A keď sa premiešajú, dostanete na ruku aj jedny aj druhé. Mohli by sme na chvíľu život prirovnať k takýmto kartám. Je premiešaný tým, čo nazývame pozitívne ako aj tým, čo vnímame ako negatívne. Určite sa nájdu dva veľké tábory ľudí. Členovia jedného tvrdia, že pozitívneho je viac; tí druhí: že určite negatívne prevláda. Do zápasu kto z nich má pravdu sa nechcem púšťať. Skôr mi prichádza na um otázka zmeny. Môže nastať premena negatívneho na pozitívne? A naopak?
Už je to dávno, čo som videl jeden film. Tuším bol o géniovi hudby Mozartovi. Pamätám si z neho hrozivé vyjadrenie nie príliš pozitívnej postavy – mimochodom výborne herecky stvárnené. Bolo to konštatovanie, že áno, človek sa môže zmeniť; ale len k horšiemu…
O inej, opačnej premene, tej k lepšiemu hovorí prorok Izaiáš v prvom čítaní, ktoré počúvame na 3. adventnú nedeľu v rímskokatolíckych kostoloch: Na začiatku 35 kapitoly píše:
Teš sa, pláň a pustatina,
plesaj, púšť, a rozkvitni sťa jesienka!
Prekvitať bude a plesať,
áno, zaplesá, zajasá,
bude jej daný skvost Libanonu,
nádhera Karmelu a Sárona.
Oni uvidia Pánovu slávu,
velebu nášho Boha.
Upevňujte ruky sklesnuté,
posilňujte podlomené kolená!
Povedzte malomyseľným:
„Vzchopte sa, nebojte sa,
hľa, váš Boh!
Príde pomsta, Božia odplata,
sám príde a spasí vás.“
Vtedy sa roztvoria oči slepých
a uši hluchých sa otvoria… Iz 35, 1-6
Boh cez proroka hovorí o zmene púšte. O jej rozkvitnutí. O nadobudnutí krásy, ktorej zdrojom je On sám. Dar jeho spásy. Spomeňte si na príbeh minulej nedele. Ľudia z veľkomesta aj z dedín, bohatí aj chudobní, aj tí študovaní stoja v rade a čakajú na stretnutie s človekom Jánom zvaným Krstiteľom, ktorý vyrástol na bezútešnej púšti?!! To nedáva zmysel. Ibaže by im ponúkol niečo, čo nemajú. Reálnu nádej na zmenu – k lepšiemu!
Tieto obrazy akoby chceli podčiarknuť to, čo je to spása. Tá dobrá zvesť ktorú prináša a uskutočňuje Boh sám, (nie že niekoho pošle to za neho vybaviť.. on sám prichádza,). Spása je o tom, že Boh v Ježišovi navždy a neodvolateľne otvára priestor na možnosť pozitívnej zmeny pre človeka. A tento zdroj pozitívna neuzatvára do nás samých. Ale ponúka ho ako dar. Dar, ktorý môžeme opakovane prijímať.
Otvorenie očí slepým, uši hluchým a mnohé iné obrazy… Či nie je trochu pravdou to, že ak stratíme chuť dívať sa na život stále po novom – nakoniec na tú novosť života aj oslepneme? Alebo ak neustále negatívne hovoríme, že sa život nedá zmeniť, nezostaneme ochromení postávať na jednom mieste?
Minulý víkend ma navštívil jeden môj známy režisér z Nemecka. Rozprával zaujímavý príbeh. Jeho veriaca manželka pracovala v katolíckej materskej škôlke. Medzi viacerými kolegyňami bola jedna, ktorá bola naladená veľmi negatívne. Voči deťom aj kolegyniam. Ale voči zamestnávateľovi ako aj rodičom detí to vedela vždy uhrať. Tento jej negativizmus spomínanú manželku úplne ochromil. Prestala byť kreatívna, nielen v zamestnaní ale aj doma vo výchove vlastných detí. Akoby uverila, že sa nič nedá robiť. Že to takto proste chodí, v cirkvi, vo svete, v tejto dobe. Bolo treba veľa prehovárania, kým sa rozhodla zo zamestnania odísť. Riskovať neistotu straty ekonomickej stability života. Ale keď to urobila, po čase sa v jej živote znovu objavil dar tvorivosti.
Cez tento príbeh si uvedomujem niečo, čo je veľakrát na počiatku. Prihodí sa nám niečo zlé, urobíme chybu, spáchame hriech, prežívame tie negatívne chvíle života. A keď si ich máme priznať, ťažko je nám to urobiť. Prečo? Nie len preto, že je ľahšie vyhovoriť sa a obviniť tých druhých (ako to na počiatku urobili Adam a Eva…). Ale možno aj preto, že priznať si chybu, pripustiť, že „máme na ruke aj tie negatívne karty“ to nepovažujeme za niečo pozitívne. A ja si myslím, že to je práve prvý krok na tej často neviditeľnej ceste k pozitívnej zmene. Tento keď chýba, ťažko sa dá na tú cestu vydať.
Blíži sa čas, kedy sa mnohí odvážime hlbšie pozrieť na karty, ktoré máme v živote rozdané. A možno zájsť za kňazom, aby sme to cez neho s Bohom otvorene a konkrétne prebrali. Modlím sa, aby toto dnešné zamyslenie obnovilo v nás vedomie, že priestor na pozitívnu zmenu je pre nás stále otvorený. A to neodvolateľne.
