Aktivisti žiadajú zákaz kožušinového chovu na Slovensku, parlamentu odovzdali desaťtisíce podpisov

Petícia za zákaz kožušinového chovu
Predseda združenia Humánny pokrok Martin Smrek (v popredí) počas tlačovej besedy pri príležitosti odovzdania petície za zákaz kožušinového chovu na Slovensku v rámci kampane Ide o chlp pred budovou Národnej rady Slovenskej republiky. Bratislava, 15. október 2019. Foto: SITA/Branislav Bibel

Združenie Humánny pokrok v utorok parlamentu odovzdalo 76 840 podpisov požadujúcich zákaz kožušinového chovu na Slovensku. Dôvodom je krutosť, ktorej sú zvieratá vystavované na kožušinových farmách.

V najbližších dňoch bude o zákaze kožušinového chovu rozhodovať parlament. Návrh novely veterinárneho zákona ochranárov predložila poslankyňa za SNS Eva Antošová. Agentúru SITA o tom informoval koordinátor kampane združenia Ide o chlp! Martin Smrek.

Neošetrené rany aj kanibalizmus

Združenie Humánny pokrok k spustilo kampaň Ide o chlp! v marci tohto roku. Predchádzalo tomu zverejnenie záberov z kožušinovej farmy v Príbovciach pri Martine.

Zábery ukázali zvieratá zatvorené v malých špinavých klietkach, s otvorenými neošetrenými ranami, stereotypné správanie či kanibalizus. Združenie následne požadovalo zákaz kožušinového chovu na Slovensku a spustilo online podpisovú výzvu,“ uviedol Smrek.

Dodal, že návrh zákona poslankyne Antošovej bol reakciou na kampaň združenia. V parlamente prešiel prvým čítaním, ako aj čítaním vo výboroch. Podporu mu takisto vyjadril minister životného prostredia László Sólymos, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka aj Štátna veterinárna a potravinová správa.

Stres a frustrácia

Združenie konštatuje, že divo žijúce zvieratá, napríklad ako norok americký, majú v prírode teritórium o rozlohe troch kilometrov štvorcových, zatiaľ čo v klietke majú sotva pol metra a delia sa oň neraz aj v trojici.

Klietka nemá ani podstielku a pletivo zvieratám zraňuje chodidlá, sú natlačené v spoločnosti stoviek až tisícov ďalších zvierat. To všetko im podľa združenia spôsobuje stres a frustráciu, čo ústi do konfliktov, kanibalizmu a stereotypného správania.

To čo sme mali možnosť vidieť na záberoch z farmy v Príbovciach je realita kožušinových fariem, ktorú môžeme vidieť všade vo svete. Je to štandard tohto priemyslu. Preto je potrebné, aby sme kožušinový priemysel na Slovensku postavili mimo zákon a ukončili toto barbarstvo raz a navždy” doplnila Frederika Fratičová zo združenia Humánny pokrok.

Odmietanie kožušinových fariem

Podľa združenia sa od kožušinového priemyslu odvracia aj módny priemysel a už viac než 1 000 módnych značiek sa zaviazalo ukončiť používanie kožušín vyrobených zo zvierat.

Európou sa zároveň ženie vlna zákazov kožušinového chovu a takúto právnu úpravu už prijalo 13 európskych krajín, vrátane našich susedov v Rakúsku a v Česku.

Kožušinový priemysel odmieta aj verejnosť na Slovensku o čom svedčí aj nedávno odovzdaná petícia Slobody Zvierat s 25 000 podpismi požadujúcimi zákaz kožušinového chovu, ako aj prieskum agentúry Focus z minulého roka, hovoriaci o 68 percent Slovákov odmietajúcich kožušinové farmy. Týchto 76 840 podpisov je jasná spoločenská objednávka, ktorá potvrdzuje, že nadišiel čas raz a navždy zakázať kožušinový chov na Slovensku” uzavrel Smrek.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Združenie Humánny pokrok