Patrilo Féničanom, Kartágincom i Rimanom. Prehnali sa ním Vandali a Vizigóti. Po dlhé stáročia tu vládli Arabi až do roku 1248, keď mesto pre kresťanov dobyl Ferdinand Aragónsky. Sevilla bola po tisícročia prístavom na rieke Guadalquivir a v 16. storočí najbohatším mestom Španielska. Tu sa vykladal tovar z nových kolónií a expedoval do Európy. Jej sláva sa po zanesení rieky pieskom na pár storočí stratila, ale s rozvojom industrializácie sa vrátila. Dnes vidíme prekvitať toto prívetivé, usmievavé vyše sedemstotisícové moderné mesto nielen z bývalého minaretu, teraz katedrálnej veže Giraldy, ale aj z promenády na streche novej dominanty mesta Metropol Parasol, monumentálnych slnečníkov.
Verejný priestor
Mesto chcelo pod trhom v centre mesta na námestí Plaza de la Encarnación vybudovať verejné garáže. Po objave archeologických nálezov im to pamiatkové orgány nepovolili. Na riešenie námestia bola vypísaná v roku 2004 medzinárodná architektonická súťaž. Architekti z nemeckého ateliéru Jürgen Mayer H. s inžiniermi zo spoločnosti Owe Trupa tu navrhli prekrytie námestia rastrovým oblakom 28 metrov nad mestom, zatieňujúcim preslnené plochy.
Základný štvorcový raster drevených lamiel v module 1,5 × 1,5 metra prekleňuje námestie v rozmere 175 × 75 metrov vo výške až 28 metrov. Celková plocha tieniacej konštrukcie 5 000 metrov štvorcových neposkytuje len vzácny tieň. V suteréne je situované archeologické múzeum. Prízemie zaberá pôvodná tržnica, nad ňou sa nachádza reštaurácia a vlastné nové námestie, „Plaza Mayor“, verejný priestor so všestranným využitím, na pobyt, fiesty, hry, koncerty, šport.
Pod strechou bolo príjemné na námestí sedieť aj pri tridsiatich troch stupňoch a páliacom slnku. Tieň je pre Sevillu pri 40-stupňových teplotách nevyhnutnou podmienkou prežitia. Vďaka novým technológiám sa už aj pri textilných markízach kaviarní používajú rosiace dýzy, ktoré ochladzujú mikroklímu terás.
Celý článok si môžete prečítať tu.