Lehotu na búranie v areáli Cvernovky vám predĺžili do 21. júla 2015. Tri objekty v areáli, ktoré začali búrať v júni minulého roka, už nestoja. Čo bude teraz nasledovať? Ktoré budovy by mali byť ešte zbúrané?
Nechcel som zatiaľ nič búrať. Bol som k tomu dotlačený, lebo nám odmietli listom predĺžiť lehotu na búranie. Mohol som tam zbúrať všetko, čo tam bolo, okrem chránenej pamiatky. Ale nechcel som to urobiť, lebo vždy rešpektujem úrady. Všetky dokumenty, ktoré mám, sú aktuálne, mám platné búracie povolenie. V tejto chvíli ale nepotrebujem búrať, ešte sme nedokončili návrhy celého areálu. Máme všeobecnú schému, ktorú sme doručili primátorovi Milanovi Ftáčnikovi, starostovi Ružinova Dušanovi Pekárovi a aj hlavnej architektke Ingrid Konrad, prístup má k nemu na internete aj verejnosť. Teraz riešime detaily, diskutujeme s odborníkmi, začíname s procesom EIA a robíme prípravné práce.
Nejaký plán už ale máte. Čo by malo v areáli Cvernovky napokon vzniknúť?
Budú tam hlavne byty. Aj kancelárie, ale tých bude málo. Prenájom bytov, to je naša hlavná aktivita. V Prahe napríklad prenajímame viac ako tisícku bytov, veľa ich máme aj v Poľsku, ale aj v iných krajinách. Cvernovka je o tom, aby sme pritiahli ľudí viac do centra Bratislavy. Budú tam byty nižšej aj vyššej triedy. Vybudujeme v Cvernovke byty pre mladé rodiny, väčšie rodiny, pre povedzme, prominentnejších aj bežných ľudí. Bude tam aj škola, škôlka a nejaké obchody. Jeden z projektov počíta aj so školou, ktorá bude mať špeciálne anglické a nemecké triedy, ale bude dostupná pre normálnych ľudí. Verím totiž, že mladá slovenská populácia musí mať silný základ v cudzích jazykoch. V areáli má tiež vzniknúť tiché miesto so záhradkami pre ľudí, ktorí tam budú bývať, kde sa budú môcť deti bezpečne hrať. Plánujeme tiež vytvoriť verejné priestory pre ľudí z okolia aj parkovacie miesta. Diskutujeme, ako ich dostať pod zem a skryť tak autá, dostať ich preč z ulice.
Bude potrebné ďalšie búranie?
Áno, samozrejme.
Koľko objektov má byť zbúraných?
Vzhľadom na búracie povolenie je len jedna budova pamiatkovo chránená, je to hlavná továreň. Búracie povolenie máme teraz pre deväť budov. Ale nie je to o počte, lebo jeden z objektov má napríklad rozmery 2 x 2 metre, jeden z nich je sklad. Hlavnou otázkou je, čo chceme dosiahnuť v Bratislave. Chceme v centre opustené budovy, ktoré sú v zlom stave a ktoré aj tak spadnú? Ochrana je potrebná, ale ak chcete chrániť všetko, potrebujete na to zdroje. Aktivisti dávajú ako príklad prístupu k ochrane budov Francúzsko, Anglicko či Nemecko. Ale keď vo Francúzsku chránite isté objekty, dostanete na ne vysoké dotácie, aby ste ich zrenovovali, a to až do výšky 80 percent ceny. V Londýne chceli napríklad zachrániť dve elektrárne. Jedna dostala dotáciu na renováciu, druhá nie. Musíme sa teda pýtať nielen na to, čo je chránené, ale aj prečo je to chránené.
Nechcel som zatiaľ nič búrať. Bol som k tomu dotlačený, lebo nám odmietli listom predĺžiť lehotu na búranie. Jeremy Cristau, výkonný riaditeľ spoločnosti JF Hamilton Group
Je teda podľa vás chyba v prístupe Slovenskej republiky k ochrane niektorých budov?
