Cichanovská Lukašenka nevytlačí. Pre Bielorusko je však nenahraditeľná, tvrdí politológ

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Grigorij Mesežnikov
Politológ Grigorij Mesežnikov. Foto: archívne, SITA/Michal Burza.

Viac ako 100-tisíc ľudí v nedeľu pochodovalo bieloruskou metropolou Minsk na protest proti tamojšiemu prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi. Opozičná Koordinačná rada na čele s druhou bieloruskou prezidentskou kandidátkou Svetlanou Cichanovskou sa naďalej usiluje o demokratický prechod moci.

Podľa politológa Grigorija Mesežnikova samotná Cichanovská nemá schopnosť prevziať moc v krajine, no pre Bielorusko je napriek tomu nenahraditeľná. Tamojšia spoločnosť ju totiž, aj keď nikdy nebola oficiálne zvolená a neprešla inauguráciou, považuje za svoju legitímnu reprezentantku. Lukašenkovu prezidentskú stoličku navyše neuznáva ani Európska únia (EÚ).

V Bielorusku vznikla tieňová vláda Svetlany Cichanovskej ako reakcia na neochotu Lukašenka opustiť prezidentský úrad. Môže táto vláda reálne niečo urobiť? Akú má legitimitu?

Cichanovská je, povedal by som, president-elect. Ona síce neprešla inauguráciou, výsledky volieb neboli oficiálne zverejnené tak, aby to bolo jasné, ale EÚ a demokratický svet ju uznáva ako národnú líderku, ako legitímneho zástupcu krajiny.

Nie je síce v pozícii oficiálnej prezidentky, ale EÚ teraz neuznáva Lukašenka, on teda z pohľadu EÚ nie je teraz prezident. Zmanipuloval voľby, rozpútal vlnu represie a nelegitímne sa inauguroval, takže pre EÚ skrátka nie je prezidentom, zatiaľ čo Cichanovská je legitímnym zástupcom krajiny.

Čo sa týka vlády, ktorú chce vytvoriť, tá, samozrejme, nemá schopnosť prevziať moc v krajine, ale jej funkcia je veľmi dôležitá – bude totiž udržiavať kontakty so zahraničím, bude reprezentovať Bielorusko a informovať zahraničných partnerov o tom, čo sa tam deje. Neviem, či ju EÚ vyslovene uzná, no to možno ani nebude potrebné. V každom prípade je to snaha ten vývoj nejakým spôsobom zarámcovať.

Občianske protesty vnútri krajiny momentálne nemajú svojich lídrov – buď sú mimo, vo vyhnanstve alebo vo väzení. Cichanovskej tieňová vláda je teda určité východisko zo situácie – je to lepšie, ako keby nevzniklo nijaké teleso, ktoré by tú krajinu reprezentovalo. Cichanovská má teraz v Bielorusku autoritu, hlasovali za ňu a je zvolená, takže si myslím, že tamojšia spoločnosť bude jej vládu považovať za svoju reprezentantku.

Mohlo by reálne dôjsť aj k tomu, že by napokon Cichanovská vytlačila Lukašenka?

Vnútri krajiny Lukašenka síce nevytlačí, oni budú mať vnútri svoje rezorty, ale jej funkcia je nastoliť zodpovedajúci kontakt a väzby so zahraničím. Však to je vláda vo vyhnanstve a toto je jej hlavná funkcia. A určite bude vysielať posolstvá aj smerom do vnútra krajiny.

Budú sankcie voči Bielorusku podľa vás stačiť na to, aby Lukašenko odstúpil?

Lukašenko určite pod tlakom sankcií neodstúpi, tie sankcie sú len politickým signálom, je to trest pre ľudí zodpovedných za sfalšovanie volieb a za tie masakry, ktoré tam boli po voľbách. Samotný Lukašenko ani nie je na sankčnom zozname, čo je podľa mňa chyba, mali by naň zaradiť aj jeho.

Tieto sankcie sú vlastne len taký medzinárodný mechanizmus odozvy, v tomto prípade EÚ na to, že sa v krajine deje niečo nekalé. Zatiaľ ešte nie sú sektorálne a ekonomické, len personálne. EÚ sa ešte bude musieť zaoberať aj ekonomickými, uvidíme, ako to dopadne, nechcem predbiehať. No aj tie súčasné sancie sú veľmi dôležité. Je to signál bieloruskej spoločnosti, že EÚ je na jej strane a drží s ňou, nie s Lukašenkom…

Lukašenka sa teda sankcie EÚ zatiaľ nijako výrazne nedotkli?

