Zmluva s Vatikánom na večnosť? SaS by ju zrušila, nevzdáva ani odluku cirkví od štátu

Vatikán
Centrálne vatikánske námestie pred Bazilikou sv. Petra Foto: archívne, SITA/AP

Koaličná strana Sloboda a Solidarita (SaS) chce hľadať spôsob, ako zrušiť Základnú zmluvu SR so Svätou stolicou, no neopustila ani myšlienku, aby zmluvu posúdil ústavný súd. Zároveň sa nevzdáva úsilia zaviesť na Slovensku finančnú odluku cirkví od štátu. Pre portál Webnoviny.sk to povedal poslanec Miroslav Žiak (SaS), ktorý je v strane lídrom tejto témy.

Sociológ Pavel Haulík si nie je istý, či sa SaS v dlhodobej perspektíve vďaka nastolenej téme preferenčne posilní. Strana o odluke s prestávkami hovorí desať rokov. Najpočetnejšia rímskokatolícka cirkev opakuje, že nový model financovania cirkví štátom platí od začiatku tohto roka, preto nevidí dôvod „s témou začínať od začiatku“.

Ktorá vláda sa odhodlá vypovedať zmluvu so Svätou stolicou?

Zmluvu so Svätou stolicou podpísal v roku 2000 premiér Mikuláš Dzurinda.  V parlamente prešla veľmi hladko za širokej podpory politických strán. Faktom je, že neobsahuje ustanovenie o svojom prípadnom zániku.

Ústavný právnik Peter Kresák uviedol, že vypovedanie zmluvy by bol krajný krok. „Otázka vypovedania takejto zmluvy sa riadi Viedenským dohovorom o medzinárodnom práve verejnom. Ak zmluva neobsahuje ustanovenie o jej vypovedaní, tak medzinárodné právo hovorí, že jednostranne sa dá vypovedať, ale potom sa to chápe ako porušenie medzinárodného práva. Žiadna materiálna sankcia nehrozí, ale politicky je to nepríjemné,“ povedal Webnovinám právnik.

Poslanec  Žiak považuje zmluvu za jednostrannú a nevýhodnú pre Slovensko. „Budeme hľadať spôsoby, ako ju zrušiť, pretože veľa ľudí ju považuje za mínus pre krajinu,“ povedal Žiak.

Odluke zmluva nebráni, tvrdí Kresák

Ústavný právnik Kresák si myslí, že finančnú odluku cirkvi od štátu je možné uskutočniť aj napriek platnosti zmluvy so Svätou stolicou. Zároveň poznamenal, že v prvom rade je odluka politickou otázkou.

Poukázal na to, že v zmluve je článok o tom, že sa v budúcnosti uzatvorí aj zmluva o finančnom zabezpečení katolíckej cirkvi. Tá doteraz uzatvorená nebola. „Nedá sa však vysvetľovať, že by zmluva so Svätou stolicou priamo zakazovala finančnú odluku. Stále ostáva povinnosť štátu starať sa o národné kultúrne pamiatky vo vlastníctve cirkví,“ mienil Kresák.

Čomu však zmluva určite bráni, sú akékoľvek politické snahy o zrušenie niektorých cirkevných sviatkov, ktoré sú zároveň aj dňami pracovného pokoja. V zmluve so Svätou stolicou je priamo uvedených týchto sviatkov desať. Preto aj niekdajší zámer zrušiť 15. september, sviatok Sedembolestnej Panny Márie, za vlády premiéra Roberta Fica narazil na odpor katolíckej cirkvi.

