BRATISLAVA 23. apríla (WebNoviny.sk) – Milióny ľudí pôjdu v pondelok k pomníkom venovaným jeden a pol miliónu obetí arménskej genocídy umiestneným v desiatkach krajín po celom svete. Ani Slovensko nebude výnimkou.
Pietny akt pri príležitosti 102. výročia vyvražďovania Arménov vládou Osmanskej ríše bude ráno o 7:40 na Tyršovom nábreží v Bratislave pri pomníku s veľkým kresťanským krížom (tzv. kríž kameň). Práve kresťanstvo sa stalo osudným arménskemu národu, ktorý odmietol konvertovať na islam, čo bolo podľa viacerých odborníkov hlavným dôvodom vyvražďovania.
Možno príde aj Danko
Na ceremónii by sa mal zúčastniť aj predseda Národnej rady SR Andrej Danko, ktorý položí k pomníku veniec, rovnako ako arménsky veľvyslanec akreditovaný pre SR so sídlom v Prahe Tigran Seiranian. K pomníku budú od rána a počas celého dňa chodiť aj Arméni žijúci na Slovensku spolu s ich slovenskými priateľmi. Viacerí z nich sú potomkami Arménov, ktorým sa zázrakom podarilo prežiť.
Najviac ľudí bude už tradične, ako každý rok 24. apríla, pri pomníku Cicernakaberd v Jerevane, ale aj v Spojených štátoch, vo Francúzsku, v Rusku, vo viacerých ďalších krajinách Európy, Latinskej Ameriky, či Ázie. Desiatky štátov a medzinárodných organizácií, vrátane EÚ, uznalo a odsúdilo spáchanie genocídy Osmanskou mladotureckou vládou. V niektorých štátoch je 24. apríl oficiálnym pamätným dňom obetí arménskej genocídy.
Národná rada SR prijala 30. novembra 2004 uznesenie, v ktorom „uznáva genocídu Arménov v roku 1915, pri ktorej zahynuli státisíce Arménov žijúcich v Osmanskej ríši, a považuje tento čin za zločin proti ľudskosti.“ Niekoľkokrát slovo genocída použil a odsúdil ju aj pápež František. Naposledy tak urobil 24. júna 2016 v Jerevane na začiatku svojej oficiálnej trojdňovej návštevy Arménska, ktoré je prvým štátom na svete, ktorý prijal kresťanstvo ako jediné štátne náboženstvo.
Spojenci vedeli o holokauste už koncom roku 1942, ukazujú archívne spisy
Turecko odmieta zodpovednosť
Turecká vláda odmieta zodpovednosť za spáchanie genocídy a tvrdí, že obetí bolo oveľa menej. Akékoľvek použitie slova „genocída“ zvyčajne vyvolá silné protesty Ankary. Keď ho pred rokom použil pápež počas osobitnej spomienkovej omše v Bazilike sv. Petra, kde hovoril o „prvej genocíde 20. storočia“, Ankara odvolala svojho veľvyslanca z Vatikánu a obvinila pápeža, že hovorí „nezmysly“.
Arménska genocída znamenala hádzanie zo skál, pálenie zaživa, topenie v šírom mori, zahnanie do jaskýň a udusenie splodinami ohňa zapáleného pred vchodom, alebo stínanie hláv, vyrezávanie bábätiek tehotným ženám z brucha a množstvo ďalších spôsobov vrážd. Hlavne, aby sa šetrili náboje, keďže krajina bola vo vojne. Genocídu si za vzor zobral aj Adolf Hitler.
„Kto dnes ešte hovorí o vyhladení Arménov?“ túto známu rečnícku otázku si položil Adolf Hitler počas príhovoru k armádnym generálom 22. augusta 1939 len osem dní pred vpádom Wehrmachtu do Poľska. Hitler pomocou nepotrestaného arménskeho precedensu presvedčil svoje armádne velenie, aby sa neobávalo zodpovednosti za páchanie zločinu proti ľudskosti. Krátko po príhovore führera nasledovalo konečné riešenie židovskej otázky.