No predsa všade sa o ňom hovorí, stroskotanie lode, degenerované premeny ľudského správania na konanie opíc, poľovačky na chyby volebných kandidátov. A mnoho iného. Ale ešte raz položím tú otázku v neskrátenej forme. Kedy ste sa naposledy stretli so zlom pôsobiacim vo vás?
Dúfam, že som vám nevyrazil dych. Aj keď možno pri hľadaní odpovede všetci potrebujeme na chvíľu zmĺknuť. Čo keby do toho ticha zaznel príbeh zo záveru 1. kapitoly Markovho evanjelia, ktorý počujeme v nedeľu v našich kostoloch.
V sobotu vošiel Ježiš v Kafarnaume do synagógy a učil. I žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako zákonníci. A práve bol v ich synagóge človek posadnutý nečistým duchom. Ten vykríkol: „Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý.“ Ježiš mu prísne rozkázal: „Mlč a vyjdi z neho!“ Nečistý duch ním zalomcoval a s veľkým krikom z neho vyšiel. Všetci sa čudovali a jeden druhého sa vypytovali: „Čo je to? Nové učenie s mocou! Aj nečistým duchom rozkazuje a poslúchajú ho.“ A chýr o ňom sa hneď rozniesol všade, po celej galilejskej krajine. Marek 1,21-28
Poviete si veď je to zasa príbeh o niekom inom. Ale skutočne?
Či ten príbeh posadnutého človeka, ktorý chodil do synagógy (teda medzi ľudí, ktorí sa usilovali o nejakú kvalitu života), nie je o tom, že zlo, alebo ináč Zlý či nečistý duch, sa veľakrát nachádza aj tam, kde by podľa nás vôbec nemal byť? A nachádza sa tam často nepozorovane, ba až tak, že sa tam cíti ako doma? Čo rozumiete pod tými slovami: „čo ťa do nás… prišiel si nás zničiť… Prečo to množné číslo? A komu patril ten hlas? Hovoril to Zlý z človeka za viacerých démonov alebo tiež za toho posadnutého a chcel sa tak stotožniť so svojím „klientom“? Alebo to hovorí posadnutý človek a používa množné číslo, aby poukázal na rozdelenie svojho ja alebo na svoj tichý súhlas s nepriateľom?
Je to príliš veľa otázok? Súhlasím. Ale tak je to s tajomstvom zla. Už po stáročia. Keď som sa nedávno v Afrike stretol so 71 ročným francúzskym kňazom – exorcistom, ukazoval mi knihu a v nej spísané skúsenosti, ktoré zažil. V úvode tej knihy ma oslovilo tvrdenie, že aj Zlý mení svoju taktiku. V zápase proti zlu sa neustále objavujú nové ľudské pravidlá, pretože tie staré, ktoré sa objavili a my sme sa rozhodli na ne spoliehať už neplatia.
Z dnešného príbehu dýcha na mňa istá taktika, ktorú si všímam v európskej civilizácii: zlo alebo Zlý sa tiež rozhodol tváriť nepozorovane a v životoch nás všetkých sa vie cítiť „ako doma“. Ale verím, že je to len dovtedy, kým sa nestretne s Ježišom v nás. Vtedy nastáva krik z odhalenia. A strach zo zničenia niečoho, čo sa možno až príliš stalo našou falošnou identitou.
Chcem dnes nahlas povedať to, že Zlý je naším nepriateľom. Naozaj nechodí po horách, ale ide po nás, po ľuďoch. Nie je len v tých druhých. Často sa s ním stretávam vo svojom vlastnom životnom príbehu. A niekedy zoči voči. Nerád stráca svojich klientov. A možno ani človek chorý na zlo sa nevie tešiť hneď z uzdravenia. Niekedy radšej uteká pred slobodou zo strachu, že bude musieť prevziať zodpovednosť za svoj život. Naozaj oslobodenie od zla nemusí byť pokojným úkonom. Zostať v otroctve zla, hriechu, závislosti sa môže zdať niekedy tou ľahšou cestou.
Ale chcem vyznať aj to, že Ježiš je Pán, ktorý má moc nad zlom. A jeho učenie (nie to naše ľudské, upravené a možno niekedy príliš zriedené) má aj dnes rovnakú moc, nad ktorou žasnem podobne, ako tí ľudia v synagóge v Kafarnaume. On je Slovo, ktoré hovorí Zlému: Mlč! On je ten, ktorý uzdravuje, ten ktorý pomáha, ten, ktorý oslobodzuje.
Jedna žena mi rozprávala príbeh, ako ju jej známa zavolala k nejakej „liečiteľke“, aby nešla sama. Aby ju sprevádzala. Tvrdila, že potrebuje pomoc. (Veď možno to poznáte). Keď prišli k bytu „liečiteľky“ a zazvonili, len čo im otvorila, spustila veľký krik na tú, ktorá prišla ako sprevádzajúca, hoci ju nikdy predtým nevidela. A posielala ju nevyberavými slovami preč, ďaleko od jej bytu, aspoň 4 ulice, lebo ináč nebude môcť „pomôcť“ potenciálnej klientke…
Zdá sa mi krik tej osoby veľmi podobný tomu kriku v dnešnom príbehu zo synagógy. A osobne by som utekal od takéhoto druhu „pomoci“.
Tak ešte raz tá otázka z úvodu: Kedy ste sa naposledy stretli so zlom vo vás? Prajem nám všetkým a modlím sa za to, aby sme často pozývali živého Ježiša do našich životov i do miest, kde sa zhromažďujeme. Aj s tým rizikom, že niečo možno práve v nás sa začne ozývať ba niekedy až kričať. Nebojme sa. Ježiš je naozaj Slovo, ktoré má moc umlčať rozkrikovanie sa Zlého v nás.
Dominik Markoš, farár v Sklabinej