Zníženie emisií pre lepšiu klímu v EÚ môže spôsobiť veľké zdražovanie takmer všetkého

Emisie oxidu uhličitého,
Foto: ilustračné, gettyimages.com

Európska komisia predstavila návrhy, ktoré majú pripraviť oblasti klímy, energetiky, využívania pôdy, dopravy a zdaňovania na zníženie čistých emisií skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 percent oproti roku 1990.

Cieľom je zosúladenie ekonomiky a spoločnosti Európskej únii s jej klimatickými cieľmi, aby sa Európa do roku 2050 stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete a Európska zelená dohoda sa naplnila.

Experti upozorňujú, že tieto opatrenia povedú k masívnemu zdražovaniu prakticky všetkých komodít a služieb. Môže to výrazne znížiť životnú úroveň obyvateľstva a konkurencieschopnosť EÚ najmä voči krajinam, ktoré uprednostňujú hospodársky rast pred ochranou životného prostredia.

Vplyvy na ekonomiku

Zdražovanie sa podľa podpredsedu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Júliusa Kostolného bude týkať elektriny, automobilov, výroby tepla, leteckej a lodnej dopravy. Dokonca sa uvažuje o zavedení emisných povoleniek na vykurovanie budov, čo by výrazne zvýšilo cenu bývania.

„Je to projekt za bilióny eur na minimálne dvadsať rokov. Európska komisia vie, že nie všetci občania na to budú mať, preto súčasťou opatrení je aj kompenzačný fond pre najslabšie vrstvy obyvateľstva,“ uviedol Kostolný pre portál Webnoviny.sk.

Keďže emisie oxidu uhličitého (CO2) v EÚ tvoria iba 10 percent celosvetových emisií, podľa odborníka stojí za zváženie, či vynaložené náklady prinesú adekvátny efekt.

Myšlienka obmedziť emisie je správna, ale ak máme prebudovať ekonomické základy štátu, musíme poznať riziká takéhoto prechodu. Prehnaná politika ochrany klímy môže viesť k deindustrializácii Európy a tým aj k ohrozeniu miliónov pracovných miest,“ varuje zástupca SOPK.

O tom, ako budú vyzerať tieto opatrenia vo finále, musí ešte rozhodnúť Európsky parlament a Európska rada, ktoré majú v mnohom protichodné pozície.

Pre Slovensko skoro dve miliardy

Zverejnený balík legislatívnych opatrení podľa ministerstva dopravy a výstavby reaguje na ambície EÚ znížiť emisie skleníkových plynov. Obsahuje pätnásť návrhov v oblasti klímy, ktoré majú značne prierezový charakter a týkajú sa agendy viacerých ministerstiev, najmä životného prostredia a hospodárstva.

Opatrenia sa rezortu dopravy dotknú hlavne z hľadiska nových štandardov CO2 pre nové automobily, palív v leteckej a námornej doprave, či infraštruktúry pre alternatívne palivá a tiež návrhu zaviesť systém obchodovania s emisiami pre cestnú dopravu a budovy.

„Implementácia opatrení má byť podporená prostredníctvom modernizačného a inovačného fondu a tiež nového Sociálneho klimatickho fondu. Na roky 2025 až 2032 má byť vyčlenených 72,2 miliardy eur, pre Slovensko predbežne 1,7 miliardy eur,“ uviedol hovorca ministerstva dopravy Ivan Rudolf.

Tieto peniaze bude možné použiť na priame platby pre nízkopríjmové a najviac ohrozené domácnosti, ale aj na investičné opatrenia na zníženie využívania fosílnych palív, či na zlepšenie energetickej efektívnosti budov a tiež zlepšovanie prístupu k čistej mobilite.

„Členské štáty EÚ budú musieť pripraviť a predložiť komisii národné sociálne klimatické plány, na základe ktorých budú následne finančné prostriedky prideľované,“ priblížil hovorca.

Ministerstvo dopravy bude jednotlivé návrhy komisie ešte analyzovať a čaká na zverejnenie posúdení vplyvov, preto momentálne nevie presne vyčísliť náklady ani vplyv na jednotlivé sektory. Dôležitá bude spolupráca a koordinácia všetkých dotknutých rezortov pri vypracovaní stanovísk k jednotlivým návrhom.

Kamióny
Foto: SITA/AP

Pozícia cestných dopravcov

Združenie cestných dopravcov SR ČESMAD Slovakia očakáva, že najnovší súbor návrhov EK bude znamenať pre cestnú dopravu výrazné navýšenie nákladov. Pre tento sektor nie je potešujúce, že tzv. „zelené“ opatrenia majú skôr penalizujúcu formu ako stimulačnú.

„Skokové navýšenie nákladov v cestnej doprave hrozí najmä pre plánovanú kombináciu troch opatrení – uvažované zmeny v zdaňovaní energií podľa CO2, nový výpočet sadzieb mýta, kde pribudne aj zložka za CO2, a zámer zavedenia emisných povoleniek aj pre cestnú dopravu,“ priblížil hovorca ČESMAD Slovakia Roman Kment pre Webnoviny.sk.