Nedá sa povedať, že by sa ho nedotkli, oni sa dotkli celej spoločnosti, dotkli sa tých inštitúcií, v ktorých pôsobia tí jednotliví ľudia, ktorí sú na sankčnom zozname a je to signál Lukašenkovi, že sa krajina a aj on sám dostali do izolácie.

On má teraz vlastne jedinú možnosť, a to udržať komunikačný kanál o možných zmenách v krajine. Môže si ešte všetko rozmyslieť a začať s EÚ nejakým spôsobom komunikovať. Síce neverím ani na pol percenta, že sa to stane, ale táto možnosť je tu stále otvorená.

On sám inak na základe sankcií neodstúpi a nevzdá sa, tam sú iné faktory. Sankcie sú pre neho len takým singnálom, že sa s ním už nepočíta a môžu sa postupne sprísňovať. Je to v podstate aj také varovanie, že keby došlo ešte k nejakým silnejším represiám, EÚ sa môže sankciami zaoberať a môže pritvrdzovať.

Existuje nejaká možnosť, že by Lukašenka zvrhli, keď protesty evidentne nepomáhajú?

Tie protesty sú mierové, nie silové, takže zvrhnúť silou sa ho asi nepodarí, zatiaľ to celkovo nevyzerá na to, že by mohol byť zvrhnutý, ale sú rôzne možnosti. Dôležité je, že ho spoločnosť už neakceptuje, takže treba čakať, zrejme ešte dôjde k nejakým rozkolom vnútri vládneho establishmentu.

Inak sa lídri toho protestu, pani Cichanovská, ona to napokon stále zdôrazňuje, a rovnako ľudia na uliciach, všetci zatiaľ držia pokojnej cesty. Viem si však predstaviť, že by došlo k niečomu, čo by toto ich nastavenie zmenilo – keby boli napríklad silnejšie represie, tak by sa tí ľudia museli asi brániť. Zatiaľ však k nejakým zrážkam nedochádza.

Odstúpenie Lukašenka ale žiada celá krajina, ako dlho to bude trvať, nevieme. Môže to trvať dlhšie, ten vývoj je ťažko predvídateľný a je tam ešte veľmi silný vonkajší aktér – rovnako dôležitý ako tie samotné protesty, a to Rusko.

Keď sme pri Rusku, myslíte, že sankcie EÚ povedú k tomu, že Rusko obmedzí nezávislosť Minska?

Situácia je skôr opačná, Rusko vo všetkom vždy obmedzuje nezávislosť Minska. Snaží sa o to teraz a bude sa o to usilovať vždy.

Rusko chce Bielorusko udržať na svojej geopolitickej orbite, to je zjavná vec, je to ruská politika od samého začiatku, nikdy sa nezmenila a myslím, že sa ani nezmení. A keďže si Rusko nepraje bieloruský nezávislý štát, tak tieto aktuálne sankcie môžu mať práve opačný vplyv, pretože sú jasným signálom Rusku, že to, čo sa deje v Bielorusku, je neakceptovateľné.

Myslím si dokonca, že v prípade, že by Rusko napríklad vojensky zasiahlo, čo sa nedá vylúčiť, EÚ by uvalila sankcie aj voči Rusku. Dokonca sa teraz uvažuje o možnosti sankcii proti Rusku za to, ako sa správa v Bielorusku.

Tieto európske sankcie voči Bielorusku môžu mať teda na Rusko podľa mňa skôr istý odstrašujúci efekt, aj keď asi nie silný. Je to viac-menej taká replika toho, čo sa dialo na Ukrajine. Rusi sa budú do poslednej chvíle snažiť hrať také hry, aby Bielorusko, bez ohľadu na to, či tam dôjde k zmenám alebo nie, zostalo súčasťou zväzového štátu a neodklonilo sa na západ.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Alexander LukašenkoGrigorij MesežnikovSvetlana Cichanovská
Firmy a inštitúcie Európska únia