Dôkazná použiteľnosť nahrávok Gorila podľa Haščákovho právnika neprichádza do úvahy, materiály musia byť zničené

Jaroslav Haščák
Jaroslav Haščák. Foto: archívne, SITA/Branislav Bibel.

Z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) vo veci Jaroslava Haščáka nepriamo vyplýva, že dôkazná použiteľnosť nahrávok Gorila neprichádza do úvahy. V stanovisku to uvádza právny zástupca finančníka Martin Škubla.

ESĽP vzal podľa neho totiž na vedomie vyjadrenie Ústavného súdu SR z roku 2015 o tom, že materiály získané v rámci akcie Gorila sú buď zničené, alebo nie sú použiteľné na žiadne právne relevantné účely vrátane dokazovania.

Materiály musia byť zničené

„Po druhé, aj ESĽP rovnako konštatoval, že existencia materiálov z akcie Gorila je v rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a preto tieto materiály musia byť zničené,“ doplnil Škubla.

Zároveň citoval stanovisko súdu, podľa ktorého „tam, kde pretrvávajúca existencia napadnutých materiálov sama o sebe zakladá porušenie práv sťažovateľa, náprava z hľadiska dohovoru musí byť v princípe schopná viesť k zničeniu týchto materiálov“.

„Elementárna logika pritom hovorí, že ak musí byť niečo zničené, tak to nemôže byť použité inak. Napríklad na účel dokazovania,“ dodal právnik.

ESĽP v prípade Haščák proti Slovenskej republike týkajúcom sa odpočúvania Slovenskou informačnou službou (SIS) v rokoch 2005 až 2006 v rámci tzv. akcie Gorila rozhodol tak, že priznal sťažovateľovi 9 750 eur a zvyšok nároku zamietol. V rámci troch sťažností podaných v rokoch 2012 a 2016 požadoval finančník 66-tisíc eur z titulu nemajetkovej ujmy.

Sťažnosť na dĺžku trestného konania

Jaroslav Haščák sa na ESĽP sťažoval na základe článku osem Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na „realizáciu dvoch súhlasov na odpočúvanie, na vytvorenie a uchovávanie rôznych materiálov na základe tohto odpočúvania, na nedostatok záruk proti zneužitiu, na údajný únik informácií a na neexistenciu účinného prostriedku nápravy“.

Ďalej sa sťažoval na dĺžku trestného konania, ktoré bolo údajne proti nemu v tejto súvislosti vedené a na porušenie práva na prezumpciu neviny. Tvrdil, že v rámci vyšetrovania tzv. kauzy Gorila, v priebehu ktorého bol opakovane vypočúvaný ako svedok, bol v skutočnosti materiálne obvinenou osobou.

Ďalej tvrdil, že verejné vyjadrenia štátnych predstaviteľov vo vzťahu k jeho osobe v tomto ohľade porušili jeho právo na prezumpciu neviny.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Jaroslav HaščákMartin Škubla
Firmy a inštitúcie ESĽP Európsky súd pre ľudské právaSIS Slovenská informačná službaÚstavný súd SR