Takou ríšou bolo napríklad Grécko za čias Alexandra Macedónskeho alebo potom neskôr to bola Rímska ríša.
Neskoršie, v časoch rôznych dobyvateľov boli tiež kráľovstvá, ktoré mali rozsiahle kolónie či už v Afrike, Amerike alebo Oceánii či Ázii. Panovníci týchto ríš sa neraz cítili ako najväčší mocipáni, ako tí, ktorí premohli všetkých ostatných a niekedy sa dokonca dávali vyhlasovať za bohov. Samozrejme, trvanie ich panstva bolo obmedzené. Čím väčšia ríša, tým ťažšie ju bolo udržať. A tak aj keď mnohých premohli, ich ríša sa tak či tak neskôr rozpadla.
V histórii však ešte existoval niekto, kto o sebe povedal, že premohol svet. Bol to sám Bohočlovek, Ježiš Kristus (Jn 16,33). Samozrejme, tento jeho výrok neslobodno chápať v zmysle úspešných dobyvačných aktivít. Ježiš Kristus zvíťazil nad akoukoľvek silou zla, či pochádza od satana alebo od človeka. Myslím, že potiaľto je to viac-menej logické: Kristus na to prišiel, aby premohol zlo a nás vykúpil. No sv. apoštol Ján ide ešte ďalej. V úryvku z jeho prvého listu, ktorý dnes čítame v rámci katolíckej liturgie ako druhé čítanie, sa píše:
„Milovaní, každý, kto verí, že Ježiš je Kristus, narodil sa z Boha. A každý, kto miluje Boha ako Otca, miluje aj toho, kto sa z neho narodil. Podľa toho poznáme, že milujeme Božie deti, keď milujeme Boha a plníme jeho prikázania. Lebo láska k Bohu spočíva v tom, že zachovávame jeho prikázania. A jeho prikázania nie sú ťažké. Veď všetko, čo sa narodilo z Boha, premáha svet. A tým víťazstvom, ktoré premohlo svet, je naša viera. Veď kto iný premáha svet, ak nie ten, kto verí, že Ježiš je Boží Syn? On je ten, ktorý prišiel skrze vodu a krv, Ježiš Kristus. Nielen skrze vodu, ale skrze vodu a krv. A Duch to dosvedčuje, pretože Duch je pravda.“
Na prvý pohľad je pre nás kresťanov snáď trúfalosť povedať, že niekto iný okrem Ježiša Krista premáha svet. A predsa, keď si to rozvinieme do dôsledkov, musíme s Jánom súhlasiť. Vlastnými silami je nemožné, aby sme zvíťazili nad svetom. Ako sme uvažovali na začiatku tohto zamyslenia, žiadna pozemská ríša nemala večné trvanie, rozpad prišiel skôr, či neskôr. Zvíťaziť nad svetom však môže každý – ja, ty, ktokoľvek. V spojení s Ježišom Kristom. A vlastne nielen môže, ale musí, ak chce dosiahnuť Božie kráľovstvo. Ján hovorí celkom jasne – kto sa narodil z Boha a kto verí v Boha, ten premôže svet. O Božom Synovi píše, že prišiel cez vodu a krv, nielen cez vodu – nielen cez krst v Jordáne, ale aj cez krv – cez obetu svojho života. Toto všetko dosvedčuje Duch Svätý, ktorý Božieho Syna sprevádzal, svedčil o ňom slovami i skutkami. V podstate ide o jednoduchý návod pre každého kresťana – voda, krv a Duch Svätý. Potrebujeme byť obmytí krstnou vodou, kde sa zriekame zlého a rozhodujeme sa žiť pre Boha. Krv ako najcennejšia a životodarná tekutina vyjadruje obetu života. Totiž nestačí povedať „verím“, ale treba to aj vyznávať svojím životom. Ako podotýka sv. Ján, láska k Bohu znamená zachovávať jeho prikázania, teda vážiť si Boha, jeho slovo a žiť pre Neho. K takémuto človeku, ktorý žije podľa príkladu Ježiša Krista, sa potom rád prizná aj Duch Svätý.
Mnoho sa dnes hovorí o Božom milosrdenstve. Niekedy až toľko, že sme v pokušení nadobudnúť dojem, že v dnešnej dobe je Boh akýsi prístupnejší ako kedykoľvek v minulosti. Že nám toho veľa prepáči. Že naše poklesky a hriechy neberie až tak vážne. Že ich prehliada. Boh je však ten istý včera i dnes. On sa nemení. Teda tak ako súdil predtým, tak súdi aj dnes a tak aj bude súdiť ďalej. Nie je preto dobré mať mylný dojem o neobmedzenej Božej zhovievavosti. Boh neušetril ani vlastného Syna, ktorý prišiel cez vodu aj krv. Podľa jeho príkladu má konať každý jeho nasledovník, teda každý kresťan. Náš krst a naša vernosť Bohu spolu s pôsobením Božieho Ducha nám pomôže, aby sme premohli svet a obsiahli milosrdenstvo u Boha.