Zomrel severokórejský diktátor Kim Čong-il

Reakcie na smrť diktátora Kim Čong ila
Televízia v Severnej Kórei celý deň oznamovala smutnú správu o smrti diktátora Kim Čong-ila. Foto: SITA/AP

PCHJONGJANG 19. decembra (WEBNOVINY) – Dlhoročný severokórejský komunistický vodca Kim Čong-il je mŕtvy, oznámila to v pondelok tamojšia televízna stanica, podľa ktorej zomrel počas návštevy neďaleko hlavného mesta Pchjongjang v sobotu o 8:30 miestneho času (00:30 SEČ) vo veku 69 rokov.

Ako uviedla hlásateľka, zomrel na „infarkt v dôsledku fyzickej a duševnej vyčerpanosti“ počas cesty vlakom.

Hlásateľka v slzách informovala o smrti „Drahého vodcu,“ ktorý zomrel „z prepracovanosti“ pre svoj ľud, ktorému sa obetoval. Ako uviedla severokórejská tlačová agentúra KCNA, Kim, ktorý „dlhodobo trpel na srdcové a cerebrovaskulárne ochorenia“, zomrel na infarkt a nepodarilo sa ho zachrániť napriek najväčšiemu úsiliu.

„Môj vodca, čo budeme robiť? To je priveľa, priveľa. Vodca, prosím, vráť sa. Nemôžeš nás opustiť. Budeme ťa vždy čakať, vodca,“ reagovala jedna z obyvateliek v Pchjongjangu, ktorá spolu s inými na ulici nekontrolovateľne plakala.

Telo zosnulého vodcu zostane týždeň v paláci Kumsusan v Pchjongjangu, kde leží aj telo jeho otca Kim Ir-sena. Pohreb by mal byť 28. decembra v Pchjongjangu. „Musíme zvýšiť vojenskú kapacitu krajiny v každom smere, aby sme spoľahlivo zabezpečili kórejský socialistický systém a výdobytky revolúcie,“ uviedol Štátny pohrebný výbor.

Kim Čong-il viedol krajinu od roku 1994. V Kórejskej ľudovo-demokratickej republike (KĽDR) vládne jediná komunistická dynastia sveta, ktorou zakladateľom bol Kimov otec Kim Ir-sen. Ten v roku 1948 založil komunistickú KĽDR, čo viedlo k vzniku Kórejskej vojny v rokoch 1950 až 1953.

Nasledujte Kim Čong-una, vyzývajú ľud

Kim mal už dlhšie podlomené zdravie, ešte v roku 2008 utrpel pravdepodobne mozgovú porážku, zrejme trpel cukrovkou a mal problémy so srdcom. Posledných niekoľko mesiacov ho nebolo vidieť na verejnosti. Novým vodcom Severnej Kórey by sa po smrti Kima Čong-ila mal stať len jeho približne 27-ročný syn Kim Čong-un.

Oficiálna štátna tlačová
Un
Foto: Ilustračné foto SITA/AP

agentúra KCNA už vyzvala severokórejský ľud, aby ho „nasledovala“. „Všetci členovia strany, všetci muži a celá verejnosť by mali s dôverou nasledovať vodcovstvo súdruha Kima Čong-una a ochraňovať a ďalej posilňovať jednotu strany, armády a verejnosti,“ uviedla agentúra.

Informácií o potenciálnom lídrovi ázijskej jadrovej veľmoci je relatívne málo, keďže nie je známy ani jeho presný vek. Kim Čong-un už teraz disponuje titulom generál a otec ho ešte pred svojim úmrtím údajne začal poverovať viacerými dôležitými úlohami.

Podľa niektorých informácií absolvoval v máji tohto roku oficiálnu diplomatickú cestu v susednej Číne. „Zvyšok sveta upiera zrak na niekoho, kto je prakticky ešte dieťa, a už teraz má podporu Číny ako nový severokórejský vodca,“ cituje agentúra Reuters Janga Mun-mina z juhokórejskej Univerzity v Soule.

