Niektoré politické a ideologické prúdy by radi izolovali Slovensko od moderného sveta, kde je sloboda základným právom. Konštatuje to Slovenské protifašistické hnutie (SPH) vo vyhlásení k dnešnému pamätného Dňu obetí holokaustu a rasového násilia.
Ohrozenie demokracie a mieru vo svete
„Európou sa valí neofašistické hnutie a žiaľ, Slovensko nie je výnimkou. Práve naopak, hnedá radikalizácia je denne prítomná. Obdobie holokaustu si musíme pripomínať, aby už nikdy nikto, žiadny sused, spolužiak alebo kamarát nenakladal ľudí do dobytčích vagónov so želaním, nech sa už nevrátia,“ poukázal profesor Pavel Traubner, čestný člen SPH.
Šimečka: Dávajme pozor, kto šíri klamstvá a obviňuje obete, kto ospravedlňuje agresora a obdivuje autoritárskeho lídra
Nárast podpory neonacistických, neofašistických a extrémistických strán pokladá Slovenské protifašistické hnutie za najvážnejšie ohrozenie demokracie a mieru vo svete.
„Nezabudnime, že hlavným cieľom dnešných neofašistov, klérofašistov a neoľudákov je opäť nastoliť fašistické režimy, hoci tieto ciele skrývajú za ľúbivú národnú demagógiu. Jediným a skutočným národným záujmom Slovenska je dnes obrana demokracie, slobody a európskej solidarity,“ podčiarkuje hnutie.
Semená nenávisti v slovenskej spoločnosti
Poukazuje na to, že mnohé politické prúdy otvorenejšie alebo skrytejšie zasievajú semená nenávisti v slovenskej spoločnosti voči mnohým marginalizovaným alebo diskriminovaným skupinám, voči rodinám, ktoré nezodpovedajú konštrukciám „tradičnej rodiny“, voči ľuďom a organizáciám, ktoré sa zasadzujú za slobodné rozhodovanie o vlastnej životnej ceste.
Wlachovský považuje za odsúdeniahodné, že aj dnes niektorí ľudia glorifikujú totalitný Slovenský štát
Klérofašistická vláda ľudáckej Slovenskej republiky prijala tzv. Židovský kódex (Nariadenie o právnom postavení Židov) 9. septembra 1941. Uplatnenie kódexu zbedačilo židovské obyvateľstvo, pretože znamenalo zákaz výkonu povolaní, podnikania, segregáciu, zákaz štúdia a podobne.
Koncentračné a vyhladzovacie tábory
Režim Hlinkovej slovenskej ľudovej strany sa v snahe zbaviť sa zbedačených Židov dohodol s nacistickým Nemeckom na deportáciách pod kontrolou nacistickej Tretej ríše.
Transporty do nacistických koncentračných a vyhladzovacích táborov začali zo Slovenska odchádzať 25. marca 1942. Do 20. októbra 1942 bolo zo Slovenska vyvezených 57 628 Židov.
Ďalšia vlna deportácií Židov sa začala v septembri 1944, počas okupácie Slovenska jednotkami nacistického Nemecka. Trvala do 31. marca 1945. Sprevádzalo ju masové vraždenie obetí priamo na slovenskom území.
„Keďže som preživší holokaustu, viem, prečo je dôležité pripomínať si túto najstrašnejšiu kataklizmu v dejinách. Jej dôsledkom bolo vraždenie nielen Židov, ale aj Rómov, evanjelikov a dvadsiatich miliónov Slovanov. Holokaust likvidoval ľudí, lebo mali inú farbu pokožky, iné sexuálne cítenie a politickú príslušnosť,“ zdôraznil Pavel Traubner.