CHMELÁR: Cieľ na ZOH je aspoň jedna medaila

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
František Chmelár
Foto: SITA

S čím budete po skončení vancouverských hier spokojný?

Ťažko si dávať konkrétne ciele. Žiaľ, aj tí, s ktorými sme mohli eventuálne rátať ako adeptmi na nejaké úspešné vystúpenie, mali v príprave zdravotné problémy. Preto budeme spokojní, ak dosiahneme vo Vancouveri aspoň to, čo v Turíne – získame jednu medailu. A budem veľmi rád, ak sa hokejisti prebojujú do osmičky najlepších či nebodaj ešte vyššie. Dôležité však je, aby všetci nominovaní vydali zo seba v olympijských súťažiach úplné maximum.

Vo výprave je oproti minulosti výrazne väčší počet žien. Teší vás tento fakt?

Určite. Sú sviežim vetrom a oživením výpravy. A navyše, práve v rukách našich žien sú najväčšie tromfy, s ktorými do Vancouveru ideme. Mám na mysli biatlonistku Kuzminovú a bežkyňu na lyžiach Procházkovú. Mali by byť našimi žolíkmi, hoci vo výprave sú aj napriek premiérovej účasti hokejistiek v menšine. Žiaľ, muži v absolútnej špičke absentujú, hoci sa objavili v minulosti náznaky, že by do nej mohli preniknúť.

Kto by podľa vás mohol zo slovenských reprezentantov najviac prekvapiť a z tzv. zadných pozícií zaútočiť na medailové pozície?

Mojimi tajnými favoritmi sú v tomto smere biatlonista Paľo Hurajt a bežec na lyžiach Martin Bajčičák. Veľa takýchto prekvapení však nepredpokladám.

Prečo sa podľa vás nedokázalo Slovensko za uplynulé štyri roky posunúť ďalej, aby mohlo mať pred ZOH aj väčšie ciele ako jedinú medailu?

Problémy stále pretrvávajú, čo limituje aj naše ambície. Neobjavil sa nijaký výnimočný talent. Aj preto si dávame reálne ciele a nestaviame si vzdušné zámky. Naši športovci nie sú rozprávkové bytosti s nadprirodzenými schopnosťami, sú to ľudia z mäsa a kostí a verím, že im nebude chýbať ani duša. To, čo do Vancouveru posielame, je to najlepšie, čo momentálne máme. Všetci nominovaní dôsledne splnili podmienky medzinárodných športových federácií aj SOV. Máme čisté svedomie, nijaké výnimky sa nerobili. A pravdu povediac, ani nebolo pre koho…

Chmelár
Foto: SITA/Michal Burza

Na čo sa niekoľko dní pred začiatkom ZOH najviac tešíte?

Budem sledovať predovšetkým účinkovanie našich športovcov a najmä našich medailových nádejí. Teším sa na olympiádu ako takú, na peknú atmosféru a plno emócií. Údajne vo Vancouveri a blízkom okolí žije až 15-tisíc našich krajanov, čo je už jedno menšie slovenské okresné mesto. Dúfam, že ak zoženú vstupenky, prídu v hojnom počte povzbudiť našich športovcov. Viem však, že získať napríklad lístky na hokej je dosť zložité.

Čakajú vás na olympijských hrách vo Vancouveri aj nejaké povinnosti?

Budem sa chcieť stretnúť so zástupcami silných výprav a v rozhovoroch s nimi podporiť kandidatúru Miroslava Šatana do komisie športovcov Medzinárodného olympijského výboru (SOV). Určite by som chcel hovoriť s Rusmi či Nemcami, ale aj ďalšími. Vzhľadom na jeho meno v NHL by mohol uspieť. Absolvujem tiež viacero iných pracovných stretnutí.

Neobávate sa väčšej vzdialenosti medzi dvoma olympijskými centrami Vancouverom a Whistlerom a problémov s tým spojených?

Takéto pendlovanie som zažil už viackrát. Keďže zimná olympiáda potrebuje aj veľké haly a tie sú väčšinou len vo veľkých mestách, a potrebuje aj hory, ktoré sú v prevažnej miere vždy ďalej od miest, len ťažko hľadať niečo lepšie. Nie je to síce ideálne, ale realita iné neumožňuje.

Zhováral sa Miroslav Antol

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe František ChmelárMartin Bajčičák