Život sa dá ukončiť rôznymi spôsobmi. Lučanskému nemohli odizolovať všetky veci, hovorí bývalý policajný vyšetrovateľ

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Peter Vačok
Bývalý policajný vyšetrovateľ Peter Vačok Foto: SITA//Marián Peiger

Bývalý policajný prezident Milan Lučanský sa v utorok podvečer pokúsil v prešovskej väznici o samovraždu. Podľa doteraz dostupných informácií leží v kritickom stave v nemocnici. Generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže Milan Ivan po tomto incidente končí vo funkcii.

Samotný riaditeľ prešovskej väznice Norbert Kundrák sa z postu odísť nechystá. Rovnako nateraz ostáva vo funkcii aj ministerka Mária Kolíková (Za ľudí), ktorú opozícia vyzýva, aby za incident vyvodila aj osobnú zodpovednosť.

Prípadom pokusu o samovraždu sa ešte v utorok začal zaoberať aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. Kompetentní tvrdia, že z doterajšieho vyšetrovania nevyplýva, že by väzenská stráž pochybila. Bývalý vyšetrovateľ Peter Vačok pre Webnoviny.sk hovorí, že samovraždy v cele nie sú bežné, ale nie výnimočné.

Generál Lučanský bol v tzv. kolúznej väzbe, keď sa pokúsil o samovraždu. Aký je režim v takej väzbe?

Je to v podstate najhoršie obmedzenie slobody, pretože kolúzna väzba je v podstate väzba, ktorá ma zamedziť akékoľvek ovplyvňovanie prípadu. To znamená nahováranie alebo presviedčanie spoluobvinených, svedkov na zmenu postoja v trestnej veci. A ak sa má tento účel docieliť, tak takáto osoba musí byť doslova obmedzená vzťahu k tým najbližším aj okoliu. To znamená, že takáto osoba nemá prístup k iným ľudom. Je to teda najtvrdšie obmedzenie osobnej slobody.

Lučanského kontrolovali v cele každú pol hodinu. Je to bežný režim pri kolúznej väzbe?

Kontroly môžu byť aj individuálne. Predtým bolo avizované, že sa mu niečo stalo a zachytil som aj cez médiá, že mu doporučovali aj psychiatra, tak možno aj pre jeho ochranu bola táto kontrola. Dvadsaťštyri hodín však nemôže nikto pri obvinenom sedieť a ak pán Lučanský využil ten čas, tak ho využil.

Kolúzna väzba je v podstate väzba, ktorá ma zamedziť akékoľvek ovplyvňovanie prípadu.

Stretli ste sa vo vašej praxi so samovraždami obvinených? Je to častý jav?

Časté to nie je, ale pamätám si, že v dobe, keď som robil vyšetrovateľa, tak som sa s tým stretol. Ako mi raz hovorila vedúca zdravotného strediska ústavu v Leopoldove, ktorá je už je teraz v civile, prvé tri mesiace sú veľmi záťažové na psychiku väzňa, pretože to je radikálna zmena v spôsobe života.

To obmedzenie, samozrejme, vplýva na psychiku a vôbec tí ľudia sa s tým ťažko vyrovnávajú. Je to individuálne, ale treba určitý čas, kým si človek na nové pomery zvykne. Niekto si nechce zvyknúť a urýchli to tým, že ukončí život. Takže áno, stáva sa vo väzniciach, že sú samovraždy, ale nie je to bežné. Aspoň ja takú informáciu nemám, ale zažil som to.

Existujú medzery z hľadiska psychologickej starostlivosti v tejto oblasti? Da sa to určitým spôsobom zlepšiť?

Zbor väzenskej a justičnej stráže má dokonca svoje špecializované pracovisko aj svoju nemocnicu v Trenčíne a viem, že disponujú aj dobrými odborníkmi, psychiatrami a psychológmi. Takže aj po tejto stránke je to zabezpečené, ale nie vždy sa dá pomôcť.

Podľa medializovaných informácií sa Lučanský obesil na teplákovej bunde. Dalo sa tomu zabrániť?

Život sa dá ukončiť rôznymi spôsobmi a nedá sa všetko odizolovať. To by potom človeku boli uprené aj základné ľudské potreby, ktoré má. Napríklad aj z posteľnej bielizne sa dajú natrhať pásky, zviazať dokopy a použiť ich na obesenie.

Byť pod kamerou 24 hodín to by nekorešpondovalo ani s ústavou, ani so zákonom.

Existujú špeciálne opatrenia pri ľuďoch so samovražednými sklonmi?

Určite áno, pokiaľ je takéto podozrenie, tak sa tam minimálne nariadi zvýšená kontrola. Viem, že takéto opatrenia sa prijímajú.

Môže byť pri takýchto výnimočných situáciách využitá kontrola kamerovým záznamom?

Myslím, že toto nie je celkom možné, pretože tam sú aj intímne veci. Byť pod kamerou 24 hodín to by nekorešpondovalo ani s ústavou, ani so zákonom.

Ako prebieha prešetrovanie takého incidentu?

Ak je tam poškodenie zdravia, tak tam musia byť odborníci, teda bude sa skúmať mechanizmus vzniku toho poranenia a bude sa, samozrejme, skúmať v prvom rade, či tam nie je zavinenie inej osoby. To je rozhodujúce a to v podstate ukáže, či tam teda bol útok na obeť, respektíve poškodeného alebo či si to urobil sám. To je v podstate základ, ktorý sa musí urobiť.

Pokiaľ sa nezistí zavinenie tretej osoby a odborný záver je taký, že si to dotyčná osoba spáchala sama, neznamená to, že nemôže byť niekto aj potrestaný.

A ako je s vyvodzovaním zodpovednosti pri takýchto prípadoch? Vyvodzuje sa zodpovednosť len pri útoku alebo poškodení niekým iným alebo aj v prípade samovraždy?

Pokiaľ sa nezistí zavinenie tretej osoby a odborný záver je taký, že si to dotyčná osoba spáchala sama, neznamená to, že nemôže byť niekto aj potrestaný. Ak tam totiž boli nariadené určité kontrolné mechanizmy a boli podcenené, tak je možné vyvodiť zodpovednosť. Nie však za smrť osoby, ale za zanedbanie pracovnoprávnej alebo služobnej povinnosti.

Kto túto zodpovednosť vyvodzuje?

Na to majú príslušné orgány, konkrétne Zbor väzenskej a justičnej stráže, ktorý to prešetrí a myslím si, že v tomto prípade do toho vstúpi aj polícia.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Mária KolíkováMaroš ŽilinkaMilan IvanMilan LučanskýNorbert KundrákPeter Vačok
Firmy a inštitúcie ZVJS Zbor väzenskej a justičnej stráže