Šach, videohry, hlavolamy, mokraď, skautky, nášľapné míny, korytnačky, tulipány, vorkoholici, vtipy, ľaváci, žongléri i veľryby – všetci majú svoje dni – doslovne. Dobre premyslený marketingový ťah alebo len skľúčenosť z pohľadu na prázdne strany v kalendári? Dôvod na oslavu sa nájde ľahko. Dnešný deň patrí sladkej lahôdke – čokoláde.
Dlhá cesta kakaových bôbov
Deň čokolády pripomína udalosť z roku 1550, kedy sa tmavé pokušenie po prvý raz dostalo na pulty predajní v Európe a čokoláda sa tak stala dostupnou aj pre bežných smrteľníkov. Hranice Európy však táto lahodná maškrta prekročila ešte skôr. Objavné výpravy moreplavcov prinášali na náš svetadiel veľa nových a neznámych vecí. V roku 1503 sa na lodi Krištofa Kolumba objavili i prvé kakaové bôby. Obyvatelia starého kontinentu však o ich spracovaní nemali žiadne znalosti a preto studený nápoj nepriniesol žiadnu zvláštnu vlnu nadšenia.
Aztécke tajomstvo spracovania bôbov priviezol až Španiel Hernando Cortés. Horúci povzbudzujúci nápoj „xocolatl“ si začal získavať Španielov a neskôr aj obyvateľov ostatného európskeho územia. Tabuľkovú čokoládu v podobe, ako ju poznáme dnes, si Európania prvýkrát rozbalili v 19. storočí. Bolo to vďaka Holanďanovi Coenraadovi Van Houtenovi, ktorý v roku 1828 vyrobil prvý lis na oddeľovanie kakaa od kakaového masla. Táto čokoláda však bola hrudkovitá a horká. Našťastie Švajčiar Daniel Peter v roku 1875, inšpirovaný továrňou na výrobu kondezovaného mlieka Henriho Nestlé, zmiešal sladké mlieko s kakaom a cukrom a prvá mliečna čokoláda bola na svete. O štyri rokov neskôr Švajčiar Rodolphe Lindt vynašiel stroj, ktorým sa čokoláda premiešala natoľko jemne, až sa rozplývala na jazyku. Čokoládové závislosti boli na svete.
Hriešne zdravá?
Čokoláda, na rozdiel od ostatných maškŕt, obsahuje aj veľa výživných zložiek. Odborníci pokladajú za najkvalitnejšiu práve horkú čokoládu. Tá je zdrojom antioxidantov, ktoré chránia ľudský organizmus pred voľnými radikálmi spôsobujúcimi starnutie buniek, zápaly, rakovinu i kardiovaskulárne ochorenia. Sladká maškrta ďalej obsahuje horčík dôležitý pre srdce a mozog, ale i vápnik, železo a vitamíny A, B a E. Kyselina stearová zase stabilizuje hladinu cholesterolu v krvi. Čokoláda je okamžitým zdrojom energie – pomáha odstraňovať napätie a stres a vyvoláva v človeku príjemné pocity a pokoj. A práve pocity slasti, šťastia a dobrej nálady si ľudský organizmus zapamätá. Ak si ich chce človek opäť vyvolať, znova siahne po čokoláde.
Maškrta nielen na zahryznutie
Môžete ju popíjať, hrýzť i cmúľať. No v šikovných rukách nemusí vždy skončiť len ako forma dezertu. Umelci z módneho, hudobného i dizajnérskeho sveta si vzali čokoládu pod svoje ochranné krídla a vytvorili z nej nečakané kreácie.
Čokoláda a hudba – jedna symfónia
O tom, že čokoláda má tisíce využití, niet pochýb. A nemusíme zostať len oblasti bonbónov, zmrzlín, praliniek, koláčov a pudingov. V roku 2007 sa Berlínčan Peter Lardong rozhodol vyrobiť prvú vinylovú platňu z čokolády, ktorá skutočne fungovala na tradičných gramofónoch. Po vypočutí skladby ste ju mohli jednoducho zjesť.
Nezávisle od Lardonga prišiel s podobným nápadom i pekár Ben Milne, ktorý má v okruhu hudobníkov niekoľko priateľov. Rozhodli sa, že spoja umenie hudby a cukrárstva do jedného celku a výsledkom je prvá čokoládová vinylová platňa určená na voľný predaj. Obsahuje pieseň ‚Anti Climb Paint‘ škótskej kapely The Found. Hoci singel si v dobrej kvalite môžete vypočuť len 10-krát, platňu si môžete vychutnať aj ako dezert. Kombinácia čokolády a ryžového papiera z nej robí dokonalý tip na darček. Limitovaný počet čokoládových platní sa na pulty predajní dostal 30. júna.
Čokoláda a móda
Koncom apríla tohto roku nemecký módny navrhár Karl Lagerfeld pretavil svoju vášeň pre tmavú maškrtu do jedinečného diela. Pre sieť zmrzlinární naprojektoval izbu vyrobenú z 10,5 ton belgickej čokolády. Na posteli nechýbal ani model Baptiste Giabiconi – ako inak, z čokolády.
Šaty na zahryznutie
Foto: SITA/AP
Foto: SITA/AP
Foto: SITA/AP
Foto: SITA/AP
Foto: SITA/AP
Svet na zjedenie: Pozvánka na čokoládovú cestu okolo Zeme
Ďalšie netradičné spojenie čokolády a umenia začiatkom tohto roka predviedol jeden z najznámejších talianskych čokolatierov Mirco Della Vecchia. Na výstave s názvom Chocolate World Heritage (Čokoládové svetové dedičstvo), ktorá ponúka prehliadku po chutných čokoládových pamiatkach sveta, zaútočil na všetky zmysly návštevníkov.
Neuveriteľná trpezlivosť, sebaovládanie a kilá čokolády – to je návod, podľa ktorého sa šikovný Talian riadil pri výrobe mliečnych zázrakov. Vo svojom čokoládovom kráľovstve ponúkol pohľad na Víťazný oblúk v Paríži, grécky Panteón, Šikmú vežu v Pise i rímske Koloseum.
Maškrtným jazykom sa mladý Talian nikdy netajil. Ako 13-ročný začal pracovať ako čokolatier a už vtedy vedel, že svoju budúcnosť nájde v kaviarenskom biznise. V roku 1996 sa začal zapájať do regionálnych súťaží venovaných tomuto krehkému umeniu a na jeho zozname sa postupne ocitali ocenenia za neodolateľné pistáciové čokolády, pralinky, cukrovinky a bonbóny.
Okrem toho si vyslúžil aj zápis do Guinnessovej knihy rekordov za svoju čokoládovú repliku Milánskeho dómu, ktorá bola označená za najväčšiu čokoládovú sochu na svete. S výškou 1,5 m a dĺžkou 2,5m túto chutne vyzerajúcu 5,37 – tonovú sladkú stavbu zatiaľ ešte nikto neprekonal. Uvidíme, akou pastvou pre oči i chuťové bunky prekvapí čokolatier najbližšie.
