Vzrušujúcu realitu nosenia rehoľného odevu som spomenul v príhovore asi pred mesiacom. Potvrdila sa v Madride počas prípravných dní na Svetový deň mladých 2011, kam mladí ľudia z celého sveta prichádzajú, aby stretli pápeža a počuli jeho povzbudenie. Moje rúcho bolo jeden večer príležitosťou pre okoloidúceho mladého španiela, aby ma zvýšeným hlasom napomenul. Mal som uznať, že Boh neexistuje. Nesúhlasil som. Po krátkej španielsko-talianskej za pochodu prebiehajúcej slovnej výmene som v ceste pokračoval bohatší. Obohatený o skúsenosť, že španielčina nie je od taliančiny ďaleko a pri snahe je možné sa dorozumieť. Bohatší o ďalšie potvrdenie, že napomenutie má význam v kontexte z lásky budovaného vzťahu.
Nasledujúci deň som si vypočul rozprávanie známych, na ktorých leteli argumenty v podobe kameňov z rúk protestujúcich proti pápežovej návšteve v Španielsku. Cestou z demonštrácie, kde ho boli napomenúť, že má schváliť kondómy ako prirodzenú súčasť života, ešte mali chuť napomenúť aj tých, čo ho prišli počúvať. Tak mi pripadá aktuálne, že o napomínaní túto nedeľu hovorí sám Boh cez slovo ohlasované v liturgii Cirkvi.
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Keď sa tvoj brat prehreší proti tebe, choď a napomeň ho medzi štyrmi očami. Ak ťa počúvne, získal si svojho brata. Ak ťa nepočúvne, priber si ešte jedného alebo dvoch, aby bola každá výpoveď potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov. Keby ani ich nepočúvol, povedz to cirkvi. A keby ani cirkev nechcel poslúchnuť, nech ti je ako pohan a mýtnik.
Veru, hovorím vám: Čo zviažete na zemi, bude zviazané aj v nebi, a čo rozviažete na zemi, bude rozviazané aj v nebi. A zasa vám hovorím: Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“
(Mt 18,15-20)
Spolu so slovami listu Rimanom z druhého čítania dnešnej liturgie „nebuďte nikomu nič dlžní, okrem toho, aby ste sa navzájom milovali“ (por. Rim 13,8) upozorňuje Božie slovo na kontext napomínania. Je ním v láske budovaná snaha o jednotu – jednomyseľnosť. Len tam, kde iného považujem za niekoho blízkeho – brata, ktorého sa učím milovať, môžu slová napomenutia padnúť na úrodnú pôdu. Na tomto základe možno budovať správny postup osobného napomenutia, ktorý nám Ježiš popísal.
Ak sa ešte vrátim k dňom prežitým v Madride, vybavia sa mi viaceré chvíle. Tváre dobrovoľníkov v našej škole, keď nás radostne vítali aj pri neskorom príchode po polnoci. Radosť stoviek mladých z Boha v metre, kde sa celý čas s nami mohol cítiť bezpečne aj do čierna oblečený muž s tričkom „som ateista, bohu vďaka“. Čas slovenskej katechézy, keď sa dievčina v skupinke podelila, ako ju láska jej chlapca vedie k poznávaniu viery. Alebo z okna vyhodený lístok s pozvaním na kávu do rodiny, ktorej sme predtým darovali úsmev a niekto i cukrík jej deťom.
Bolo prekvapením, že sa Svetový deň mladých po prvý krát vracia do krajiny, kde sa už uskutočnil. Je skutočnosťou, že prináša svedectvo ľudí zhromaždených v láske medzi nimi. Táto atmosféra je potrebným predpokladom, aby bolo užitočné aj napomenutie. Pápež ju s pomocou mladých vedel vytvárať v krajine, kde vzťahy mnohých predstaviteľov verejného života a Cirkvi nie sú ľahké a ktorý za katolícku krajinu možno označiť len zo stereotypu. V modlitbe prosím, aby sa vedeli navzájom napomenúť v pravdivej láske a myslím aj na našu spoločnosť a vzťahy u nás. Neprospelo ba aj nám na Slovensku menej agresívneho napádania druhých? V inej ako konfliktnej atmosfére je väčšia šanca, že partner prijme moje slová o tom, čo v jeho správaní vnímam ako zlé. Obzvlášť, ak to robím s rešpektom druhej osoby cez kroky, ktoré poradil Ježiš. Nedovolím si vás napomínať, ale skúste si tie Ježišove kroky v dnešnej stati znova prečítať. Mne nedávno znova zabral hneď ten prvý.