Spoznať samého seba v zovretí človekom nepoškvrnených diaľok, vidieť polárnu žiaru či najvyšší americký vrch, Mount McKinley. Alebo si aspoň odmakať bohatú lososovú sezónu v prímorskom mestečku, kde rybolov živí celé rodiny. Dôvodov sa nájde mnoho. Cieľ – Aljaška.
Hrdina Supertramp
Vzdialiť sa od spoločnosti – to bolo zrejme najzbožnejšie prianie Alexandra Supertrampa, hlavného hrdinu amerického filmu Into the wild, nakrúteného podľa pravdivej udalosti. Napokon sa do aljašskej pustatiny dostal, čo sa mu aj stalo osudným. Sen si však naplnil. Inšpirovaní hrdinským činom tohto mladého Američana sme vyrazili na druhý koniec sveta aj my.
No road. Cordova
Tento nápis sme videli nespočetne veľa krát počas ôsmych týždňov strávených v 2,5 tisícovej Cordove, ležiacej v južnej časti Aljašského poloostrova, dve hodiny od najväčšieho mesta, Anchorage. Lietadlom. Pretože do Cordovy sa dostanete jedine lietadlom alebo loďou. Jedna cesta z mesta vedie na letisko, tá druhá končí. Nápis No road, Cordova preto trčal zo všetkých (troch) obchodov zo suvenírmi. Od kľúčeniek, cez tričká po hrnčeky zdobil všeličo. Aj dopravné značky. Ďalšou cordovskou špecialitou sú lososy. Okrem množstva suvenírov v tvare rýb alebo aspoň s rybacou hlavou, v meste stoja aj tri továrne na spracovanie lososov, patriace pod ďalšie väčšie koncerny. Rybolov živí počas šesťmesačnej sezóny väčšinu obyvateľov. Miestni na zvyšnú časť roka (zimné obdobie) odchádzajú do teplejších zemepisných šírok, prípadne ich uživí vzájomný obchod či úspory z bohatej sezóny. Na rušné obdobie sa tu samozrejme prihrnie aj niekoľko stovák brigádnikov, pripravených pracovať aj sedem dní v týždni od rána do večera. Prevláda stredná a východná Európa, Filipínčania, Havajčania. Podmienky sú bojové, ale väčšina vydrží. Množstvo z nich sa vracia už po niekoľký krát. Stretávame mladých aj starších Američanov, ktorí žijú na cestách dlhé roky. Beatnické trampovanie z miesta na miesto prebýva v „novom svete“ naďalej. Severných Američanov je však na miestach ako tieto napriek tomu menej ako šafranu.
Pološero nad medenou riekou
Počas voľných dní, keď sú úlovky slabšie alebo pomaly končí sezóna, sa dá vyraziť do okolia. Ak samozrejme nie je jeden z tých šiestich dní v týždni, keď prší. Cordovu obmýva z južnej strany Tichý oceán a zo severu jazero Eyak, využívané najmä na rybolov. V jeho okolí sa tiahne lesná cesta až na vrchol rovnomennej hory – Mount Eyak. Tá sa stala vychyteným terčom najmä počas zimných mesiacov a jej prevýšenie ponúka perfektné lyžiarske možnosti. Uloviť si vlastného lososa v rozvetvenej Copper River (Medená rieka) a opiecť si ho nad ohňom prináša dostatok relaxu po uplynulých dňoch a týždňoch plných štrnásťhodinových pracovných zmien za pásom. Pravé aljašské pivo a nikdy nekončiaci súmrak počas celej noci dotvára príjemnú atmosféru. Slnko tu nikdy úplne nezachádza. Aj o desiatej večer preto vládne skôr pološero než úplná tma. Zahliadnuť odtieň polárnej žiary sa s mimoriadnym šťastím dá už aj v tejto oblasti. Pre dokonalý zážitok sa však odporúča pokračovať smerom na sever.
