové strany nedokážu ukázať nejaký potenciál, tak asi bude musieť sa objaviť na politickej scéne, či už v rámci týchto strán alebo mimo týchto strán subjekt, ktorý tento potenciál v sebe nájde. Lucia Žitňanská
KDH hovorí, že jeden mandát stačí. Frešo je predseda strany, župan, poslanec Národnej rady.
Sú na to rôzne pohľady. Je to volená pozícia, takže v konečnom dôsledku rozhodujú voliči. A pokiaľ to voliči akceptujú, tak to akceptujem aj ja. Poslanci NR SR za Smer sú v pozícii župana, primátorov, starostov a nikto nekričí. Ja by som bola za prísne pravidlá, pokiaľ by tieto prísne pravidlá boli stanovené v zákone a platili pre všetkých rovnako. Som však opatrná najmä v situácii, v ktorej sa nachádzame, znevýhodňovať iniciatívne samých seba, keď náš najsilnejší konkurent, ktorý dnes politicky ovláda celé Slovensko, si z takýchto princípov vôbec nič nerobí.
Povedali ste, že na jeseň by mali začať rozhovory o prezidentskom kandidátovi. Kto by mal navrhnúť takého prezidentského kandidáta?
To musí vzísť z dohody. Rozhodujúcim je, aby to bol kandidát, ktorý nie je len kandidátom, na ktorom sa dokážu všetci dohodnúť, ale aj kandidátom, ktorý môže mať úspech. To je tiež dôležité. Čiže ani tak nie je rozhodujúce, z ktorej strany ten kandidát bude, alebo či bude z niektorej strany, ale aby to bol kandidát, ktorý môže mať úspech a bude dôstojný kandidát a dohodnú sa na ňom pravicové strany, alebo čo najširšie spektrum pravicových strán.
Mohlo by pri tom počte pravicových strán najlepšie, keby to bol kandidát mimo straníckeho prostredia?
Ťažko sa mi to odhaduje, ale myslím si, že sme v situácii, ktorá vyžaduje veľkorysosť zo všetkých strán v záujme toho, aby kandidát bol čo najsilnejší. Prezidentské voľby by mohli byť aj príležitosť na generovanie persóny, ktorá by mohla hrať pozíciu lídra pravice. A to vyžaduje veľkorysosť. To vyžaduje možno aj istú odvahu alebo ochotu ísť do rizika a trošku sa vymknúť z toho klasického ponímania straníckej politiky. Ak majú prezidentské voľby pomôcť pravici, tak to vyžaduje nadhľad, veľkorysosť, možno aj trošku ochoty riskovať a robiť odvážne riešenia.
Na jeseň pravdepodobne vznikne nová pravicová strana Daniela Lipšiča a Jany Žitňanskej. Je to cesta pre pravicu?
Ďalšie drobenie pravice nedáva zmysel. Na druhej strane zároveň platí, že pokiaľ existujúce pravicové strany nedokážu ukázať nejaký potenciál, tak asi bude musieť sa objaviť na politickej scéne, či už v rámci týchto strán alebo mimo týchto strán subjekt, ktorý tento potenciál v sebe nájde. Či je to práve tento projekt Dana Lipšica, si naozaj netrúfam teraz odhadnúť.
Hovorí sa, že by malo vzniknúť ešte aj niečo iné, mimo týchto pravicových strán, ktoré by malo pravicu nahradiť.
Kombinácia dôveryhodných osôb a dôveryhodného programu pre kľúčové témy, ktoré kvária Slovensko je to, čo je rozhodujúce. Ja Vám teraz neviem povedať, že či takáto kombinácia počas tohto volebného obdobia vznikne v rámci existujúcich politických strán, mimo existujúcich politických strán, ale to čo je isté, musí to byť kombinácia tém plus ľudia, ktorým dokáže rozhodujúca masa pravicových voličov uveriť.
Pre Vás je zaujímavá takáto výzva nového projektu?
Pre mňa je zaujímavé zostať v politike. Chcem zostať v politike, pretože získala som vo voľbách dôveru, pri ktorej sa neodchádza. Naopak, to je dôvera, ktorú človek má povinnosť vrátiť. Dopriavam si možno dva mesiace väčšieho pokoja, dva mesiace keď viac čítam ako píšem, pretože si myslím, že každý kto nejakú dobu vydával zo seba veľa energie, myšlienok a nápadov, tak v istej fáze potrebuje zas čas, aby načerpal aj energiu a mal čas rozmýšľať, aby mohol prísť s nápadmi. Na to sa chystám a to čo je pre mňa teraz dôležité je, aby som dokázala zase aj spolu s ľuďmi, s ktorými spolupracujeme alebo aj s novými ľuďmi, vygenerovať dobré nápady, alebo dobré idei na riešenie tých problémov, ktoré považujem za potrebné na Slovensku riešiť. To je pre mňa to kľúčové. Priznám sa, že teraz téma subjektov nie je pre mňa to kľúčové.
Ale teda nemusí to byť len pod značkou SDKÚ?
Ja som jasne povedala na kongrese, že sa idem venovať svojmu poslaneckému mandátu a Bratislave. A na tom v tejto chvíli naozaj nič nemením.
Keby prišla ponuka?
Ponuky občas prichádzajú.
Zatiaľ odmietate?
Áno. Považujem za kľúčové vytvoriť si priestor na to, aby som sa mohla venovať témam, ktoré sú mi blízke. Za 20 rokov za najväčšie zlyhanie a zároveň aj najväčšiu výzvu do budúcnosti, okrem ekonomických tém, považujem fungovanie štátu. Normálne efektívne fungovanie štátneho aparátu, normálna dôveryhodná polícia, dôveryhodná prokuratúra a fungujúce súdnictvo sú výzvou pre Slovensko. Sú to témy, ktorým je vhodné naplno venovať energiu. Ak sa nám podarí toto nastaviť, tak od toho do istej miery závisí aj ekonomické fungovanie Slovenska. Pretože nefungujúci štátny aparát a nefungujúce súdy sú dnes aj ekonomickou brzdou podnikania na Slovensku. Som pripravená prichádzať s nápadmi, s ideami, s riešeniami a toto je pre mňa kľúčové. Pretože rozmýšľať o čomkoľvek inom nemá zmysel, pokiaľ nemáte čo ponúknuť.