Nie, lebo slovenská vláda na to nemá prostriedky. Ale sú iné spôsoby, ako to urobiť. Napríklad Cvernovka. Je tam jedna chránená budova, to pre mňa nie je žiadny problém. Ja ju zrenovujem a spravím to bez peňazí od štátu. Prečo? Lebo získam peniaze na iných častiach projektu, kde budem profitovať a potom môžem investovať do renovácie. Niekde stratím, ale niekde sa mi to vykompenzuje a získam. A toto je ten spôsob.
Starosta Ružinova Dušan Pekár predĺžil lehotu na búranie v areáli. Chce ale, aby ste vaše plány v Cvernovke predstavili Bratislavčanom na verejnej diskusii. Budete s nimi diskutovať?
K tomuto mám niekoľko pripomienok. Kedy bolo postavené Apollo business centrum? A bola k nemu diskusia? Nie. Diskutovalo sa o Eurovei? Nie. Starosta Pekár to povedal, ako politik, útočia na neho z mnohých strán. Ja nie som proti diskusii. Nech prídu a rozprávajú sa so mnou. Stretol som sa s Ftáčnikom, so všetkými, s ktorými som sa mal stretnúť, s bratislavskými inžiniermi, s ktorými som sa rozprával o technických veciach projektu.
Ľudia často nevedia, čo chcú a neznášajú zmeny. Ak poviem, že idem robiť parkovisko, povedia, že nie, lebo tu bude viac áut. Ak tam však bude podzemné parkovisko, bude áut na uliciach menej. Ale ľudia takto nerozmýšľajú. Nemyslia na ostatných. Deväťdesiat percent ľudí myslí len na seba, nie na ostatných. Jeremy Cristau, výkonný riaditeľ spoločnosti JF Hamilton Group
A čo diskusia s verejnosťou?
Akú verejnosť máte na mysli?
Ľudí.
Ľudia, ktorí chodievajú na takéto stretnutia sú obvykle ľudia s určitým záujmom. Vždy, keď je nejaká verejná diskusia, napríklad keď išlo o PKO, videl som na diskusiách mnoho tých istých tvárí. Takže to nie je o verejnosti. Je to vždy o prednesení ich pohľadu a vášho pohľadu s cieľom spraviť veľkú show. Je to celé o show a nie o realite. Realita je, keď projekt pripravujem a prezentujem skutočnej verejnosti, aby som dostal odozvu od obyčajných ľudí. Dostal som niekoľko e-mailov od ľudí, ktorí hovorili, ako im je ľúto to, čo sa píše v novinách. Pýtali sa ma napríklad, či pripravujeme nejaké byty za 30 – 35-tisíc eur. A ja hovorím, samozrejme, prečo nie? Takže stále komunikujem s verejnosťou.
Takže bude alebo nebude verejná diskusia s ľuďmi?
Ak budú chcieť. Ale aký je cieľ verejnej diskusie? Taký, aby ľudia, ktorí sa na nej zúčastnia vraveli: My to nechceme! Ľudia často nevedia, čo chcú a neznášajú zmeny. Ak poviem, že idem robiť parkovisko, povedia, že nie, lebo tu bude viac áut. Ak tam však bude podzemné parkovisko, bude áut na uliciach menej. Ale ľudia takto nerozmýšľajú. Nemyslia na ostatných. Deväťdesiat percent ľudí myslí len na seba, nie na ostatných. Takže, keď bude verejná diskusia, už teraz mám jasnú predstavu, čo si tam vypočujem a aký bude jej výsledok.
Ak primátor Ftáčnik alebo starosta Pekár zorganizujú diskusiu, prídete?
Budem tam. Nemám čo skrývať, ani som nikdy nemal. Ale chcem ísť na to individuálne. Zaujíma ma, akí ľudia sa o projekt zaujímajú a rád by som poznal aj dôvod, prečo sa o projekt zaujímajú. Je to určitý druh spätnej väzby.
Zhovárala sa Daniela Hajčáková