V konečnom dôsledku „zelené“ opatrenia podľa združenia zaplatia všetci spotrebitelia v cene tovarov a služieb, na čo by sa mali pripraviť. Ceny nákladných automobilov rastú neustále, každé vozidlo novej emisnej triedy a s novou technológiou bolo zatiaľ vždy drahšie.

V súčasnosti sú vozidlá s alternatívnymi pohonmi aj dva razy drahšie ako tie s naftovými. Ďalší cenový vývoj bude závisieť od mnohých premenných, ktoré v súčasnosti ťažko odhadnúť,“ dodal Kment.

Výhrady zamestnávateľov

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ) vníma klimatickú zmenu ako komplexnú a vážnu výzvu ľudstva v najbližších desaťročiach. Zároveň rešpektuje cieľ EÚ dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu. Aktuálne predstavený balík opatrení EK Fit for 55 však podľa zamestnávateľov naznačuje, že Brusel chce tento cieľ dosiahnuť za každú cenu a skôr ako oficiálne plánuje.

„Otázna je relevantnosť predložených návrhov, pretože medializované informácie poukazujú na nejednotu vnútri komisie, čo je pochopiteľné, pretože návrh ide proti národným záujmom mnohých štátov, najmä zo strednej a z východnej Európy. Tie krajiny vrátane Slovenska sú závislé na priemyselnej výrobe, ktorá uhlíkovo zaťažená viac ako na západe kontinentu,“ uviedla AZZZ v stanovisku cez svoju hovorkyňu Miriam Filovú.

Preto je riziko, že tento legislatívny balík môže znížiť konkurencieschopnosť mnohých priemyselných odvetví. Dá sa tak očakávať zdraženie vstupov ako je logistika, energetika, ktoré sa môžu odzrkadliť na vyššej miere inflácie a vyšší cenách pre koncových zákazníkov.

„V oblasti dopravy je očividné, že Brusel zavrhol  princíp technologickej neutrality a zvýhodnil elektromobilitu na úkor využitia obnoviteľných plynov ako je bioplyn a biometán,“ upozorňuje asociácia.Tým, že trvá na princípe počítania škodlivých emisií na výfuku namiesto celého životného cyklu automobilu, odsunul na vedľajšiu koľaj bezemisné palivá ako je bioCNG a bioLNG.

Drastické zníženie emisií z dopravy

Extenzívny rozvoj elektromobility podľa asociácie zvýši tlak na produkciu elektrickej energie, čo okrem rizika blackoutov prinesie aj zdraženie elektrickej energie pre domácnosti. Stanovenie cieľa 100-percentného zníženia CO2 pre nové automobily do roku 2035 bez uznania potenciálu obnoviteľných palív pri znižovaní emisií skleníkových plynov z cestnej dopravy sa fakticky rovná zákazu a bude viesť k transféru technológií z Európy.

Zníženie CO2 v doprave spočíva skôr v dekarbonizácii použitej energie ako v základnej technológii hnacej sústavy. Spaľovací motor poháňaný obnoviteľnými udržateľnými palivami, ako je biometán, má uhlíkovú stopu porovnateľnú so stopou elektrického vozidla alebo dokonca nižšiu. V čase, keď je nevyhnutné drasticky znížiť emisie z dopravy, EK podľa zamestnávateľov nedokázala umožniť EÚ dosiahnutie klimatickej neutrality v doprave rýchlym a sociálne-ekonomicky efektívnym spôsobom.

„Je to preto, lebo tento prístup bráni EÚ v získaní veľkých výhod plynúcich z ďalších úspor CO2 pochádzajúcich z obnoviteľných udržateľných palív, ako je biometán, pričom nezabezpečuje, aby prechod na uhlíkovo neutrálnu mobilitu nenechal nikoho pozadu,“ dodáva AZZZ. Scenár, ktorý preferuje dekarbonizáciu najmä prostredníctvom elektrickej energie, je omnoho drahší a menej efektívny, čo potvrdzuje aj štúdia spoločnosti Det Norske Veritas.

EK v minulosti vytvorila scenáre možného vývoja a k jednému z týchto scenárov zameraných na dekarbonizáciu elektrifikáciou (1.5TECH) spočítala Det Norske Veritas alternatívu spočívajúcu v zachovaní plynárenskej infraštruktúry pomocou integrácie obnoviteľných a dekarbonizovaných plynov ako náhrady za zemný plyn. Výsledkom štúdie je, že takáto alternatíva by ročne ušetrila na úrovni EÚ až 130 mld. €, čo sú stovky eur ročne pre každú domácnosť v EÚ.

Riziko ešte väčšieho zdraženia

Celý svet, a teda aj Slovensko, podľa SOPK čelí výraznému zdraženiu tovarov i služieb už teraz. Ide o dôsledky pandémie COVID-19, ktoré viedli k masívnemu nárastu cien výrobných komodít, dopravy, služieb, potravín, liekov.

