Bohaté krajiny zanedbávajú chudobné deti, SR je na chvoste

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Rómovia
Deportácie rumunských Rómov z Francúzska. Foto: AP Photo/Vadim Ghirda

BRATISLAVA 3. decembra (WEBNOVINY) – V bohatých krajinách Európy a Spojených štátoch amerických sú väčšie rozdiely v kvalite života detí, ako je tomu inde vo vyspelom svete.

Tvrdí to štúdia výskumného pracoviska UNICEF Innocenti Research Center, ktorú predstavujú dnes v Helsinkách. Vyplýva z nej aj to, že najväčšie rozdiely v materiálnom blahobyte sú na Slovensku, ďalej v USA a Maďarsku. Švajčiarské, islandské a holandské deti žijú v najviac vyrovnaných materiálnych pomeroch. Najmenšie rozdiely v kvalite života detí dosahuje Dánsko, Fínsko, Holandsko a Švajčiarsko, naopak najväčšie nerovnosti sú medzi deťmi v Grécku, Taliansku a USA. „Štandardy nie sú pritom postavené na akýchsi teoretických ideáloch väčšej rovnosti, ale na úrovni, ktorú už jednotlivé krajiny pre svoje deti dosiahli,“ konštatoval riaditeľ Výskumného centra Innocenti Gordon Alexander.

Štúdia Zanedbané deti (The Children Left Behind) po prvý raz skúma údaje 24 krajín OECD z hľadiska zdravia, vzdelávania a materiálneho blahobytu; hodnotí jednotlivé aspekty nerovnosti desiatich percent najviac znevýhodnených detí a kladie otázku, ako hlboko im jednotlivé krajiny dovolia klesnúť. Hodnotili rozdiel medzi situáciou priemerného dieťaťa s dieťaťom z najchudobnejších pomerov. Štúdia UNICEF popri tom uvádza aj rad príkladov, ako sa krajinám s najlepšími výsledkami starostlivosti o deti darí obmedzovať hĺbku rozdielov medzi deťmi. Tvrdí, že väčšiu rovnosť medzi deťmi možno dosiahnuť bez toho, aby utrpela celková ekonomická úroveň.

Materiál je pohľadom na obdobie pred ekonomickou krízou, odborníci preto upozorňujú, že ekonomický prepad najťažšie dolieha na najzraniteľnejšie rodiny s deťmi. „V najťažších časoch by prednostne mali byť chránené najchudobnejšie deti, nie naopak. Dieťa má iba raz možnosť primerane sa rozvinúť po telesnej i psychickej stránke. Je prvoradou zodpovednosťou vlády túto jeho šancu chrániť – v dobrých i zlých časoch,“ píše sa v štúdii.

Stovky štúdií publikovaných v krajinách OECD poukázali na to, že nedostatok pozornosti venovanej najchudobnejším deťom má za následok vyššiu pravdepodobnosť nedostatočnej výživy, nižšie vzdelanie, chronický stres dieťaťa a jeho oneskorený vývin. Najťažšie dôsledky znáša samotné dieťa, celý dlhý rad problémov následne dopadá na spoločnosť ako takú. Najviac znevýhodnených desať percent populácie potom predkladá spoločnosti účet, ktorý sa ďalej premietne daňovým poplatníkom do nákladov za zdravotné služby, vzdelávanie alebo do sociálnych benefitov.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Firmy a inštitúcie UNICEF Detský fond OSN