LONDÝN 1. júla (WEBNOVINY) – Britský humanista Nicholas Winton, ktorý takmer sám zachránil 669 židovských detí z Čiech i Slovenska pred holokaustom a vyslúžil si označenie „britský Schindler“, zomrel vo veku 106 rokov. Rotary klub v anglickom meste Maidenhead, ktorému Winton v minulosti predsedal, informoval, že pri jeho smrteľnej posteli boli jeho dcéra Barbara a dve vnúčatá.
Britský premiér David Cameron vyhlásil, že „svet stratil veľkého muža“. Jonathan Sacks, bývalý britský hlavný rabín, povedal, že Winton „bol velikán mravnej odvahy a odhodlania a žialiť za ním budú židia po celom svete“. Informovala o tom tlačová agentúra AP.
The world has lost a great man. We must never forget Sir Nicholas Winton’s humanity in saving so many children from the Holocaust.— David Cameron (@David_Cameron) 1. Červenec 2015
Winton bol velikánom mravnej odvahy
Winton a jeho priateľ boli v roku 1938, pred vypuknutím druhej svetovej vojny, vydesení prílevom utečencov z československej pohraničnej oblasti Sudety, ktoré anektovalo Nemecko. Obaja priatelia sa obávali – a správne -, že Československo čoskoro napadnú nacisti a židovských obyvateľov budú posielať do koncentračných táborov.
Kým niektorí ľudia v Británii pracovali na tom, aby dostali z Československa židovských intelektuálov a komunistov, nikto sa nesnažil zachrániť deti. Tak sa Winton, vtedy 29-ročný maklér na burze, ujal tejto úlohy sám. Po príchode do Británie Winton presvedčil britských predstaviteľov, aby prijali deti. Zároveň boli nájdené aj náhradné rodiny a za každé dieťa bola zaplatená suma 50 libier ako záruka, že budú mať neskôr dosť peňazí na návrat domov. V tom čase sa predpokladalo, že pobyty detí sú iba dočasné.
Winton zriadil útvar Britského výboru pre utečencov z Československa, zameraný na pomoc deťom. Stal sa jediným členom tohto útvaru. Začal vyhľadávať domácnosti a ručiteľov a zostavil zoznamy približne 6000 detí. Ich fotografie zverejnil, aby povzbudil britské rodiny k prijatiu detí. Prvých 20 detí pricestovalo do Británie lietadlom, ale keď už nemecká armáda dorazila v marci 1939 do Prahy, mohli ich dopravovať iba vlakom. Počas mesiacov pred vypuknutím druhej svetovej vojny Winton takto zachránil v ôsmich vlakoch celkovo 669 detí z Československa.
Pracoval takmer sám
Najväčšia evakuácia bola naplánovaná na 3. septembra 1939 – v deň, keď Británia vyhlásila vojnu Nemecku. Vlak však nikdy neodišiel a takmer žiadne z 250 detí na jeho palube vojnu neprežilo. Deti z Prahy sa nachádzali medzi približne 10 000 prevažne židovskými deťmi, ktorým sa podarilo dostať do Británie v rámci týchto evakuácií, známych pod názvom Kindertransports (transporty detí). Iba zopár z nich znovu uvidelo svojich rodičov.
Avšak z Berlína a Viedne bolo zachránených oveľa viac židovských detí, pretože tieto operácie boli lepšie zorganizované a lepšie financované. Wintonova operácia bola jedinečná, keďže pracoval takmer sám. „Možno sa toho dalo urobiť oveľa viac. Ale bolo na to treba oveľa viac času, oveľa viac pomoci od ostatných krajín, oveľa viac peňazí, oveľa viac organizovania,“ povedal Winton neskôr.
Charizmatický Brit tiež pripustil, že nie so všetkými deťmi, ktoré sa dostali do Británie, sa v ich náhradných rodinách aj dobre zaobchádzalo – niekedy ich totiž využívali ako lacných domácich pomocníkov. „Nepovedal by som, že to bol 100-percentný úspech. Ale povedal by som, že každý, kto sa do Británie dostal, bol na konci vojny nažive,“ uviedol Winton, ktorého slová boli citované v knihe o transportoch detí „Into the Arms of Strangers“ (Do náručia cudzích ľudí).
O svojom hrdinskom čine roky mlčal
O jeho čine sa dlho nevedelo. Až Wintonova manželka Greta náhodou našla na pôjde domu v roku 1988 dokumenty a plány prevozov a odovzdala ich historičke zaoberajúcej sa holokaustom Elizabeth Maxwellovej. Tá zorganizovala stretnutie Wintona s „jeho deťmi“ v štúdiu BBC. Širokej svetovej verejnosti však Wintona predstavil až o desať rokov neskôr práve slovenský režisér Matej Mináč vo filme Všetci moji blízki (1999) a v roku 2002 v celovečernom dokumentárnom filme Nicholas Winton: Sila ľudskosti.
