Čentéš nesúhlasí s novelou, možno sa obráti na európsky súd

Jozef Čentéš
Brífing zástupcu riaditeľa trestného odboru GP SR Jozefa Čentéša v zasadačke na Generálnej prokuratúre SR na tému: Sťažnosť proti porušovaniu práv Jozefa Čentéša nečinnosťou prezidenta Slovenskej republiky vo veci vymenovania do funkcie generálneho prokurátora podaná na Ústavný súd Slovenskej republiky. Bratislava, 7. november 2011. Foto: SITA/Marián Peiger

BRATISLAVA 24. apríla (WEBNOVINY) – Vláda sa rozhodla novelizovaním zákona o organizácii Ústavného súdu SR vyriešiť patovú situáciu na ústavnom súde, ktorá vznikla v súvislosti s procesom voľby generálneho prokurátora.

Uplatňovať sa bude doktrína nevyhnutnosti vyplývajúca z tzv. Bangalórskych princípov správania sa sudcov. Doktrína umožňuje pojednávať a rozhodovať vo veci sudcovi, ktorý by bol inak vylúčený, lebo ak by sa tak nestalo, viedlo by to k nespravodlivosti, respektíve odopretiu spravodlivosti.

Kabinet v stredu schválil novelu zákona, ktorá doktrínu zavádza.

Návrh zákona na rokovanie vlády predložil minister spravodlivosti Tomáš Borec.

Predsedníčka ústavného súdu Ivetta Macejková sama navrhovala uplatňovať doktrínu nevyhnutnosti. Ústavný súd SR čelí situácii, do ktorej sa dostal po námietkovej vojne, keď Jozef Čentéš a prezident republiky Ivan Gašparovič postupne namietali zaujatosť jednotlivých sudcov. Ústavná sudkyňa Marianna Mochnáčová ostala jediná, voči ktorej ani prezident ani Čentéš nevzniesli námietku.

Zakotvenie doktríny nevyhnutnosti do zákona je podľa Boreca to najlepšie, čo sa dalo v tejto chvíli pripraviť. „Je to najvhodnejšie z hľadiska právnej logiky, je to vynikajúci postup a právne bezchybný,“ priblížil Borec.

Z doktríny podľa neho vyplýva, že o sťažnosti Jozefa Čentéša na ústavnom súde bude rozhodovať senát, ktorý bol vyžrebovaný ako prvý. „Akokoľvek sa na to pozeráme, je potrebné, aby ten senát, ktorý bol v prvom rade vyžrebovaný, nakoniec rozhodol túto vec,“ povedal.

Za sedem hodín sa nedohodli

Premiér Robert Fico po rokovaní vlády pripomenul, že minulý týždeň pozval strany Ľudovej platformy na rokovanie o situácii na ústavnom súde. „Ani po siedmich hodinách rokovania sa tri opozičné strany nedohodli, či majú ísť alebo nie. Je tu však podstatne vážnejšia vec ako je neschopnosť opozície, a to je situácia na Generálnej prokuratúre,“ uviedol predseda vlády.

Robert Fico
Foto: SITA/Jozef Jakubčo
Tomas borec
Foto: SITA/Marián Peiger

Prokuratúra podľa jeho slov potrebuje nové vedenie, avšak ústavný súd nedokáže rozhodnúť o sťažnosti Jozefa Čentéša, keďže je zablokovaný námietkami. „Právo občana na rozhodnutie o jeho sťažnosti je silnejšie ako formálne prekážky, ktoré má ústavný súd,“ dodal.

Ak ústavný súd nevie nájsť východisko z patovej situácie, je podľa neho potrebné, aby hľadal riešenie s ďalšími zložkami štátnej moci. „Toto je naša ponuka zo strany vlády,“ ukončil.

Čentéš vníma novelu kriticky

Zvolený kandidát na generálneho prokurátora Jozef Čentéš vníma navrhovanú novelu zákona o organizácii Ústavného súdu SR, ktorú na dnešnom rokovaní schválila vláda, ako porušenie jeho práva na spravodlivý proces a na zákonného sudcu.

Uviedol to v stanovisku, ktoré má k dispozícii agentúra SITA.

Podľa Čentéša by pri uplatnení doktríny nevyhnutnosti mali byť uprednostnení sudcovia, ktorí ešte neboli z konania právoplatne vylúčení.

„Postup, ktorý v mojom prípade navrhuje vláda, by mohol byť podľa môjho názoru takto obhájiteľný nanajvýš v prípade, ak by všetci sudcovia ústavného súdu boli právoplatne vylúčení a rozhodovalo by sa o výbere iba spomedzi vylúčených sudcov. Preto akýkoľvek postup, ktorý v mojej veci povedie k jej odňatiu zákonným a nevylúčeným sudcom a k jej prideleniu právoplatne vylúčeným sudcom, sa stane predmetom konania pred Európskym súdom pre ľudské práva,“ uviedol Čentéš.