„Ak by sme mali súčasne prebudovať naše hospodárstvo na uhlíkovo neutrálnu ekonomiku, je tu riziko ešte väčšieho zdraženia prakticky všetkých komodít a služieb. Masívne investície by mohli tlačiť na zrýchľovanie inflácie a to by boli kroky k ohrozeniu stability životnej úrovne našich občanov,“ myslí si Kostolný.

Podľa expertov EÚ navyše náklady na dosiahnutie cieľov Európskej zelenej dohody budú v krajinách strednej a východnej
Európy dvakrát vyššie ako v starých členských krajinách Únie.

Štruktúra ekonomiky Slovenska je podľa podpredsedu SOPK zraniteľná aj preto, že najviac dotknuté odvetvia ekonomiky – automobilový priemysel, čierna a farebná metalurgia, stavebníctvo, teplárenstvo i poľnohospodárstvo – majú vysoký podiel na HDP, čo by výrazne oslabilo pozíciu Slovenska v konkurenciischopnosti najmä voči tretím krajinám.

„Žiaden členský štát Európskej únie nemá dostatok vlastných zdrojov na zabezpečenie uhlíkovo neutrálnej ekonomiky. Musíme preto trvať na tom, aby prijaté nariadenia Európskej únie boli spojené so zabezpečením ich financovania,“ dodáva Kostolný.

Emergency Landing Plane Debris
Foto: archívne, SITA/AP

Zelený reštart únie

Ministerstvo životného prostredia považuje legislatívny balík opatrení EK za kľúčový nástroj zeleného reštartu Únie. Zelená transformácia je podľa envirorezortu nevyhnutná z dôvodu existenčných a environmentálnych výziev, ktorým ľudstvo čelí. Balík opatrení bude revidovať klimatické a energetické právne predpisy, preto možno očakávať výrazný vplyv na hospodárstvo, vrátane energetiky, priemyslu, dopravy či poľnohospodárstva.

„Ministerstvo životného prostredia si uvedomuje, že každá krajina má odlišnú štartovaciu pozíciu. Preto podporuje opatrenia, ktoré sú spravodlivé a férové aj ku energeticky citlivejším krajinám,“ zareagoval pre Webnoviny.sk Michal Cákoci z rezortného tlačového oddelenia.

Jednou zo základných zmien je dekarbonizácia energetiky a priemyslu, čomu pomôže Modernizačný fond, ktorý umožní čerpať stovky miliónov eur na modernizáciu a ekologizáciu týchto sektorov. „Práve energetika je najvýznamnejšia oblasť pre Slovensko v rámci Modernizačného fondu,“ podotkol Cákoci.

Z pohľadu Slovenska je podľa envirorezortu kľúčová výroba tepla, rozvoj obnoviteľných zdrojov energie a postupné vylúčenie využívania fosílnych palív zo systémov diaľkového vykurovania. Finančné náklady potrebné na realizáciu opatrení z balíka Fit for 55, ako aj mechanizme ich financovania, budú predmetom debát v Rade vlády SR pre Európsku zelenú dohodu.

Chcú širšiu odbornú diskusiu

Slovenská klimatická iniciatíva oceňuje návrh Európskej komisie aj jeho deklarovanú podporu zo strany vlády. Privítala by však širšiu diskusiu o potrebných legislatívnych zmenách a jasnejšie plány SR o rozvoji obnoviteľných zdrojov energií, obnove budov a energetickej chudobe. Premiér Eduard Heger naznačil, že Rada vlády pre Európsku zelenú dohodu bude hlavným fórom na formovanie slovenskej pozície.

„Slovenská klimatická iniciatíva, ako platforma, ktorá spája akademickú obec, environmentálne  zodpovedné firmy a mimovládne organizácie, je presvedčená, že potrebujeme širšiu odbornú diskusiu, ako chceme realizovať a efektívne využiť európsky plán zníženia emisií Fit for 55,“ informovala koordinátorka Slovenskej klimatickej iniciatívy Kateřina Chajdiaková.

Vláde ponúkajú vlastnú expertízu a bohaté skúsenosti svojich členov v oblasti ochrany klímy, obnovy budov aj rozvoja obnoviteľných zdrojov energií. „V prípade, že vláda bude mať záujem, naši experti sa radi zapoja do procesu kreovania slovenskej pozície konkrétnymi návrhmi a odporúčaniami“, dodala Chajdiaková. 

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Eduard HegerIvan RudolfJúlius KostolnýKateřina ChajdiakováMchal CákociMiriam FilováRoman Kment
Firmy a inštitúcie AZZZ Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SREK Európska komisiaEurópska úniaMDV Ministerstvo dopravy a výstavby SRMŽP Ministerstvo životného prostredia SRSlovenská klimatická iniciatívaSOPK Slovenská obchodná a priemyselná komoraZdruženie cestných dopravcov SR ČESMAD Slovakia