K Ježišovi pristúpili Zebedejovi synovia Jakub a Ján a hovorili mu: „Učiteľ, chceme, aby si nám splnil, o čo ťa poprosíme.“
On sa ich opýtal: „Čo chcete, aby som vám urobil?“
Oni mu povedali: „Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“
Na to im Ježiš povedal: „Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý ja pijem? Alebo môžete byť pokrstení krstom, ktorým som ja krstený?“
Oni mu vraveli: „Môžeme.“
Ježiš im povedal: „Kalich, ktorý pijem ja, budete piť, aj krstom, ktorým som krstený ja, budete pokrstení. Ale dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo po ľavici nepatrí mne. To dostanú tí, ktorým je to pripravené.“
Keď to počuli ostatní desiati, začali sa mrzieť na Jakuba a Jána. Ježiš si ich zavolal a povedal im: „Viete, že tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich veľmoži majú nad nimi moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých. Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých.“ (Mk 10,35-45)
Evanjeliová stať 29 nedele liturgického kalendára svojím realizmom dáva tušiť, že ľudská snaha zabezpečiť si vplyvné miesto tu nie len vždy bola, ale bude prítomná aj v budúcnosti. Nie je to iné ani dnes. O dôležité stoličky spoločenského života sa uchádzajú ľudia, ktorí vedia za kým ísť. Prečo to o tých dnešných ľuďoch píšem s trpkosťou, hoci sa ich konanie v podstate nelíši od vyššie spomenutého správania apoštolov, ktorých ako osoby obdivujem a tvrdím, že sa ich snažím nasledovať? Predsa tam niečo odlišujúce vidím.
Rozdiel nie je ani v ambíciách, ba ani v atmosfére medzi učeníkmi Ježiša Krista a nami, ľuďmi tejto doby. Medzi apoštolmi možno vidieť tú istú namrzenosť kvôli lepšej pozícii iných, akú máme možnosť vidieť aj dnes. Objavuje sa v mnohých sektoroch spoločenského života i mojej Cirkvi. A predsa ma spoločenský život dnes veľmi znepokojuje, lebo v ňom pozorujem odmietanie sebareflexie v tejto veci.
Verejný život, predovšetkým politický, stále odmieta vychovávať svojich aktérov k prijímaniu dôsledkov toho, že som zaujal nejakú „stoličku“. Verejnou službou nazveme miesto s istou mocou, ktoré horlivý kandidát navonok spravuje v záujme nejakej služby občanom, často však viac pre výhody určeného okruhu známych a ku spokojnosti toho, kto ho na toto miesto dosadil. Vybraný kandidát plní zverené úlohy, ale často ťažko možno vidieť, že by ho niekto pozýval pochopiť, v čom jeho služba spočíva a s akou zodpovednosťou je spojená.
A v tomto môžu a majú byť rozdielni Ježišovi učeníci aj všetci, ktorí si na nejakom mieste uvedomia nie len svoju „stoličku“, ale hlavne z nej vyplývajúcu službu s jej náročnosťou a zodpovednosťou. Ježiš poznal svojich učeníkov a vedel, že vychádzajú z myslenia ľudí, ktorí sú naokolo. Vedel však, že ich chce viesť k pochopeniu im zverenej služby, aby si ho mohli osvojovať všetci ostatní. Postavil tiež jasnú úlohu byť v opozícii voči tým, ktorí sa spoliehajú na to, že nad národom majú momentálne moc (por. Mk 10,42). Napriek naoko rovnakým roztržkám a rovnakému počiatočnému nepochopeniu svojej úlohy, učeníci Ježiša Krista dostávajú iný smer „…medzi vami to tak nebude“ (Mk 10,43).
Ďakujem všetkým, ktorí vo verejnej službe alebo v Cirkvi neostávajú ľahostajní k výchove, vďaka ktorej sa učia slúžiť aj v ťažkých pomeroch. Ako dvaja apoštoli, ani oni asi nevedeli, čo žiadali (por. Mk 10,38), ale chcem veriť, že nájdu moc, ktorá ich podrží a pomôže k zrodu výchovného štýlu podobného tomu, ktorý dnes Ježiš ukázal. Vďaka takému výchovnému štýlu budú môcť na stoličkách sedieť tí, pre ktorých skutočne sú pripravené. Nie len tie na tejto zemi.
Požehnanú nedeľu praje všetkým ľuďom ochotným učiť sa poslúžiť brat Ján Macej, kapucín.