Ľadovcové okolie
Vyrážame do národného parku Chugach. Na ľadovce. Priamo z Cordovy za nimi netreba putovať ďaleko. V okolí ich je viac než dosť a stávajú sa pomerne často navštevovanou turistickou atrakciou. Samozrejme v aljašských meradlách, čo znamená, že väčšinou pri nich aj tak nestretnete ani nohu. Ľudia sem chodievajú aj stanovať, i keď v niektorých oblastiach je prespávanie zakázané. Kvôli obrovským kusom ľadovcov, ktoré sa lámu a s rachotom padajú do vody. Medzi najznámejšie klenoty patria Sheridan Glacier, Childs Glacier či Miles Glacier, v blízkosti majestátneho Million Dollar Bridge. V minulosti slúžil tento most na železničnú prepravu medi, neskôr na cestné spojenie oblasti Copper River so zvyškom štátu. Veľké škody mostu spôsobilo silné zemetrasenie a neskôr početné záplavy. Historickými míľnikmi opradený “miliónový most” je dnes najmä povinnou turistickou zastávkou s perfektným výhľadom na už spomínané ľadovcové skvosty.
Gumáková kultúra
V Cordove sa bez nich nepohnete. Trčia z výkladov obchodov a neskôr vám budú dozaista nostalgicky pripomínať sychravé počasie, vlhkosť, pred ktorou vás chránili a rybacie hody na každom kroku. Gumáky. Neodmysliteľná súčasť cordovskej tradície. Aj my vyrážame za kultúrou s jedným párom tmavohnedého modelu na nohách. Nad mestom v objatí hôr sa koná miestny festival. Kapely hrajú veselé country tóny mixované rockom, na rošte sa pražia ružovučké lososy. Nesmú chýbať veční dôverníci mnohých Aljaščanov – obrovské huňaté psy, sediace v otvorenom priestranstve starých, ale zachovalých pick-upoch. Atmosféra ako vystrihnutá z amerického seriálu Zapadákov (“Northern Exposure”). Podobná klíma vládne aj v miestnych baroch. Vetrom i robotou ošľahaní veteráni pijú fľaškové pivo a plánujú, ako prežijú zimu. Je koniec augusta. Každý očakáva prvý sneh.
Foto: Jana Karaffová
Foto: Jana Karaffová
Foto: Jana Karaffová
Foto: Jana Karaffová
Návrat do civilizácie
Nasadáme na loď a po lete strávenom v divočine sa tešíme na akékoľvek miesta položené čo i len o trochu južnejšie. Nostalgia za krajinou nikdy nezapadajúceho slnka sa však dostaví hneď, ako sa loď vzdiali od pevniny a my sa ocitneme na šírom mori. Smerujeme do Whitteru. Odtiaľ už chytíme vlak do Anchorage. Dni v náruči divokej prírody, čistého horského vzduchu a zvláštnej nehlučnej pohody sú preč. Anchorage je klasické veľkomesto so všetkými jeho Walmartmi, McDonaldmi, efektnými semafórmi a slnečnými námestiami. Napriek tomu z neho dýcha ešte posledný duch Aljašky. Vodiči nervózne netrúbia na autá pred nimi a v noci z temných uličiek nekričí hrôza. Aj tak sa však v meste neplánujeme zdržať dlho. O 36 hodín odlietame. Posledný deň využijeme na obhliadku prírodných krás okolia. Opäť nás to ťahá k ľadovcom. Stopujeme kdesi na juh. Zastavuje postaršia Američanka. Cestu nám skracuje rozprávaním príhod o masových vrahoch – vodičoch, ktorí ľudí zabíjajú kvôli orgánom. Mnohí Američania takto radi postrašia turistov. Zvláštny to národ. Dvom mladým babám z Európy by sa predsa len mohlo stať čokoľvek. Nestalo sa. Okrem toho, že sme v útrobách rybárskych osád na juhu Aljašky našli kus domova, ktorý nám bude chýbať.