Najmladší z Kimových troch synov sa pravdepodobne narodil v roku 1983 alebo 1984. Jeho meno v čínštine znamená „spravodlivý oblak“, kórejské médiá ho však väčšinou nazývajú „mladý generál“. Kim Čong-un vyštudoval vo Švajčiarsku a ovláda anglický aj nemecký jazyk. Podľa analytikov sa však napriek západnému vzdelaniu bude správať podobne ako jeho otec a očakáva sa, že KĽDR pod jeho vedením bude pokračovať v politike nukleárneho zbrojenia.

Il
Foto: Ilustračné foto SITA/AP

Juhokórejské ozbrojené sily sú v pohotovosti

Juhokórejské ozbrojené sily sú po oznámení úmrtia Kim Čong-ila uvedené do stavu najvyššej pohotovosti, oznámila to juhokorejská agentúra Jonhap. Juhokorejský prezident Li Mjung-pak zvolal bezpečnostnú Radu štátu.

Aj Japonsko zvolalo mimoriadne zasadnutie bezpečnostných zložiek. Japonský premiér Jošihiko Noda okamžite po mimoriadnom vysielaní severokórejskej štátnej televíznej stanice, ktorá Kimovu smrť oznámila, zrušil program a zvolal rokovanie vlády.

Noda sa krátko potom spojil aj so zástupcami Spojených štátov, Číny a Južnej Kórey, s ktorými diskutoval o možnostiach, ako zabrániť destabilizácii regiónu. Podľa japonských a juhokórejských diplomatických zdrojov zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by si situácia vyžadovala mimoriadne vojenské opatrenia.

USA pozorne sledujú situáciu v Severnej Kórei

Reakcie svetových lídrov na odchod severokórejského diktátora sú zatiaľ zdržanlivé. Generálny tajomník Organizácie Spojených národov, (OSN) Juhokórejčan Pan Ki-mun, sa v pondelok k udalosti ešte oficiálne nevyjadril. Juhokórejská armáda medzitým vyhlásila stav pohotovosti a vláda v Soule sa zišla na mimoriadnom rokovaní. Panujú totiž obavy, že výmena lídra v tejto jadrovej veľmoci by mohla spôsobiť nestabilitu v celom regióne.
Reakcie na smrť diktátora Kim Čong ila
Foto: SITA/AP

Americký prezident Barack Obama a juhokórejský prezident Li Mjung-pak sa v pondelok telefonicky dohodli na úzkej koordinácii národnej bezpečnosti, uviedol Biely dom.

Prezident potvrdil „pevný záväzok USA podporiť stabilitu Kórejského polostrova a bezpečnosť nášho blízkeho spojenca Kórejskú republiku,“ uviedol Biely dom v stanovisku.

„Veľmi pozorne sledujeme správy o smrti Kima Čong-ila,“ oznámil hovorca Bieleho domu Jay Carney. „Informovali sme prezidenta a sme v stálom spojení s našimi spojencami v Južnej Kórei a Japonsku.“ O Kimovej smrti už bola informovaná aj ministerka zahraničia Hillary Clintonová. Predstavitelia americkej diplomacie však odmietli plánované kroky v súvislosti s Kimovým úmrtím konkretizovať.

Rokovania o severokórejskom jadrovom programe

Kim Čong-il zomrel v čase, keď KĽDR a USA robili váhavé pokusy o obnovenie šesťstranných rokovaní o severokórejskom jadrovom programe. Jadroví vyslanci z Washingtonu a Pchjongjangu sa stretli v júli v New Yorku a v októbri Ženeve, no nedosiahli nijaký pokrok v otázke severokórejského jadrového programu.

Šesťstranné rokovania za účasti oboch kórejských republík, Číny, Japonska, Ruska a Spojených štátov uviazli na mŕtvom bode ešte v apríli 2009. Spojené štáty podmieňujú obnovenie rozhovorov zastavením programu obohacovania uránu a sprístupnením jadrových zariadení inšpektorom z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE). KĽDR dala niekoľkokrát najavo, že je pripravená rokovať, avšak bez podmienok.

KĽDR, polstoročie konfliktov a nepriateľstva

Prinášame kľúčové udalosti v histórii krajiny, ktorá je v stálom spore so susednou Južnou Kóreou a svetovými mocnosťami pre jej jadrové ambície. KĽDR a Južná Kórea, ktoré po kórejskom konflikte v období 1950 až 1953 uzavreli len prímerie, sú technicky stále vo vojnovom stave.

