Vedeli by ste porovnať, v čom sa líši vzdelávanie v Keni a v Sudáne?
Je veľký rozdiel v oboch systémoch vzdelávania. Po prvé študenti, ktorých som mala na starosti v Keni, boli mladší. Základná škola trvá od veku siedmich do veku štrnástich rokov. V Sudáne som pracovala s dospelými či dokonca rodičmi, mali od sedemnásť do tridsaťpäť rokov. Mala som dokonca jedného 38-ročného študenta. Je preto úplne rozdielny prístup, ako pracovať so študentami v Keni a študentami v Sudáne.
Aký majú prístup ku škole africkí študenti?
Nedávno sa zlepšil, pretože spôsob, ako dostať dobrú prácu, je chodiť do školy. Ich prístup predtým nebol úplne pozitívny. Vzdelanie bolo niečo nanútené od misionárov, mali k nemu zlý postoj.
Koľko mladých ľudí sa dostane na vysokú školu? Na Slovensku je to pomerne bežné.
Teraz, keď je základné vzdelanie bez poplatkov, je množstvo študentov. Mnoho sa ich snaží, aby mohli postúpiť na vyšší stupeň. Preto je stále veľký počet študentov, ktorí majú šancu dostať sa na univerzitu. Niekedy sa univerzita naplní a už nie je možné prijať ďalších študentov. Preto musia čakať. Niekedy je počet uchádzačov vyšší ako počet voľných miest. Na univerzity prijímajú študentov na základe známok. Keď dosiahnete určité známky, musia byť lepšie ako B, sú schopní vás prijať. Inak sa dostanete len na súkromné univerzity, aj keď dosahujete len C.
Takže základné školy nie sú spoplatnené, ako je to s vyšším a univerzitným vzdelaním?
Máme dva druhy škôl. Máme súkromné a verejné školy. Na základe rozhodnutia vlády je základné školstvo zadarmo, no doteraz sa platilo školné. Stále však treba zaplatiť nejaké peniaze – takzvaný motivačný poplatok, ktorý je asi 30 eur za trimester. Súkromné školy sú samozrejme spoplatnené, z týchto peňazí hradia učiteľské platy a udržiavajú školu. Kvalita je však samozrejme tiež vyššia.
Teraz sa snažíte nejako pomôcť študentom v Afrike, keď ste tu, na Slovensku? Vyzbierať nejaké prostriedky?
Teraz som na prázdninách, ďalší trimester sa má začínať prvého apríla. Teraz som voľná, môžem sa rozhodnúť, či pôjdem naspäť, alebo budem robiť niečo nové. Teraz tu spolupracujem so Saviom, rozprávam sa so študentami v Bratislave. Objasňujem im, čo sa deje mimo Slovenska, hovorím o problémoch detí z ulice.
Keď sa stretávate s deťmi, aké sú ich najčastejšie otázky?
Už som sa stretla s niekoľkými študentmi. Na začiatku sa ich ja pýtam, čo počuli o Keni. Oni mi odpovedajú, že je to chudobná krajina so zlou politickou situáciou, je tam množstvo zvierat a aj mnoho detí žije na ulici. To sú niektoré z odpovedí, ktoré dostávam. Čo sa týka otázok, malé deti sú otvorenejšie, pýtajú sa na zvieratá, starší sa väčšinou hanbia.
Zhovárala sa Kristína Kohútová