Boj o 34-percentný podiel Transpetrolu stále pokra

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať

BRATISLAVA 25. augusta (WEBNOVINY) – Boj o 34-percentný podiel spoločnosti Transpetrol stále pokračuje. Ako uviedol pre agentúru SITA východoslovenský podnikateľ Ignác Ilčišin, ktorý si spolu so siedmimi podnikateľmi nárokuje na spomínaný podiel slovenského prepravcu ropy, Krajský súd v Žiline ešte neposlal rozsudok, podľa ktorého sú podnikatelia okrem iného vinní z trestného činu podvodu. „Do dnešného dňa nám nebol doručený rozsudok. Viete niekedy dlho trvá vymyslieť bludy,“ doplnil Ilčišin s tým, že voči rozhodnutiu žilinského krajského súdu sa určite odvolajú na Najvyšší súd SR.

Podľa predsedu Krajského súdu v Žiline Juraja Krupu dostanú všetky zainteresované strany v kauze Transpetrol rozsudok v najbližších dňoch. „Rozsudok bol sudcom vypracovaný v zákonnej lehote, tento týždeň bude expedovaný stranám,“ uviedol pre agentúru SITA Krupa. Na Najvyšší súd SR sa môžu odsúdení odvolať do ôsmich dní od doručenia rozsudku.

Žilinský krajský súd rozhodol v kauze určenia vlastníckych práv 34-percentného podielu spoločnosti Transpetrol v posledný júnový deň tohto roka. Tridsaštyripercentný balík akcií spoločnosti Transpetrol podľa rozhodnutia súdu nikdy neprešiel zo štátnych rúk do vlastníctva podnikateľov okolo Ignáca I., pretože podľa vtedy platnej právnej úpravy ani prejsť nemohol. Krajský súd vtedy uznal podnikateľov okolo Ignáca I. vinnými z trestného činu podvodu, z prípravy k trestnému činu legalizácie príjmov z trestnej činnosti spáchanej formou spolupáchateľstva a trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku.

Podnikateľom súd vymeral trest odňatia slobody od troch rokov a desať mesiacov do deviatich rokov, pričom Ignác I. dostal úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody na deväť rokov v druhej nápravno-výchovnej skupine, peňažný trest 30 tisíc eur a v prípade nezaplatenia náhradný desaťmesačný trest odňatia slobody. Exekútorku, ktorá vydala exekučný príkaz na prevod akcií, uznal súd vinnou z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa, vymeral jej sedem rokov za mrežami v prvej nápravno-výchovnej skupine. Rozsudok ešte nie je právoplatný, prokurátor, ktorý žiadal vyšší trest sa odvolal.

Rozhodnutie súdu v Žiline považuje Ilčišin za „zákazku vlády“. „Zákazka vlády bola splnená. Na žilinskom krajskom súde vyhlásili čierne za biele a biele za čierne. Tu boli tak flagrantne porušené ľudské práva, že to sa ani nedá povedať. Ani v Burundi sa tak nešliape po ľudských právach ako na Slovensku. Samozrejme, že sa odvoláme na Najvyšší súd SR, dáme podanie na Ústavný súd SR a obrátime sa aj na Európsky súd pre ľudské práva,“ reagoval v júni na rozhodnutie súdu Ilčišin. Ministerstvo hospodárstva SR rozhodnutie žilinského krajského súdu rešpektovalo a podľa rezortu práve verdikt Krajského súdu v Žiline bol jedným z najdôležitejších spomedzi všetkých súdnych sporov, ktoré túto kauzu sprevádzajú. Súdnych sporov v tejto kauze je podľa Ilčišina viac ako 150.

Vranovský podnikateľ Ignác I. a jeho ďalší spoločníci vraj už 34-percentný podiel slovenskej spoločnosti Transpetrol predali. Predaj akcií slovenského prepravcu ropy údajne schválili 1. júna 2009 na mimoriadnom zhromaždení firme Quick Power Plant so sídlom v Prahe. Vranovský podnikateľ je presvedčený, že predaj akcií Transpetrolu schválilo mimoriadne valné zhromaždenie Transpetrolu 29. apríla 2009. Ilčišin vtedy zvolal valné zhromaždenia na Vinnom jazere na základe rozhodnutia bratislavského okresného súdu. Rozhodnutie okresného súdu však zrušil Najvyšší súd SR na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora.

Trestnoprávny spor sa ťahal na Krajskom súde v Žiline už od roku 2002. Podľa obžaloby došlo k podvodnému prevodu 647 akcií Transpetrolu za približne 72,5 mil. eur. Spor o 34 % akcií Transpetrolu sa začal v máji 1995. Spoločnosti ILaS Vranov nad Topľou ako predávajúci a Slovenka Vranov ako kupujúci uzavreli zmluvu o budúcej zmluve na predaj nehnuteľnosti. Daňový úrad vo Vranove nad Topľou si však ešte v tom istom roku uplatnil na nehnuteľnosti firmy ILaS záložné právo. Spoločnosť ILaS sa obrátila na Okresný súd vo Vranove nad Topľou s tým, že pre postup daňového úradu nemohla budovu predať, a tak vznikla pohľadávka vo výške 1,42 mil. eur. Ústredné daňové riaditeľstvo uznalo námietku firmy ILaS, že daňový úrad nepostupoval správne a záložné právo zrušil. ILaS tak žiadal náhradu škody od ministerstva financií, ktoré riadi daňové úrady. Ministerstvo pokladalo tento rozsudok za nevykonateľný a pohľadávku neuhradilo. Okresný súd vo Vranove nad Topľou však dal firme za pravdu. Na základe rozsudku z roku 1997 podala firma návrh na exekúciu. Poverená súdna exekútorka Milada K. vybrala na exekúciu 34-percentný podiel Transpetrolu.

V roku 1998 postúpila spoločnosť ILaS svoju pohľadávku na vranovskú firmu C.S.I.-CD. V tom istom roku táto firma vyzvala obchodníka s cennými papiermi Classinvest Slovakia na nákup akcií Transpetrolu. Na základe exekučného rozhodnutia obchodník kúpil tieto akcie a previedol ich na účty siedmich právnických a fyzických osôb vedených v Stredisku cenných papierov. Krátko po tom ministerstvo financií koncom roka 1998 dalo príkaz na spätný prevod týchto akcií do vlastníctva štátu.

Spoločnosť Transpetrol sa zaoberá prepravou ropy a jej skladovaním pre odberateľov a pre Správu štátnych hmotných rezerv. V roku 2002 získala 49-percentný balík akcií Traspetrolu firma Jukos Oil Company za 74 mil. USD. Slovensko si ponechalo majoritný 51-percentný podiel. Podľa ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka Slovensko odkúpilo späť akcie Transpetrolu od firmy Jukos International za 240 mil. USD v marci 2009. Slovensko by tak malo vlastniť 100-percentný podiel slovenského prepravcu ropy.

SITA

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Ignác Ilčišin