Národná púť k Sedembolestnej Panne Márii 2020
Zľava: Arcibiskup Stanislav Zvolenský a premiér SR Igor Matovič po skončení slávnostnej svätej omše na nádvorí pred Bazilikou Sedembolestnej Panny Márie v rámci celonárodnej púte k Sedembolestnej Panne Márii. Šaštín – Stráže, 15. september 2020. Foto: SITA/Martin Medňanský

V koalícii chýba vôľa oddeliť cirkvi od štátu

Premiér Igor Matovič (OĽaNO) v auguste  na sociálnej sieti označil zámer SaS o odluke  za „prvoplánový marketing využívajúci najprízemnejšie pudy“. „Nedovolím preto, aby diskusiu na túto tému viedol niekto, pre koho svet začína a končí v jeho peňaženke,“ napísal okrem iného premiér.

Poslanec Peter Pčolinský (Sme rodina) sa pre Webnoviny.sk vyjadril, že návrh SaS je „marketingový výstrel do tmy“ a „ťah na liberálnych voličov“. Podľa Pčolinského sa debata o odluke nikdy na koaličnej rade neotvorila. Nevie si ani predstaviť, že by štát začal podnikať kroky k ukončeniu platnosti zmluvy so Svätou stolicou.

Podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí) zdôraznil, že diskusia o téme odluky má začať kultivovaným spôsobom. „Nie tak, že niekto príde na tlačovku a povie, že chce odluku a s nikým sa o tom nebaví, lebo to vyzerá ako vytĺkanie politického kapitálu,“ podotkol Šeliga.

Podľa neho sa odluka už aj dnes čiastočne deje a mala by sa dokončiť. „Je to aj otázka vlastníckych a majetkových práv. Ešte stále sú majetky, ktoré neboli cirkvi vrátené. Sú tiež činnosti, ktoré prevádzkuje cirkev, či sú to domovy sociálnych služieb alebo charity. Je veľa vzťahov, ktoré zostali neupravené a mali by byť upravené tak, aby to bolo férové pre jednu i druhú stranu,“ zhodnotil Šeliga. Podľa neho zmluva so Svätou stolicou nijako nebráni usporiadaniu finančných vzťahov s cirkvou.

Miroslav ziak.jpg
Poslanec SaS Miroslav Žiak presadzuje odluku cirkví od štátu wwww.facebook.com

Hlas ľudu je na našej strane, hovorí poslanec Žiak

Poslanec SaS Žiak tvrdí, že strana presadzuje to, čo si myslí aj verejnosť. Poukázal na posledné prieskumy, podľa ktorých je verejnosť zámeru strany naklonená. Žiak si nemyslí, že by v koalícii nebola vôľa presadiť odluku. Povedal, že rokovania s poslancami naďalej pokračujú a nevidí to márne. „Vôbec by som nehádzal flintu do žita, hlas ľudu je na našej strane,“ poznamenal.

Prvého októbra sa chce stretnúť v tejto veci s ministerkou kultúry Natáliou Milanovou (OĽaNO). Začiatkom novembra plánuje SaS veľkú konferenciu o odluke, na ktorú chce pozvať odborníkov aj zástupcov cirkví. „Máme tri a pol roka do najbližších volieb. Dovtedy urobíme kroky, aby sa odluka uskutočnila,“ dodal Žiak.

SaS o tejto téme hovorí od roku 2010. Minister kultúry za SaS Daniel Krajcer počas vlády Ivety Radičovej predstavil asignačný model financovania cirkví. Podľa neho každý daňovník rozhodne, či poukáže jedno percento z daňového základu cirkvi alebo nejakej organizácii v treťom sektore. V roku 2010 išlo o sumu približne 77 miliónov eur. Krajcer hovoril, že asignovaná dať by neznamenala pokles čistej mzdy daňovníka. V prípade, že by občan percento dane nikomu nepoukázal, peniaze sa mali využiť na obnovu kultúrneho dedičstva.

Katolícka cirkev je proti

Hovorca Konferencie biskupov Slovenska Martin Kramara o asignačnom modele povedal, že pre fungovanie menších cirkví sa na Slovensku javil ako problematický. „Nezohľadňoval tiež množstvo členov cirkví, ktorí ešte alebo už nie sú ekonomicky aktívni,“ uviedol Kramara.

