Analytik Peter Bodnár: Daňovou reformou sa podporí ekonomický rast Slovenska (rozhovor)

Peter Bodnár
Peter Bodnár - analytik Expense Reduction Analysts. Foto: sk.expensereduction.com.

Daňová reforma pri vhodnom nastavení korekčných mechanizmov pomôže udržať ekonomický rast Slovenska.

Stimulácia investícií a spotreby nižšími daňami, zvýšená daňová disciplína a účinné potláčanie daňových deliktov by mohli byť nástrojom na zmiernenie dopadov očakávanej krízy na domácu ekonomiku.

V rozhovore pre portál WebNoviny.sk to konštatoval ekonomický analytik spoločnosti Expense Reduction Analysts Peter Bodnár.

Koaličná SNS prišla s takmer radikálnym návrhom na zníženie daní pre právnické osoby na 15 % a DPH na potraviny na 10 %, ako aj so znížením koncesionárskych poplatkov pre dôchodcov a zrovnoprávnením tlačených a internetových médií. Ako tieto návrhy vnímate?

Všeobecne platí, že kľúčovým krokom k predchádzaniu a eliminácii krízy je snaha o podporu udržateľného ekonomické rastu. Sme svedkami toho, že svetová konjunktúra sa postupne vyčerpáva a recesia je na dosah. Je len otázkou, v akej intenzite sa prejaví. Každá rozumná vláda si na krízové obdobie pripravuje súbor nástrojov, ktoré jej ho pomôžu prekonať s čo najmenšími bolesťami. Odhliadnuc od politických zámerov vnímam predkladaný návrh daňových opatrení aj v tomto kontexte. Predkladatelia sa snažia udržať prevádzkovú teplotu ekonomických procesov.

Každá rozumná vláda si na krízové obdobie pripravuje súbor nástrojov, ktoré jej ho pomôžu prekonať s čo najmenšími bolesťami.

Znamená to, že zníženie daní má posilniť dôveru firiem v slovenskú ekonomiku, odradiť špekulantov od neplatenia daní, podporiť podniky v ich aktivite a stabilizovať pracovné miesta pre zamestnancov?

Pripravovaný balík možno vnímať ako snahu podporiť expanzívnu hospodársku politiku a z krátkodobého hľadiska udržať solídne tempo ekonomického rastu. Autori návrhu si teda nezvolili zvýšenie vládnych výdavkov, ale stavili na zníženie daňových sadzieb. Očakávam, že znížené daňové sadzby by sa mohli premietnuť do nárastu investícií a podporiť celkový dopyt. Dôvera firiem v ekonomiku je kľúčová. Podpora ekonomickej aktivity firiem, zamestnávania a inovačného potenciálu je cestou k udržaniu ekonomického rastu krajiny.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhadla výrazný výpadok v príjmoch štátneho rozpočtu v prípade realizácie týchto opatrení v praxi. Možno sa obávať negatívnych dopadov na štátny rozpočet?

V prvom rade v ekonomickej teórii platí, že pri vysokej daňovej sadzbe sa znižuje celkový príjem z daní, keďže príliš vysoké zaťaženie utláča motiváciu podnikať a vyrábať. Hovorí o tom známa Lafferova krivka. Nato, aby sme prišli k presným kalkuláciám musíme poznať viaceré dynamické premenné ako vývoj ponuky a dopytu, zamestnanosti, či efektivitu daňového systému. V každom prípade pri vhodnom nastavení korekčných mechanizmov by som sa drastického výpadku neobával.

Pri vysokej daňovej sadzbe sa znižuje celkový príjem z daní, keďže príliš vysoké zaťaženie utláča motiváciu podnikať a vyrábať.

Aké korekčné mechanizmy máte na mysli?

Ako som spomínal, podobu Lafferovej krivky determinuje napríklad efektivita daňového systému. Ak by sme účinnejšie potláčali šedú ekonomiku, pri DPH lepšie odhaľovali karuselové obchody, dostali pod účinnejšiu kontrolu transferové ceny a optimalizačné modely pri daniach z príjmov, prípadne viac odhaľovali a následne trestali daňových podvodníkov, tak dopady by sa mohli účinne kompenzovať. Zároveň predstavený balík bude mať aj akceleračný vplyv, podporí aktivitu firiem a stimuluje spotrebu a investície.

Zvýšením efektivity daňového systému a vhodnou stimuláciou ekonomiky si môžeme pripraviť vhodný dáždnik pred nadchádzajúcim globálnym spomalením.

S podobnou daňovou reformou prišiel v roku 2017 prezident USA Donald Trump. Zníženie korporátnych daní navrhol ešte výraznejšie ako u nás SNS, konkrétne z 35 % až na 20 %. Jeho kritici mu však vyčítali, že hrozí prehriatie ekonomiky a rast zadlženosti.

Cieľom americkej daňovej reformy bolo pritiahnuť zisky amerických firiem zo zahraničia domov a stimulovať podnikanie, napríklad aj nižšou daňovou sadzbou pre reinvestovaný zisk alebo jednorazový odpis nových technológií. Čas medzi daňovou reformou USA a návrhmi SNS je odlišný, aktuálne totiž stojíme pred koncom konjunkturálneho hospodárskeho cyklu. Zámery oboch návrhov sú však podobné. Nižšia sadzba môže Slovensko priblížiť k iným daňovo atraktívnym krajinám, do ktorých nadnárodne spoločnosti s obľubou ukladajú svoje zisky. Často spomínaným príkladom je Írsko, oveľa nižšiu korporátnu daň má aj Maďarsko. Z krátkodobého hľadiska môže tiež ustúpiť motivácia slovenských firiem vyhľadávať daňové raje alebo platiť právnikov a účtovníkov na optimalizáciu daňových základov. Zvýšením efektivity daňového systému a vhodnou stimuláciou ekonomiky si môžeme pripraviť vhodný dáždnik pred nadchádzajúcim globálnym spomalením.

Peter Bodnár

… je absolventom Obchodnej fakulty na Ekonomickej Univerzite v Bratislave. Má bohaté skúsenosti v oblasti obchodného financovania, zabezpečovania a vysporiadania obchodných pohľadávok. Taktiež sa venoval rozvoju obchodu, klientskemu a projektovému manažmentu, ako aj s tým spojenou optimalizáciu procesov a nákladov.

Od roku 2018 je partnerom Expense Reduction Analysts. Vyše 15 rokov pracoval vo finančnej a výrobnej sfére na riadiacich pozíciách Prešiel viacerými pozíciami so zodpovednosťou za riadenie obchodu, financií, prevádzky, IT. Má skúsenosti v segmentoch vozového parku/fleet, PHM, IT a telekomunikačných nákladov.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Peter Bodnár