Dobrý nápad malej-veľkej krajiny: Ako na náš zahraničný branding? (komentár)

Expo Dubaj 2020
Foto: SITA/Úrad vlády SR.

EXPO v Dubaji aj napriek všetkým muchám ukazuje jednu zo silných stránok Slovenska, vzdelaných ľudí pretavujúcich svoj intelekt do inovácií. Preto je dobre, že náš pavilón nie je len o krojoch, haluškách a valaškách, ale aj o vodíkovom pohone, či lietajúcom aute.

Automotive sa síce stal akýmsi leitmotívom našej značky vo svete, no netreba zabúdať na zdravotnícku techniku, ťažký priemysel, či softwareové riešenia. To všetko dokáže vygenerovať päť miliónová krajina a následne je len na nej, ako hlasno a ako efektívne bude svoju identitu presadzovať vo svete.

Popri všetkých inováciách však zabúdame, že cudzinci zvyknú onemieť závisťou pri pohľade na prírodné bohatstvo našej krajiny. To je niečo, čo sme zdedili a nemali by sme zabúdať, že budovať na prírodnej kráse krajiny sa oplatí ako to vidieť na príkladoch Rakúska a Švajčiarska.

Práve Rakúsko je mimoriadne pozoruhodný príklad, jedná sa o osem miliónovú krajinu majúcu približne rovnaký ekonomický potenciál ako Slovensko. Je málo známe, že Československo, bolo až do osemdesiatych rokov minulého storočia výkonnejšie z hľadiska industrializácie a priemyselných výstupov než náš sused, ktorého často pokladáme za etalón pokroku.

Avšak, Rakúsko, tak ako Slovensko, je malá krajina, ktorá využila svoj historicky daný inovačný potenciál, prírodné bohatstvo a zmysel pre organizáciu odzrkadľujúci sa v rakúskom medzinárodnom image.

Už len samotný fakt, že Rakúšania nemuseli nikoho imitovať, ani sa núkať zahraničným investorom snahou sa im kultúrne čo najviac priblížiť nastavuje príklad pre mnohé odvetvia priemyslu na Slovensku, ktoré svetu majú rozhodne čo ponúknuť.

Napríklad naše lokálne potraviny, sú zdravé a ich chuť je jedinečná. Bohužiaľ mnoho z našich malých potravinárov trpí tým, že Slovensko je v tomto segmente globálne neobjavený klenot. Čo je jednou z ďalších možných ciest, ktorými by sa tvorcovia značky Slovensko mali vydať. A opäť nemusíme vynájsť koleso, ktoré už dávno používajú Česi a Maďari.

Agroturizmus ako špecifický príklad, nie je len neobjavený klenot zo zahraničného pohľadu, ale aj z toho domáceho. Predaj z dvorov na dedinách by sa mohol stať slovenským „z farmy na stôl“, nie len prispievajúcim k udržateľnému potravinárstvu, ale i rozvoju regiónov.

A nakoniec samotný fakt, že Slovensko je európska križovatka kultúr. Samotná prechádzka po centre Bratislavy, cudzinca musí utvrdiť v tom, že Bratislava je mesto minimálne tak európske ako Paríž či Brusel. Nápisy v troch jazykoch, kuchyňa, ktorá je fúziou štyroch národných kuchýň a pozoruhodné historické dedičstvo korunovačného mesta ležiaceho v slovanskom regióne Rakúsko-Uhorskej monarchie.

A to nie je len Bratislava, ale aj Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Horehronie, či Gemer, to všetko sú historicky bohaté miesta, kedysi kypiace bohatým priemyslom a stojacim ako memento, že Slovensko nebolo len „dobrým nápadom“ s montážnou halou pre zahraničných investorov, ale priemyselným centrom a obchodnou a kultúrnou križovatkou veľkého významu.

V našom okolí neexistuje krajina, kde by sme sa nemohli priučiť vzorcu prijatia lokálnych špecifík a ich exportu do zahraničia. Jedná sa len o to, aby sme prestali pozerať na všetko okolo nás ako na „malé“, či „dobré“. Jedná sa len o to, aby sme prestali pozerať na všetko okolo nás ako na status quo, ale aby sme začali mať aj jasnú víziu, aké by Slovensko mohlo byť.

Autor je hlavným analytikom Rady slovenských exportérov

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Jozef Hrabina