Neviem, čo by ste vinšovali Cirkvi k narodeninám Vy v tomto roku 2010. Ja by som jej prial, aby bola vždy viac priestorom života, v ktorom sa cítime doma nie ako ľudia, ktorí nemáme žiadne problémy, (lebo neverím, že takí medzi nami vôbec sú). Ale ako ľudia, pre ktorých je aj s našimi problémami priestor na dialóg a tiež nádej, že v hľadaní riešení to nie je všetko len o tom svete, ktorý nazývame viditeľný…
Ale pozývam na krátku oslavu narodenín Cirkvi aj všetkých Vás, ktorí ste v Cirkvi možno nikdy neboli, alebo sa Vám nejakými prejavmi života veriacich Cirkev stala cudzou. Skúsme sa pri tejto oslave spolu zamyslieť nad slovami, ktoré mohli zaznieť pri dnešných bohoslužbách, a sú z Jánovho evanjelia (14, 23 – 26) a povedal ich Ježiš:
„Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok. Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová. A slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Otcovo, toho, ktorý ma poslal.
Toto som vám povedal, kým som ešte u vás. Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.“
Takto Ježiš odpovedal jednému zo svojich blízkych priateľov na otázku, čo to znamená, že im chce zjaviť seba. Ten priateľ akoby sa bol čudoval, že či je to ešte potrebné zjavovať seba – teda odkrývať zmysel a význam toho, kto Ježiš je. Myslel si, že Ježiša už dosť dobre pozná a možno nič nové sa už o Ňom nemôže dozvedieť. Ježiš sľubuje príchod kohosi, kto príde v Jeho mene. Nie iba nejakú silu, energiu, ale niekoho osobného. Toho, ktorý prinesie radosť a ponuku pre ľudí byť učiteľom života s veľkým U.
A to je vlastne hlavným motívom Turíc – slávnosti zoslania Ducha Svätého. Pripomíname si deň, kedy sa to prvýkrát v Cirkvi stalo, že ľudia, ktorí uverili v Ježiša a v Jeho prísľub o príchode Tešiteľa, zažili čo to znamená, keď človeka naplní Boží Duch. Vtedy to boli apoštoli, židia, ktorí boli zmenení v jednom okamihu z ľudí ustráchaných, neistých, smútiacich za Ježišom, ktorý od nich odišiel – na odvážnych ohlasovateľov Ježišovho príbehu. A možno až vtedy pochopili, že uveriť v Neho znamená dovoliť, aby Ježišov príbeh pokračoval v ich životoch. A rozprávať o ňom svojím životom tak, aby tomu ich súčasníci porozumeli.
Dnes my znovu a znovu riešime otázku, čo to znamená veriť v Ježiša. Možno hovoríme o sebe, že sme v neho uverili. Že ho už dobre poznáme, že sa o ňom už nič nové nemôžeme dozvedieť. Ale nie je to celkom tak. Aby sme tomu lepšie porozumeli, nazvime Ježiša, ktorý tu žil pred 2000 rokmi na území dnešnej Palestíny a Izraela, historickým Ježišom. A Ježiša, ktorý vstal z mŕtvych a sľúbil žiť s nami do konca čias v našich príbehoch, v príbehoch tých, čo v neho uveria – vzkrieseným Ježišom. Áno, veľa – aj keď iste nie všetko – o Ježišovi o tom historickom, už vieme. Ale čo vieme o tom, ako Ježišov príbeh pokračoval v živote napr. našich rodičov? Alebo nášho životného partnera? Alebo v živote našich priateľov? Našich detí? A najmä ako pokračuje v našom vlastnom živote???
Myslím, že toto objaviť v sebe je veľmi ťažké bez pôsobenia Ducha Svätého, a dobre tomu porozumieť, je hádam nemožné. Sám som to na sebe skúsil, keď som študoval teológiu, čítal knihy, počúval prednášky, naučil som sa veľa o Ježišovi historickom. Ale až keď som prežil naplnenie Duchom Svätým, historický Ježiš sa čoraz viac v mojom živote začal stávať vzkrieseným, živým Ježišom. Začal som vidieť aj rozumieť, že žije vo mne aj v ľuďoch okolo mňa. A niekedy sa dobre skrýva aj v tých, ktorých by sme osobne najradšej nestretávali a v modernej dobe by sme ich odpísali ako zbytočnú záťaž spoločnosti…
A to bol pre mňa ako nový začiatok života. Moje osobné Turíce. Akoby som sa znovu narodil. Vtedy sa mi stal veľmi blízky príbeh staručkého učiteľa Izraela Nikodéma z Jánovho evanjelia 3. kapitoly, ktorý raz v noci prišiel za Ježišom porozprávať sa s ním, a Ježiš mu povedal: Musíš sa znovu narodiť z Ducha! A potom začneš rozumieť veciam nielen pozemským.
To, čo sa o Ježišovi dozvedám pôsobením Ducha Svätého v každom dni môjho života, neustále dopĺňa to, čo som si o Ježišovi naštudoval z kníh.
Jednou mojou vzácnou skúsenosťou je to, že mi Boh doprial precestovať všetky kontinenty sveta. A kdekoľvek som s veriacimi ľuďmi rozprával o tom, čo Ježiš robí v mojom živote a počúval som ich príbehy a zážitky s Ježišom, či to bolo v Amerike, v Afrike, Ázii, Austrálii alebo aj pre nás na konci sveta na Novom Zélande, uvedomil som si, že to je ten istý Ježiš, ktorého ja poznám. Rozumiete, cudzí ľudia, iná kultúra, iná história, iný jazyk ale Ježiš ten istý, rovnaký. A vtedy sa mi aj tí cudzí ľudia stali hneď bližšími a často veľmi blízkymi.
Turíce, ktoré prežívame ako súčasť kalendára, sme si mohli prisvojiť našou osobnou účasťou na oslave tohto sviatku. A takto nejako ich považovať za naše Turíce.
Ale možno to nestačí, osobná účasť na oslave. Možno treba zažiť Turíce nielen ako oslavu, ale ako naše osobné naplnenie tým istým Duchom, o ktorom Ježiš povedal, že príde v Jeho mene. A každoročné slávenie tohto tajomstva nám môže pripomínať, že Turíce nie sú jednorázovou udalosťou života človeka, ale môžu a majú sa opakovať znovu a znovu v našich životoch.
Duch Svätý neprichádza protekčne k určitým ľuďom a k iným zasa nie. Je ponukou pre každého. Pre každého, kto mu adresuje pozvanie a otvorí srdce. Modlím sa za každého z Vás, ktorý ste počúvali toto zamyslenie, aby ste mali zvedavosť, chuť a túžbu zažiť svoje osobné Turíce. Možno tie prvé. A možno tie ďalšie.
Dominik Markoš, farár v Sklabinej