Dokumentárnym filmom sprevádza Joe Schlesinger, reportér kanadskej televíznej stanice CBS a rodák z Bratislavy, ktorý je jedným z Wintonových zachránených detí. Príbehy, ktoré rozprávajú zachránené deti, sa prelínajú s rozprávaním a spomínaním Nicholasa Wintona, dokumentárnymi dobovými a archívnymi zábermi. Ku koncu filmu sú diváci svedkami dojímavej scény stretnutia Wintona so svojimi „deťmi“ po dlhých rokoch. Film získal medzinárodnú cenu Emmy 2002 za najlepší dokumentárny film.
Po obrovskom celosvetovom úspechu najmä druhého filmu sa jeho tvorcovia rozhodli nakrútiť voľné pokračovanie s názvom Nickyho rodina (2011). Film zachytáva príbehy detí, ktoré sir Nicholas Winton zachránil pred istou smrťou vo vyhladzovacích táboroch. Objavilo sa niekoľko slávnych zachránených chlapcov a dievčat a ich príbehy tvorcovia zaradili do filmu. Niekoľko detí pochádza aj zo Slovenska.
Po tretí raz figuroval medzi kandidátmi na Nobelovu cenu mieru
Winton sa v septembri 2001 zúčastnil v Bratislave na premiére Mináčovho dokumentárneho filmu Sila ľudskosti, ktorý približoval Wintonovu odvahu a statočnosť. Vtedy 92-ročný charizmatický Brit povedal, že najväčšou hodnotou v živote človeka je snaha pomôcť iným ľuďom. Za svoj čin bol ocenený viacerými britskými vyznamenaniami. V roku 2014 už po tretí raz figuroval medzi kandidátmi na Nobelovu cenu mieru.
Winton si vlani 28. októbra v Prahe prevzal z rúk prezidenta ČR Miloša Zemana najvyššie české vyznamenanie, Rad Bieleho leva. Slávnostná ceremónia sa uskutočnila v Trónnej sále Pražského hradu. Vtedy 105-ročný Winton pricestoval do Prahy českým vládnym špeciálom spolu so svojou rodinou napriek vysokému veku a zdravotným problémom.
„Ďakujem všetkým za veľký výraz vďaky za niečo, čo som urobil snáď už pred sto rokmi,“ reagoval Winton na udelenie vyznamenania. V súvislosti so záchranou židovských detí poznamenal, že sa len ocitol v správnej chvíli na správnom mieste a že by jeho snaha nebola úspešná bez pomoci priateľov v Anglicku.
Odišiel slušný a statočný človek
Viacerí českí politici reagovali na smrť Wintona. Český prezident Miloš Zeman sa po správe o jeho úmrtí vyjadril: „Bol to človek, ktorého som obdivoval pre jeho osobnú statočnosť.“
Podľa českého premiéra a lídra vládnej ČSSD Bohuslava Sobotku musela správa o Wintonovej smrti zasiahnuť každého v Česku. „Nie je to ani samotný vysoký počet zachránených detí, ale obetavosť a súcit, s ktorými sa v zdanlivo beznádejnej situácii a desivých časoch pustil do záchrany druhých, navyše v krajine, v ktorej bol vlastne cudzincom. Nicholas Winton je pre mňa vzorom skutočnej ľudskosti, nesmiernej skromnosti a občianskej statočnosti,“ povedal Sobotka pre denník Právo.
Na Wintonovo hrdinstvo poukázal aj vicepremiér a líder ANO Andrej Babiš. „Pán Winton bol skutočný hrdina, zachránil stovky detí pred nacistickými hrôzami. To mu určite dodávalo elán do života. Zomrel v úctyhodnom veku. Úprimnú sústrasť by som chcel odkázať nielen jeho najbližšej rodine, ale i všetkým, ktorým pomohol,“ povedal Babiš.
Vicepremiér a líder vládnej KDU-ČSL Pavel Bělobrádek reagoval slovami: „Odišiel skromný, nezištný a slušný človek. Uňho sa naplnilo ono: ‚Kto zachráni človeka, zachráni svet‘. Česť jeho pamiatke.“
Podpredseda Poslaneckej snemovne Petr Gazdík (STAN) pre Právo uviedol: „Je mi to osobne veľmi ľúto, sir Winton ukázal skutočné hrdinstvo. To, ako by sa mal správať každý z nás, aby vo svete bolo lepšie.“
Šéf ODS Petr Fiala ho opísal takto: „Nicholas Winton patril k veľkým osobnostiam 20. storočia. Človek, ktorý ukazuje, že veľké činy sa často odohrávajú mimo verejnej pozornosti. Urobil správu vec v správnej chvíli, zachránil stovky životov a bral to ako samozrejmosť. Bol to ale mimoriadne statočný čin, a o to väčší obdiv si zaslúži, rovnako ako našu vďačnosť.“