Rozhodovať môžu aj vylúčení sudcovia

Vládou schválená navrhovaná novela umožňuje, aby o Čentéšovej sťažnosti vo veci samej rozhodovali aj tí sudcovia ústavného súdu, ktorí boli z konania vylúčení pre predpojatosť. „Podľa môjho názoru je v právnom štáte neprípustné, aby akákoľvek legislatívna zmena zasahovala do právoplatného skoršieho rozhodnutia ústavného súdu a akokoľvek menila alebo rušila jeho účinky. Je neprípustné, aby legislatívnym zásahom prijatým v priebehu súdneho konania bola vec odňatá sudcom, ktorým bola zákonným spôsobom pridelená, a ktorí neboli právoplatne vylúčení pre predpojatosť,“ dodáva Čentéš.

Justicia, sudy, kladivko
Foto: SITA/AP

Nevymenovaný kandidát na generálneho prokurátora upozornil, že právoplatne boli dosiaľ v konaniach o jeho sťažnostiach vylúčení iba štyria sudcovia.

Zvyšní ôsmi sudcovia, voči ktorým boli vznesené námietky, zatiaľ právoplatne vylúčení neboli, a tak nemožno vylúčiť, že sa medzi nimi nachádzajú aj sudcovia, u ktorých dôvody na ich vylúčenie neexistujú.

„Preto v zmysle doktríny nevyhnutnosti, ktorej hlavným účelom je uprednostnenie spravodlivosti, pri možnosti výberu medzi právoplatne vylúčeným sudcom a sudcom, ktorý dosiaľ právoplatne vylúčený nebol, treba vždy uprednostniť namietnutého avšak nevylúčeného sudcu,“ argumentuje Čentéš.

Ústavný súd v stredu nerozhodol o postupe v kauze Čentéš verzus Gašparovič

Ústavný súd (ÚS) SR sa na neverejnom zasadaní pléna zaoberal rozhodnutím vlády predložiť parlamentu návrh novely zákona o organizácii ÚS SR, ako aj postupom vo veci sťažnosti Jozefa Čentéša, ktorého prezident Ivan Gašparovič nevymenoval za generálneho prokurátora.

Ako uviedla hovorkyňa ústavného súdu Anna Pančurová, vzhľadom na to, že na dnešnom zasadnutí pléna nebol schválený konkrétny postup riešenia situácie, ktorá vznikla v súvislosti so sťažnosťou Čentéša, bude sa plénum ústavného súdu touto témou opäť zaoberať na neverejnom zasadnutí 30. apríla.

Ústavný súd zároveň rešpektuje rozhodnutie vlády SR predložiť národnej rade návrh novely zákona o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

Ústavný súd sa dnes na neverejnom zasadnutí pléna zaoberal možnosťami ďalšieho postupu vo veci sťažnosti Jozefa Čentéša doručenej ústavnému súdu 3. januára tohto roka a následných námietok predpojatosti, ktoré ústavnému súdu doručili tak zo strany Čentéša, ako aj zo strany prezidenta Ivana Gašparoviča. Obaja účastníci konania spolu namietli predpojatosť 12 sudkýň a sudcov ústavného súdu, čo malo za následok situáciu, keď v predmetnej veci zostala nenamietaná jediná sudkyňa ústavného súdu.

Plénum ústavného súdu hľadá možnosti, ako vyriešiť vzniknutú situáciu v tejto veci, ktoré budú ústavne konformné a umožnia súdu v dohľadnom čase rozhodnúť o sťažnosti Čentéša. V záujme rešpektovania princípu zákazu denegatio iustitiae (zákazu odopretia spravodlivosti) považuje plénum za prípustné uplatniť aj doktrínu nevyhnutnosti, umožňujúcu sudcovi, ktorý by bol inak vylúčený, pojednávať a rozhodovať vo veci z dôvodu, že ak by sa tak nestalo, viedlo by to k nespravodlivosti (resp. k odopretiu spravodlivosti). Doktrína nevyhnutnosti je obsiahnutá aj v Bangalórskych zásadách správania sa sudcov (Bangalórsky kódex).

Podľa poznatkov Ústavného súdu SR s uplatnením doktríny nevyhnutnosti doposiaľ nebol konfrontovaný žiadny z ústavných súdov v okolitých štátoch, ani Európsky súd pre ľudské práva.

Návrh Bangalórskeho kódexu o správaní sa sudcov bol z iniciatívy Organizácie spojených národov a Transparency International prijatý Súdnou skupinou na posilnenie sudcovskej integrity v roku 2001 v indickom meste Bangalore a bol revidovaný počas stretnutia predstaviteľov spravodlivosti za okrúhlym stolom, ktoré sa konalo v Haagu v novembri 2002. Zásady vychádzajú zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv, z Medzinárodného dohovoru o občianskych a politických právach a z tradície sudcovského stavu.

Kauza sa začala v januári tohto roku, keď Čentéš sťažnosťou na ústavnom súde namietal, že prezident Gašparovič tým, že ho nevymenoval do funkcie generálneho prokurátora, porušil jeho základné práva. Ústavný súd sťažnosť prijal a pridelil ju na rozhodnutie senátu. Potom Čentéš a prezident Gašparovič striedavo namietali jednotlivých sudov, ktorí by sťažnosť mali rozhodnúť. Došlo k tomu, že z trinástich ústavných sudcov ostala nenamietaná len jediná sudkyňa. Tým došlo de facto k zablokovaniu ústavného súdu.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Ivan GašparovičIvetta MacejkováJozef ČentéšRobert FicoTomáš Borec
Firmy a inštitúcie Ústavný súd SR