Armáda nedokáže zabezpečiť prežitie vojakov na bojisku

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Armada
Foto: SITA

BRATISLAVA 24. augusta (WEBNOVINY) – Slovenské ozbrojené sily nie sú spôsobilé zaistiť postačujú úroveň ochrany a prežitia vlastných síl na bojisku, väčšina rozhodujúcich druhov vojenskej techniky prekročila svoju technickú životnosti – aj takéto kritické závery obsahujú východiská Strategického hodnotenia obrany, ktoré dnes zobrala na vedomie vláda.

Rezort obrany má do decembra pripraviť model, ako by mala vyzerať armáda a ministerstvo v budúcnosti, ktoré sú v súčasnosti v kritickom stave.

Autori materiálu poukazujú na nerovnováhu medzi rastúcimi úlohami obrany a klesajúcimi peňažnými zdrojmi na ňu. Po dobe životnosti sú prakticky všetky tanky T-72, bojové vozidlá BVP-1 a nákladné autá PV3S, ako aj 90 percent munície v armádnych skladoch.

Väčšina logistických jednotiek je vybavená technikou, ktorá má nulový stupeň balistickej ochrany. V armádnom inventári nie je zavedená technika, ktorá zabezpečuje adekvátnu aktívnu, alebo pasívnu ochranu vozidiel a posádok. Vrtuľník Mi-17M nedisponuje systémom ochrany kritických častí techniky. Jeho súčasné technické vybavenie podľa dokumentu nevyhovuje pre nasadenie do oblastí s vysokým stupňom ohrozenia, napríklad do misie ISAF v Afganistane. Dopravné lietadlá L-410 a An-26 nedisponujú prostriedkami vlastnej ochrany.

Prakticky sú bez lietadiel

Na taktickej úrovni ju majú zabezpečenú len na presun po vlastnej osi a po železnici, pretože armáda prakticky nedisponuje taktickými vzdušnými dopravnými prostriedkami. „Bez zavedenia nového typu dopravných lietadiel do výzbroje OS SR nie je možné očakávať dosiahnutie požadovanej úrovne vzdušnej taktickej mobility,“ upozorňujú autori materiálu. Vojenské dopravné lietadlá L-410 spĺňajú požiadavky NATO len na 22 percent, u lietadla AN-26 je to na 44 percent.
Albatros
Foto: SITA/Dušan Hein

Na strategickej úrovni zabezpečujú vzdušnú a námornú dopravu pre potreby slovenskej armády výhradne komerčným spôsobom.

Vojenské spravodajské služby sú pre technickú nedostatočnosť schopné pôsobiť len na úrovni 40 až 58 percent požiadaviek NATO.

Naše armádne jednotky neprechádzajú rozsahom bojového výcviku, ktorý je predpísaný štandardom NATO. Klesá počet jednotiek s najvyšším hodnotením vycvičenosti. Kým v roku 2008 dosiahlo najvyššie hodnotenie 58 percent všetkých jednotiek, v roku 2009 to bolo 46 percent a v roku 2010 už len 44 percent jednotiek.

Podľa východísk sa majú v budúcich ozbrojených silách posilniť výkonné prvky (taktické jednotky) na úkor riadiacich, podporných a zabezpečovacích prvkov. Napríklad na Generálnom štábe plánujú redukciu a zrušenie súčasných troch veliteľstiev, takto „usporení“ ľudia majú posilniť bojové jednotky.

Zrušené by mali byť: letka bojových vrtuľníkov, skupina protivzdušnej obrany S-300, Vojenská hudba Banská Bystrica a tanková rota. Materiál hovorí aj o vyzbrojovaní armády. Po ukončení technického života lietadiel MiG-29 (v rozpätí rokov 2029 až 2035 – pozn. SITA) by malo dôjsť k prezbrojeniu na viacúčelové taktické lietadlá, Podobne po skončení technického života dopravného lietadla AN-26 (v roku 2014-pozn. SITA) sa má riešiť taktická vzdušná mobilita obstaraním dvoch až štyroch nových stredných taktických dopravných lietadiel na úrovni C-27 Spartan.

Vyradia 30 tankov

Na plnenie špecifických úloh zostane v inventári OS SR jedno malé špeciálne lietadlo L-410 FG pre potreby ministerstva obrany aj iných rezortov. Rezort v budúcnosti plánuje aj nákup 14 nových stredných viacúčelových vrtuľníkov, ktoré by nahradili súčasné vrtuľníky Mi-17M. Tie chcú ponechať vo výzbroji do ukončenia ich technického života (predĺžením životnosti a vykonanými generálnymi opravami). Tejto technike technický život končí v priebehu najbližších jedného až piatich rokov.
Armda
Foto: SITA/Dušan Hein

Tri manévrové prápory môžu zatiaľ pre operácie kolektívnej obrany počítať len s nemodernizovanými bojovými vozidlami pechoty BVP-2, a to až do ukončenia ich technickej životnosti v roku 2020.

Po roku 2020 budú všetky BVP-2 nahradené moderným typom bojového obrneného vozidla. Technický život týchto vozidiel je 20 rokov od ich uvedenia do prevádzky.

Na pôsobenie v operáciách medzinárodného krízového manažmentu však tieto prápory už budú vyzbrojené ľahkými taktickými viacúčelovými vozidlami. „Všetky BVP-1 týchto práporov sa postupne vyradia z používania a zaradia sa do prebytočnosti,“ uvádza sa v materiáli.

Obmena, resp. modernizácia výzbroje, techniky a materiálu nad rámec kapitoly MO SR by si mala podľa odhadov vyžiadať 3,3 miliardy eur, pričom ročne by to malo byť 330 až 360 miliónov eur. Na obrnené autá by z toho malo ísť 2,27 miliardy eur, letectvo by si vyžiadalo takmer 800 miliónov eur, pričom na cvičné lietadlá by to bolo 180 miliónov, vrtuľníky 490 miliónov a dopravné lietadlá 126 miliónov eur. Rádiolokačná technika si podľa návrhu vyžiada 224 miliónov eur a prostriedky protivzdušnej obrany 10 miliónov eur.

V materiáli je poznámka, že v prípade rozhodnutia o obnove pred ukončením životnosti stíhačiek MiG-29 bude potrebných ďalších približne 1,5 miliardy eur, čo v horizonte 10 rokov predstavuje asi 150 miliónov eur ročne. Z armádnej výzbroje sa z hlavnej bojovej techniky postupne vyradí 30 tankov T-72, 82 bojových vozidiel pechoty BVP-1, jeden vrtuľník Mi-8, šesť Mi-2, osem Mi-24 a systém protivzdušnej obrany S-300.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Firmy a inštitúcie Ozbrojené sily Slovenskej republiky