Opri sa o mňa
Stojany na bicykle v New Yorku dostali novú tvár. Oblejšie, farebnejšie a zábavnejšie – tak si ich predstavoval všestranný umelec David Byrne zo Škótska. Deväť nových stojanov tak už nejaký čas zdobí ulice New Yorku a zároveň podporuje cyklistiku. Aby sa bicykle stali nielen rekreačným, ale aj dopravným prostriedkom, rozhodol sa dopravný podnik usporiadať dizajnovú súťaž, ku ktorej prizval hudobníka a nadšeného cyklistu Davida Byrneho ako prísediaceho v porote. Byrne z legendárnej skupiny Talking Heads bol týmto nápadom nadšený a sám sa rozhodol prispieť svojimi nesúťažnými návrhmi. Červená dámska lodička, strieborný dolár, pivný pohár, vyzývavá dáma, oblá gitara či pes vrtiaci chvostíkom sa tak dostali do ulíc, kde plnia nie len užitočnú, ale vďaka vydareným nápadom aj estetickú funkciu.
S vetrom vo vlasoch a s nápadmi vo vrecku
Napriek tomu, že Byrne nedávno sfúkol na torte 58 sviečok, je v neustávajúcom kolotoči udalostí. V roku 1991 ukončil svoju aktívnu kariéru v skupine Talking Heads, ktorej hity sa objavili v mnohých soundtrackoch k filmom či v známych divadelných predstaveniach. Pozbieral si sošky Grammy, Oscar a Zlatý glóbus a bol slávnostne uvedený aj do rockenrolovej Siene slávy. Byrne mal však energie nazvyš aj neskôr. Sólové hudobné, filmové a fotografické projekty, ako aj angažovanie v umeleckej a literárnej sfére dokazujú, že má ešte stále čo povedať. Pred rokom mu vyšla nová kniha Cyklistické denníky, ktorá mapuje jeho dvojkolesové zážitky z najväčších svetových metropol akými sú New York, Berlín, Istanbul, Buenos Aires, Manila, Sydney či Londýn.
„Počas výletu sme mali bicykle vždy po ruke. Keď sme ich nepotrebovali, vždy sme ich zložili a schovali v batožinovom priestore autobusu,“ dodal Byrne, ktorý aktívne bicykluje už od 70-tych rokov. „Bicykloval som sa v New Yorku v období, keď v Lower East Side nebolo nikoho okrem drogových dílerov a závislých kupcoch.“ Neformálny chlapík s pomaly sa objavujúcimi šedinami má k téme bicykle stále čo dodať. „Od Kopenhagenu máme ešte ďaleko, ale krok za krokom sa tam možno prepacujeme,“ hovorí o vízii nových cyklistických ciest v centre metropoly.
Zahrá aj na nervy
Byrne má však na konte aj ďalšie nezvyčajné diela. K jeho výtvorom patrí napríklad inštalácia s názvom „Playing the building“ (Hra na budove). Keď totiž hra na hudobnom nástroji už nestačí, treba vziať do rúk niečo väčšie – napríklad aj starú továreň. Byrneovi stačil starý organ, metre drôtov a 160 rokov staré kovové kladky, stĺpy a potrubia, aby premenil londýnsku továreň na hudobný nástroj. Každodenné zvuky veľkomiest, akými sú smetiarske autá, brzdy autobusov, údery do radiátorov, krik susedov či „hučanie“ rádií a televízorov – to všetko sú zvuky, za ktoré by ľudia s radosťou platili, ak by ich pomocou zázračného tlačítka vedeli umlčať. David Byrne takéto tlačítka má, avšak slúžia na úplný opak – na účelové tvorenie tejto „hudby“. Po stlačení organových kláves rozľahlá plocha budovy spustí ozvenu zaujímavých tónov. Do národného divadla by takto vytvorená „symfónia“ asi nezapadla, návštevníci ju však ocenili.
A ako sa k tomuto nápadu dostal? „Vyrastal som v New Yorku s trieskajúcimi radiátormi a tak som si bol už dlho vedomý, že budovy vydávajú zvuky. Väčšina z nich ľudí privádza do šialenstva, no v správnej kombinácii môžu byť celkom príjemné,“ vysvetlil bývalý hudobník. Posúďte sami:
Čoho sa od nevšedného umelca ešte dočkáme, je zatiaľ v nedohľadne. Človek, ktorý dokáže premeniť budovu na hudobný nástroj a z parkovania bicyklov vytvoriť zábavnú aktivitu, má v rukáve určite aj ďalšie prekvapenia.
Zuzana Zimmermannová
http://www.nytimes.com/