Podstata podľa neho spočíva v tom, že v roku 2019 sa prijal nový model financovania, na ktorom sa dohodli predstavitelia všetkých cirkví a štátu s tým, že v parlamente bol schválený ústavnou väčšinou. „Okrem politického záujmu v tejto chvíli ťažko hľadať iné dôvody, prečo s témou začínať od začiatku,“ zdôraznil Kramara.

SaS môže získať voličov. Otázka je, či ich udrží

SaS môže téma odluky zvýšiť popularitu medzi časťou voličov. Podľa sociológa Pavla Haulíka je pre SaS agenda odluky zaujímavá a aj výhodná. „Liberálni voliči sú rozptýlení a možno aj zneistení tým, že Progresívne Slovensko sa do parlamentu nedostalo a dnes je takmer neviditeľné. Tým pádom tieto hlasy ako keby boli voľné. V SaS vycítili príležitosť, že by mohli takto posilniť preferencie. V posledných prieskumoch je náznak, ako keby SaS získavala nové hlasy,“ zhodnotil Haulík.

Ťažko dnes predpovedať, či si SaS dokáže udržať nových priaznivcov. „Je otázne, či sú schopní tému odluky udržiavať pri živote a gradovať ju. Tam by som si istý nebol,“ poznamenal Haulík s tým, že do riadnych volieb je ešte tri a pol roka. „Neviem odhadnúť, ako to majú premyslené. Či je to len okamžité hľadanie tém, ktoré prinášajú hlasy,“ uzavrel sociológ.

Odborník na cirkevné otázky Jaroslav Šebek z Historického ústavu Akadémie vied ČR si vie predstaviť, že hlasy po finančnej odluke cirkvi od štátu budú na Slovensku čoraz silnejšie. Podľa neho k tomu aktuálne prispieva aj zhoršujúca sa ekonomická situácia v súvislosti s pandémiou. „Bude dopyt po nových zdrojoch, ktoré je možné napumpovať do ekonomiky. Odluku budú presadzovať politické subjekty, ktoré oslovujú sekularizované vrstvy spoločnosti,“ povedal portálu Webnoviny.sk Šebek.

Ako funguje financovanie cirkví teraz

Parlament prijal vlani nový zákon o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností. Nahradil sa tak zákon platný ešte z roku 1949. Od 1. januára tohto roka sa zvýšila doterajšia výška dotácie podľa valorizácie platov vo verejnej správe a miery inflácie v pomere 80 ku 20. Toto zvýšenie dotácie sa jednotlivým cirkvám rozdelí podľa počtu ich veriacich zo sčítania obyvateľov. Príspevok štátu je určený na bohoslužobné, výchovné, kultúrne a charitatívne aktivity cirkvi, na platy duchovných či prevádzkové náklady.

Štát prispeje tento rok na činnosť cirkví podľa údajov ministerstva kultúry sumou 51 697 671 eur. Napríklad najpočetnejšia rímskokatolícka cirkev dostane 34 538 722 eur. Evanjelická cirkev augsburského vyznania získa 5 174 749 eur, gréckokatolícka cirkev 5 106 921 eur, reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku 2 752 563 eur, pravoslávna cirkev 2 078 849 eur.

Podpora štátu cirkvám by sa mala každoročne zvyšovať. Podľa analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy by na budúci rok štát cirkvám prispel sumou 54,1 milióna eur. V roku 2022 by to bolo 56,4 milióna eur a v roku 2023 sa má podpora zvýšiť na 58,9 milióna eur. Na Slovensku je 18 registrovaných cirkví a náboženských spoločností.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Igor MatovičJuraj ŠeligaMartin KramaraMiroslav ŽiakPavel HaulíkPeter KresákPeter Pčolinský
Firmy a inštitúcie KBS Konferencia biskupov SlovenskaSaS Sloboda a SolidaritaSme rodina - Boris KollárSvätá stolica