Smutný Svitko chce ísť na Dakar aj o rok

BRATISLAVA 18. januára (WEBNOVINY) – Dvojica slovenských účastníkov 33. ročníka Rely Dakar v Argentíne a Čile, ktorá v dňoch 1. – 16. januára reprezentovala slovenský motoristický šport na najnáročnejšej rely na planéte, sa v utorok vrátila domov so zmiešanými pocitmi. Kým 39-ročný debutant na Dakare Radek Matoška sa tešil, že sa mu podarilo splniť hlavný cieľ, pre ktorý koncom minulého roka do Južnej Ameriky letel – v prvom rade dôjsť zdravý a celý do cieľa v Buenos Aires, jeho o jedenásť rokov mladší tímový kolega z Hant Logomotion Slovakia Štefan Svitko neskrýval smútok z predčasného konca na tomto púštnom dobrodružstve.

Zmiešané pocity mali aj mechanici slovenského tímu: otec František a syn Thomas Hostinskí, ktorí sa dva týždne všetkými možnými spôsobmi usilovali udržať v chode súťažné motorky vo farbách Hant Logomotion Slovakia. V prípade Radka Matošku, ktorého klasifikovali na konečnom 34. mieste medzi motocyklistami, sa im to zázračne podarilo, nová motorka KTM 450 Štefana Svitka bola aj nad ich sily a schopnosti.

„Škoda, že zodpovední pracovníci firmy KTM brali všetko okolo motoriek na Dakare ako firemné tajomstvo. Ak by nám po 2. alebo 3. etape Dakaru boli otvorene oznámili, pre akú chybu museli niektorí jazdci zo súťaže odstúpiť, Štefan Svitko by asi aj tohoročný Dakar dokončil – a na peknom mieste,“ povedal v utorok pre agentúru SITA František Hostinský, ktorý si tento rok zopakoval minuloročnú účasť. „Rakúšania po tých etapách vedeli, že v motoroch s nižším objemom sa pred Svitkom aj inému jazdcovi roztavil plastový obal ložiska na kľuke a tajili to. Ak by sme to vedeli, nejako by sme si možno pomohli. Ale určite by sme Števa nenechali v problémoch,“ pokračoval F. Hostinský. Práve „roztavenie“ obalu ložiska v kľuke pripravilo rodákovi z Oravy najkrušnejšie chvíle na tohoročnom Dakare. „Po úspešnom minuloročnom debute som teraz na Dakar išiel s ambíciou opäť ho dokončiť a pri troche šťastia zlepšiť aj to konečné 13. miesto. Práve v 8. etape som sa ocitol v situácii, keď som vedel, že ak ju absolvujem, v priebežnom poradí budem šiesty. To bol nádherný pocit takto nádherne poskočiť vo výsledkoch. Jazdca, ktorého som mal tri minúty pred sebou, som na tankovačke dobehol. Motorka išla bezchybne, jazdilo sa mi perfektne,“ hovoril Štefan Svitko o prvej polovici osudnej 8. etapy, v ktorej útočil na prvý poltucet najlepších motocyklistov 33. ročníka Rely Dakar.

„Ale potom na 290. kilometri som počul dvakrát silno buchnúť v motore a vedel som, že je zle. Keď som neskôr rozobral, čo sa rozobrať dalo, vedel som, že na tomto Dakare som už dojazdil. Bolo mi z toho totálne zle a musel som sa štípať do líca, či je to naozaj pravda, či sa mi to nesníva. Bolo to horšie ako zlý sen. Bezmocne som v púšti sedel pri pokazenej motorke a čakal som na pomoc. Tá etapa mala 509 kilometrov a ja som bol iba v jej polovici,“ priblížil minuloročný najlepší nováčik Dakaru chvíľu, od ktorej sa, žiaľ, v jeho záverečných etapách už iba vozil v sprievodnom aute svojho tímu.

„Budúci rok by som rád na Dakare opäť štartoval, potešilo by ma, keby som bol prvým Slovákom, ktorý úspešne príde do cieľa Dakaru dvakrát. Doteraz sa to nikomu z nás nepodarilo. Navyše, veľmi rád, by som si zlepšil minuloročné 13. miesto, lebo som presvedčený, že to dokážem. Verím, že moji dlhoroční sponzori a partneri mi pomôžu, že opäť spolu dáme dokopy potrebné financie a v roku 2012 budem na drese opäť nosiť ich reklamy a opäť im urobím veľa radosti,“ neskrýval odhodlanie majster Európy z roku 2009 v enduro v triede E3.

Z jeho kolegu Radka Matošku také odhodlanie po návrate domov nesršalo

„Človek, ktorý zažije na vlastnej koži taký Dakar, aký som tento rok zažil ja, povie si minimálne tisíc razy, že nikdy viac. Je to niečo, čo sa nedá dosť dobre opísať. Je to niečo iné ako enduro, ako rely či country cross. Na Dakare je každý deň veľmi náročný, každý deň človeka vyžmýka zo všetkých síl a navyše: na Dakare sa dva týždne poriadne nevyspíte. Ráno je budíček o pol štvrtej – v najlepšom prípade o štvrtej, o hodinu už sedíte na motorke, aby ste o ôsmej mohli začať jazdiť rýchlostnú skúšku. O štvrtej popoludní ju máte za sebou, ale po nej musíte tristo – štyristo kilometrov ísť do bivaku, kde sa môžete sprchovať a navečerať. S prípravou roadbooku na ďalší deň ste hotový tesne pred polnocou a potom sa usilujete tri-štyri hodiny spať, ak sa vám to vôbec podarí. Ak nie, bdiete a chystáte sa na ďalší deň, ktorý opäť strávite na motorke. Pripočítajte si k tomu páliace slnko, vyprahnutú púšť, pieskové duny, mračná prachu a pokyny organizátorov, tápanie pri navigácii, hľadanie povinných orientačných bodov a približne máte jeden deň na Dakare,“ typicky matoškovsky glosoval rodák zo Vsetína Rely Dakar z jeho pohľadu.

„Najkrajším zážitkom pre mňa bol fakt, že som úspešne došiel do cieľa. Že motorka i ja sme tie galeje vydržali. Či pôjdem budúci rok? To sa ma pýtate veľmi skoro. Chcieť podstúpiť to trápenie aj o rok je jedna vec, ponuka zo strany nejakého tímu druhá a súhlas, respektíve podpora mojej rodiny zasa tretia. Musím si najskôr vyhodnotiť všetko, čo som na Dakare prežil, čo som tento rok pre splnenie svojho sna podstúpil a potom sa rozhodnem. Naozaj nechcite teraz odo mňa záväzné slovo,“ konštatoval Radek Matoška, ktorý sa v sobotu 15. januára 2011 stal štvrtým slovenským motocyklistom, ktorý úspešne prišiel do cieľa prestížneho motoristického podujatia.