1945: Druhá svetová vojna končí japonskú koloniálnu vládu v krajine. Kórea je rozdelená na Sever podporovaný Sovietskym zväzom a Juh podporovaný USA.

1950-53: Po odchode sovietskych a amerických jednotiek z Kórejského polostrova Sever napadol Juh a vypukla vojna. USA ako súčasť OSN intervenovali v prospech Juhu a Čína v prospech Severu. Vojna si vyžiadala približne 4 milióny obetí. USA si ponechali jednotky na Juhu.

1988: USA uvalili sankcie na Severnú Kóreu potom, ako ju umiestnili na zoznam krajín podporujúcich terorizmus.

1989: Americké satelitné fotografie ukazujú jadrový komplex na obohacovanie uránu v Jongbjone.

1994: Medzi USA a KĽDR takmer vypukla vojna pre odstraňovanie použitých palivových tyčí z reaktora v Jongbjone. Bývalý prezident Jimmy Carter situáciu upokojil návštevou Pchjongjangu, ktorý sľúbil, že zmrazí svoj jadrový program výmenou za energetickú pomoc.

1998: Severná Kórea vystrelila svoju prvú balistickú strelu s dlhým doletom.

2002: Americký prezident George W. Bush nazval Severnú Kóreu časťou „osi zla.“

Dohoda z roku 1994 je zrušená po obvineniach USA, že Severná Kórea má tajný program na výrobu jadrových zbraní s použitím obohateného uránu.

2003: Pchjongjang odstupuje od zmluvy o nešírení jadrových zbraní. V auguste sa začnú šesťstranné jadrové rokovania v Pekingu.

2005: Severná Kórea sa po prvýkrát priznáva, že vlastní jadrové zbrane.

2006: Dňa 9. októbra Pchjongjang vykonáva svoj prvý jadrový test, čím vyvoláva svetový odpor a ďalšie sankcie OSN.

2007: Pchjongjang súhlasí vo februári s uzavretím jadrových zariadení výmenou za ekonomickú pomoc a diplomatické výhody. V júli Severná Kórea oznámila, že uzavrela svoju hlavnú jadrovú prevádzku.

2008: V júni Pchjongjang zlikvidoval chladiacu vežu v Jongbjone, aby ukázal plnenie záväzku k jadrovému odzbrojeniu. Následne USA v októbri odstránili Pchjongjang zo zoznamu teroristických krajín.

2009:

5. apríla: Severná Kórea vypustila raketu s ďalekým doletom a oznámila, že odchádza zo šesťstranného rokovania a znovu spúšťa, po obvineniach OSN, svoj jadrový komplex v Jongbjone do prevádzky.

25. mája: Sever uskutočnil druhý jadrový test a vyvolal prísnejšie sankcie OSN.

2010

26. marca: Po potopení sa juhokórejskej lode neďaleko hraníc so Severnou Kóreou sa utopilo 46 juhokórejských námorníkov. Medzinárodní vyšetrovatelia neskôr uviedli, že loď potopilo severokórejské torpédo, čo Pchjongjang odmietol.

12. novembra: Severná Kórea dovolí americkým vedcom navštíviť prevádzku na obohacovanie uránu. Experti uviedli, že môže byť prekonfigurovaná na výrobu jadrových zbraní.

23. novembra: Sever vypálil strelu na juhokórejský ostrov, dve osoby zomreli.

2011

22. júla: Jadroví vyslanci oboch Kóreí sa stretli na Bali a rokovali o možnom obnovení šesťstranných rokovaní.

24-25 októbra: USA a Sever rokovali v Ženeve, nedosiahli nijakú dohodu.

19. decembra: Severokórejské médiá oznámili, že líder Kim Čong-il pred dvoma dňami zomrel na zlyhanie srdca a vyzvali obyvateľov, aby podporili ako jeho nástupcu syna Kima Čong-una. Pohreb sa bude pravdepodobne konať 28. decembra.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Barack ObamaGeorge W. BushHillary ClintonováJimmy CarterJošihiko NodaKim Čong-ilKim Čong-unLi Mjung-pakPan Ki-mun