Mojím zámerom však nie je uvažovať nad občianskymi záležitosťami. Ako kňaz sa skôr zamýšľam nad tým, či sme správnymi vlastencami ako kresťania. Vychádzam z textu sv. apoštola Pavla, ktorý uvádza vo svojom liste Galaťanom (1,11-19). Tento text nám ponúka bohoslužba slova na dnešnú nedeľu.
Pavol píše: „Bratia, pripomínam vám, že evanjelium, ktoré som vám ja hlásal, nemá ľudský pôvod, lebo ja som ho neprijal ani som sa ho nenaučil od človeka, ale zo zjavenia Ježiša Krista. Vy ste počuli, ako som si kedysi počínal v židovstve: že som veľmi prenasledoval Božiu Cirkev a nivočil som ju. V židovstve som prevýšil mnohých vrstovníkov vo svojom rode, lebo som viac horlil za obyčaje svojich otcov. Ale keď sa Bohu, ktorý si ma už v lone matky vybral a svojou milosťou povolal, zapáčilo zjaviť vo mne svojho Syna, aby som ho zvestoval medzi pohanmi, už som sa neradil s telom a krvou, ani som nešiel do Jeruzalema za tými, čo boli apoštolmi prv ako ja, ale odišiel som do Arábie a opäť som sa vrátil do Damasku. Až po troch rokoch som šiel do Jeruzalema, aby som videl Kéfasa, a zostal som uňho pätnásť dní. Iného z apoštolov som nevidel, iba Jakuba, Pánovho brata.“
Toľko sv. Pavol. Z tohto úryvku vyznieva, že Apoštol národov bol naozaj veľký „vlastenec“, čo sa týka viery. Sám hovorí, že horlil za obyčaje otcov, prevýšil mnohých vrstovníkov. Naozaj, nepreháňa. Bol veľmi horlivým Židom. Dokonale poznal židovský zákon, prijal ho a dodržiaval do bodky. Popritom sa staral aj o ostatných, aby boli horlivými Židmi. Dokonca bol schopný prenasledovať tých, ktorí odpadli. Keby som chcel charakterizovať Pavla jazykom nepriateľa, poviem, že bol zarytým farizejom.
Potom však prišlo obrátenie. Pavol sa stáva nasledovníkom Krista. Horlivosť v sebe nezaprel, bol azda ešte horlivejším ako predtým. Rozdiel bol len v tom, že iných už ku viere nenútil, neprenasledoval ich. Z uvedeného úryvku z Listu Galaťanom, ale aj z iných jeho listov vyplýva, že vždy a za každých okolností bol verným a presvedčeným nasledovníkom Krista. Nehanbil sa za to. Ba dokonca raz napomenul aj samotného apoštola Petra, ktorý mal v jednom prípade problém, zľakol sa a pretvaroval. Pavol sa ukázal ako ozajstný, opravdivý učeník Pána. Nič nehral.
Natíska sa mi otázka, ako je to s nami, kresťanmi 21. storočia, osobitne s nami, kresťanmi na Slovensku. Je notoricky známe, že veľká väčšina obyvateľov Slovenska sa hlási ku kresťanstvu. V praxi to však nie vždy tak vyzerá. Možno je to pozostatok ešte z čias minulých. Komunisti tvrdo trestali, ak sa niekto prejavil ako kresťan. Preto sa mnohí radšej skrývali. Dnes sa náš národ teoreticky hrdí náboženskou slobodou. Samozrejme, je na diskusiu, nakoľko sa to prejavuje v praxi. Nie je prejav náboženskej tolerancie, ak sa niekto niekomu vysmieva alebo ho znevažuje pre jeho náboženské presvedčenie. Takisto nie je v poriadku, keď nie je spravodlivo vyriešené financovanie cirkevného školstva a vôbec Cirkvi.
Toto všetko by nás však nemalo ovplyvňovať v našom kresťanskom presvedčení. Ak áno, tak len v pozitívnejšom a stále hlbšom prežívaní svojej viery. Prial by som si, aby každý z nás dokázal úplne precítiť slová, ktoré tiež zazneli v úryvku spomínaného listu sv. Pavla: „Pán si ma už v lone matky vybral a svojou milosťou povolal; zapáčilo sa mu zjaviť vo mne svojho Syna…“ Z tohto – na prvý pohľad opovážlivého – konštatovania zaznieva úžasná istota, že za nami stojí sám Boh. On je ten, o ktorého sa môžeme a máme oprieť. Už pred naším narodením s nami rátal a pozval nás do spolupráce s ním. Aj keď každý z nás máme rozdielne povolania či zamestnania, jedno máme všetci spoločné: úlohu zjaviť v sebe Božieho Syna, tzn. nasledovať Krista, byť opravdivým, snáď môžem povedať vlasteneckým kresťanom – kresťanom, ktorý nezapiera svoju vlasť v nebi, ako píše Pavol v Liste Filipanom.
Apoštol Pavol si vytrpel omnoho viac ako ktokoľvek z nás: prenasledovanie, väznenie, bičovanie, útrapy na mori, stroskotanie lode a mnoho iného. Nakoniec ho odsúdili na smrť a zabili. Málokomu z nás v dnešnej dobe hrozí niečo podobné. Myslím si teda, že by sme sa nemuseli až tak báť prejaviť sa ako kresťania. Máme dokonca lepšie podmienky ako Pavol…