11. deň: Bezpečnostné prehliadky á la Britannia

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Miro Antol
Z Vancouveru píše Miro Antol, reportér SITA Foto: SITA / Tomáš Benedikovič

VANCOUVER 21. februára (WEBNOVINY) – Dostať sa na akýkoľvek štadión počas vancouverských zimných olympijských hier nie je vôbec jednoduché. Samozrejme, hovorím o tom, ak máte oprávnenie a nie o ľuďoch bez lístka. Keď si to tak dobre spočítam, kým sa mi podarí usadiť sa na miesto na novinárskej tribúne štadióna Canada Hockey Place, kde sa odohráva kompletný mužský turnaj, musím svoju akreditáciu ukázať na piatich rozličných miestach. A to ešte, keď mám smolu a vyžrebuje ma počítač ako x-tého novinára v poradí v daný deň, musím prejsť skenerom a osobnou prehliadkou.

Ako hry pokročili do svojej druhej polovice, na niektorých športoviskách to už neberú až tak prísne a snažia sa nám uľahčiť život rýchlejším vybavovaním celej procedúry. Nie však v hale Britannia, kde mávaú tréningy a rozkorčuľovania naši hokejisti. Pomenovanie hala v podstate ani veľmi nie je namieste, keďže ide v podstate o menšie klzisko s tribúnkou asi pre 100 ľudí. Tu tie kontroly však naozaj stoja za to a navyše, stále sa stupňujú. Skenerom musím prejsť vždy a zakaždým som bol požiadaný aj o ukážku môjho notebooku.

Prvýkrát sa naň organizátor len pozrel, pri mojej druhej návšteve som ho musel už aj vytiahnuť z púzdra a otvoriť. Tretíkrát ma prekvapil tým (podotýkam, že vždy išlo o rovnakého pána ázijského pôvodu), že mi jemne prstami popochodoval po klávesnici. No a naposledy som musel počítač vybrať z obalu, otvoriť, on si poklepkal a ešte ho aj zapol a nechal naštartovať. Už sa teším na ďalší slovenských tréning, lebo som veľmi zvedavý, čo bude nasledovať. Možno sa teraz rozhodne napísať na ňom aj nejakú správu, ktorú potom bude chcieť uverejniť v tejto rubrike. A vlastne, prečo nie, mohla by to byť celkom sranda.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Miro Antol a Daniel Šarga