Zľava v prvom balíku PPP bola menej ako 5 %

Diaľnica
Foto: SITA/Tomáš Benedikovič

BRATISLAVA 29. októbra (WEBNOVINY) – Ponúkané ústupky konzorcia, ktoré malo stavať a prevádzkovať úseky diaľnice D1 medzi Martinom a Prešovom, boli na strane vlastných výdavkov menej ako päť percent. V reakcii na tvrdenia predsedu predstavenstva firmy Doprastav, a.s. Ivana Šestáka o tridsaťpercentnej zľave to uviedlo Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Ponuka konzorcia bola pritom podľa rezortu len indikatívna.

„Je zaujímavé, že zľava, ktorú dalo združenie Slovenské diaľnice vo výške zhruba 30 percent z celkovej ceny, bola zmetená zo stola. A dnešná zľava, ktorá sa údajne pohybuje od 22 do 30 percent, sa považuje za veľký úspech ministerstva dopravy,“ uviedol v piatok pre denník SME Šesták z firmy Doprastav, ktorá bola členom konzorcia Slovenské diaľnice.

Konzorcium, ktorého členmi sú popri Doprastave aj žilinský Váhostav či francúzsky Bouygues, malo stavať úseky medzi Martinom a Prešovom v takzvanom prvom balíku PPP projektov, zmluvu však obe strany napokon nepodpísali. Oproti tomu koncesionárska spoločnosť Žilinská diaľnica, s.r.o. na posledných rokovaniach s ministerstvom dopravy o podmienkach financovania projektu v treťom balíku PPP navrhla 30-percentné zníženie nákladov na výstavbu a prevádzku vzhľadom na priaznivý vývoj ceny peňazí a rokovania s ňou pokračujú. „Zo strany predstaviteľa Doprastavu považujeme porovnávanie nezáväznej ponuky konzorcia k prvému balíku PPP so záväznou ponukou, ktorú rokovaniami dosiahlo ministerstvo v prípade tretieho balíka, za porovnávanie hrušiek s jablkami,“ uviedol v reakcii na medializované informácie riaditeľ odboru pre vzťahy s verejnosťou Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Ľubomír Tuchscher.

Ministerstvo sa ohradilo aj voči vyjadreniam, podľa ktorých rozhodnutie ďalej nepokračovať v rokovaniach o prvom balíku PPP má dopad na 5 tis. pracovných miest. “Bola to práve spoločnosť Doprastav, ktorá ohlásila hromadné prepúšťanie ešte pred termínom parlamentných volieb,“ uvádza sa v reakcii rezortu. Podľa Šestáka pritom išlo pri zrušení zákazky jeho konzorcia o politický revanš.

Ministerstvo zároveň tvrdí, že rozhodnutím o nepokračovaní v prvom balíku PPP a „rozdelením nezmyselne veľkého balíka“ sa uvoľňuje možnosť rýchlejšieho stavania už od jari budúceho roka. “Považujeme za dôležité dopovedať, že v prípade dohody koncesionára s ministerstvom dopravy o prvom balíku PPP by vzhľadom na záväzky spojené s potrebou ďalších rokovaní a európskymi pravidlami pre štátne záruky nebolo možné stavať a ani vykonávať predčasné práce skôr ako v lete 2011,“ uviedol rezort dopravy v reakcii.

V prípade prvého balíka PPP, cez ktorý mala koncesionárska spoločnosť Slovenské diaľnice, a.s. postaviť a prevádzkovať päť úsekov D1 medzi Martinom a Prešovom, rezort dopravy začiatkom septembra nepredĺžil šiesty termín uzatvorenia projektu pre chýbajúce zabezpečenie financovania. „Redukcia v základnej cene na úrovni maximálne 3 % bola naozaj veľmi nízka oproti cene, aká bola stanovená štvrtým dodatkom. Namiesto zníženia ceny, keďže sa predĺžili termíny, zmäkčili podmienky, prevzali riziká, definovala štátna garancia, cena za dostupnosť narástla a veľmi významne,“ zdôvodnil tento týždeň minister dopravy Ján Figeľ, prečo ministerstvo neprijalo návrh na zníženie ceny aj v prvom balíku PPP.

Podľa neho bolo toľko dôvodov na požadovanie významnej redukcie, že jednoznačne obhajovali oprávnený záujem Slovenska, aby to bolo výhodné aj pre štát, nielen pre firmy a banky. Keďže sa tak podľa ministra dopravy nestalo a financovanie projektu nebolo zabezpečené, rezort nechcel ísť do ďalších rizík, predlžovania termínov a tým zdržiavania celej výstavby diaľnice.

Vysúťažená cena na realizáciu tretieho projektu PPP na D1 pri Žiline predstavuje 4,204 mld. eur bez dane z pridanej hodnoty. Ide o cenu za projektovanie, výstavbu, financovanie, prevádzku a údržbu štyroch úsekov diaľnice v dĺžke 30,7 kilometra: Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka (11,3 km), Lietavská Lúčka – Višňové (5,4 km), Lietavská Lúčka – Žilina (5,9 km) a Višňové – Dubná Skala (8,1 km).

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Ján Figeľ