Ako by ste charakterizovali Antona Bernoláka?
Anton Bernolák je nepolitickou osobnosťou s celonárodným a nadnárodným významom. Predstavuje prvú etapu slovenského národno-emancipačného procesu (1780 – 1820). Cieľavedome a uvážene siahol po živom jazyku svojho národa. Generácia bernolákovcov začala tento jazyk v uzákonenej podobe (1787) používať ako spisovný jazyk, ktorý sa stal nezastupiteľným prostriedkom pre kultúrne, sociálne a hospodárske povznesenie Slovákov. Anton Bernolák dovŕšil kodifikáciu slovenčiny veľkým šesťdielnym slovníkom pod názvom Slowár slowenskí, česko-latinsko-ňemecko-uherskí (1825 – 1827), ktorý je obdivuhodným jazykovým dielom a slovenčinu zrovnoprávňuje s inými jazykmi, ale zároveň umožňuje spojenia medzi jednotlivým národmi v celosvetovom (latinčina) a stredoeurópskom priestore (Česi, Nemci, Maďari).
Ku ktorým slovenským mestám mal Bernolák priamy vzťah?
Anton Bernolák mal priamy vzťah k Bratislave, Trnave, Bernolákovu a Novým Zámkom. Študoval rétoriku a poetiku na gymnáziu v Bratislave (1778 – 1780) ako chovanec bratislavského kňazského seminára Emericanum. V rokoch 1784 – 1787 teologické štúdia absolvoval v generálnom seminári umiestnenom na Bratislavskom hrade. V Bratislave vydal svoje kodifikačné jazykovedné diela Dissertatio philologico-critica de litteris Slavorum (1787), Orthographia (1787) a Grammatica Slavica (1790). V Bratislave sa aj z jeho iniciatívy vytvorila Spoločnosť na pestovanie slovenského jazyka, ktorá bola základom Slovenského učeného tovarišstva. Ako duchovný pôsobil v Bernolákove (vtedy Čeklís), Trnave a Nových Zámkoch, kde vytvoril aj veľkú časť svojho diela.
Prečo si pripomíname teraz Antona Bernoláka?
V roku 2012 si pripomenieme 250. výročie narodenia Antona Bernoláka a v roku 2013 uplynie 200 rokov od jeho úmrtia. UNESCO na návrh Slovenskej republiky zaradilo výročie narodenia nášho velikána do zoznamu svojich výročí.
Mali Bernolákovci nejaký program?
Aj keď bernolákovci neboli tvorcami nejakého politického programu, účinok ich diela – vymedzenie národnej identity na princípe samostatného jazyka – bol v konečnom dôsledku politický. Antonovi Bernolákovi nechýbalo slovanské a slovenské povedomie, ktoré bolo budované na vedeckom poznaní. Pri svojich výskumoch poznal a citoval (Dissertatio, Orthographia) práce o pôvode hlaholského a cyrilského písma. Preštudoval a vo svojich publikáciách použil aj diela o rozšírení, význame, reči a kultúre Slovanov, čo si nemožno vysvetliť ináč, ako zámer posilniť ich národné povedomie, zvlášť Slovákov, a čo málo slúžiť aj ako podklad pre obrannú polemiku s nepriateľmi Slovanov v Uhorsku.
V čom spočívala unikátnosť Bernolákovho diela?
Anton Bernolák je pre nás vzorom vedca, ktorý od svojich študentských rokov húževnato pracoval na poli literatúry, teológie a jazykovedy. Jeho vedecká práca má dejinný význam, lebo v historickej perspektíve definitívne prelomila pochybnosti o jazykovej samobytnosti Slovákov. Kodifikovaný samostatný jazyk z roku 1787 bol predpokladom pre uvedomenie si národnej identity a individuality. Existujú viaceré typológie spisovných jazykov. Bernolákom kodifikovaný jazyk niektorý označujú z hľadiska aktívnych a pasívnych používateľov za integračný typ s univerzalistickými tendenciami. Jeho integračnosť spočíva v úsilí zjednotiť používateľov spisovného jazyka v rámci kodifikovanej formy a univerzalizmus súvisí s prejavmi ľudovej osvety, ako spoločenskej potreby osvietenstva na šírenie nových progresívnych myšlienok.