DVONČ: V Nitre chceme lanovku a aquapark

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Dvonč
Foto: SITA/Marián Havran

Pán primátor, keď sa pozriete spätne na štyri roky vášho pôsobenia na čele mesta, nakoľko sa vám podarilo splniť váš volebný program?

Ja osobne som presvedčený, že aj keď niektoré zámery možno boli trošku smelšie a pribrzdila ich hospodárska kríza, program je splnený. Niektoré veci boli realizované v náhradných priestoroch, napríklad Fórum mladých sme nestavali, ale prenajali sme priestory. Sľuby sa podarilo splniť, či už sa týkali výstavby nájomných bytov, zabezpečenia sociálnej oblasti napríklad formou jednorazových finančných príspevkov pre seniorov a novorodencov či opráv základných a materských škôl. Mesto zabezpečilo nákup 2 300 postieľok pre deti z materských škôl, opravili sa viaceré miestne komunikácie a chodníky, vystavalo 500 parkovacích miest, zrekonštruovali sa kultúrne domy v Janíkovciach, Krškanoch a Dražovciach, Centrum voľného času Domino a Centrum zdravia v Párovských Hájoch. Uskutočnili sa tri etapy revitalizácie Mestského parku na Sihoti. Dali sme do užívania Mestskú športovú halu na Klokočine. Za toto obdobie sa zrealizovalo 550 investičných akcií. Určite bude ešte v roku 2010 odovzdaný do užívania nový most cez rieku Nitra a zateplí sa poliklinika na sídlisku Chrenová. Takisto sa nám podarilo odstrániť vlečúci sa problém, ktorým bola nevyužívaná detská nemocnica na Zobore, ktorá sa zrekonštruuje na domov dôchodcov a zariadenie opatrovateľskej služby.

Čo sa vám, naopak, z volebného programu splniť nepodarilo?

Samozrejme, že určite existujú niektoré veci, ktoré sme možno aj mali v hlavách a mysleli sme, že ich realizácia pôjde rýchlejšie. Momentálne nás trápi operačný program Informatizácia spoločnosti, ktorý je síce schválený pre krajské mestá, ale nemáme podpísanú zmluvu s Ministerstvom financií SR na realizáciu tohto programu. V nadväznosti na tento program mala byť zavedená aj Mestská karta. Máme zatiaľ Kartu klienta, od ktorej sa malo prejsť k Mestskej karte. To je vec, ktorá určite prejde do volebného programu nasledujúceho volebného obdobia. Takisto aj projekt integrovanej dopravy. Treba povedať, že náš zmluvný prepravca Veolia Transport zabezpečil takmer kompletnú obnovu autobusového parku. Integrovaná doprava vo veľkej miere závisí od spolupráce s vyšším územným celkom, pretože majú toho istého zmluvného prepravcu. V krátkom čase dôjde k príslušným dohodám tak, aby sme mohli integrovaný systém dopravy zaviesť. Bude spočívať v tom, že lístky a obsluha bude spoločná pre prímestskú aj mestskú dopravu.

Ak by sa realizoval projekt integrovaného systému dopravy, ustúpi mesto zo svojho zámeru zriadiť si vlastný dopravný podnik, alebo sa to nevylučuje?

V podstate by sa to nemuselo vylučovať. Bude to závisieť od toho, ako rozhodnú zastupiteľstvá a kto bude integrátorom. Pokiaľ by to bol Nitriansky samosprávny kraj, tak asi by bolo nelogické, aby vznikol takýto dopravný podnik na jeho území a v jeho štruktúrach. Pokiaľ bude integrátorom krajské mesto a dohodneme sa na tom, tak vtedy by bolo opodstatnené, aby dopravný podnik vznikol na území mesta.

Dvonč
Foto: Ilustračné foto SITA/Mária Pietová

Aké budú priority vášho volebného programu do novembrových komunálnych volieb?

Pre mňa bude prioritou v prvom rade dokončiť všetky projekty z Európskej únie. Zostane nám zrejme rozpracovaný útulok pre bezdomovcov, mali by sme dobudovať informačný systém v rámci celého mesta a Mestskú kartu. Pre budúci rok nám zostane ešte rekonštrukcia základnej školy Topoľová a budeme musieť riešiť telocvične. Už sme spomínali integrovanú dopravu a zrejme budeme musieť doriešiť aj územné plány kasární a novej mestskej časti Párovské Lúky. Veľmi dôležité bude podieľať sa na dostavbe obchvatu mesta, ktorý je súčasťou cesty R1. Mal by byť hotový v polovici budúceho roku. Ďalej tam budú projekty verejno-súkromného partnerstva ako je dostavba letného kúpaliska na aquapark, výstavba novej lanovky na Zobor, vybudovanie multifunkčnej (spoločensko-športovej) haly, výstavba a oprava komunikácií. Ešte by som k tomu pridal budovanie cyklotrás, ktoré by sme chceli v značnej miere rozšíriť, pretože dnes ich máme na území mesta len asi 11 kilometrov. Viac pozornosti budeme musieť venovať parkovaniu na sídliskách, sú tam rozpracované projekty na výstavbu parkovacích domov. A asi by sme mali venovať viac pozornosti aj pešej zóne aj v súvislosti s možnosťou jej predĺženia po hlavnú križovatku, ale aj v súvislosti s koncepciou cestovného ruchu. Mali by sme hľadať cesty, ako do Nitry prilákať čo najviac ľudí. Zostáva nám otázka odpadov, energetického zabezpečenia mesta, podpory investorov a informačného dopravného systému, ktorý je sčasti vybudovaný, ale tiež je možnosť získať naň prostriedky. Program bude určite zahŕňať podporu výstavby mestskej elektrárne Nitra na báze paroplynu. Bol by som veľmi rád, keby sa nám podarilo doriešiť otázku skeletu City Parku v Brezovom háji.

Výstavba aquaparku či lanovky sú veľké projekty, na ktoré bude mesto potrebovať spoluinvestora zo súkromného sektora. Máte už nejakých predbežných záujemcov?

Budeme postupovať podľa pravidiel verejno-súkromného partnerstva. Dali sme schváliť zámer v zastupiteľstve, na základe čoho teraz môžeme vypísať výzvy na spoluinvestorov a tvorbu štúdií realizovateľnosti. V súčasnosti sa pracuje na podmienkach výziev. Ja netvrdím, že lanovka v najbližších štyroch rokoch bude, ale budeme robiť všetko preto, aby sa tak stalo a aby sme našli spoluinvestora. Jednoduchšia situácia sa mi zdá pri výstavbe multifunkčnej haly alebo dostavbe futbalového štadióna, pretože tam mesto má čo ponúknuť.

Samosprávy na Slovensku vrátane mesta Nitra výrazne pocítili dopady krízy na svojich rozpočtoch. Bude si môcť mesto vôbec všetky spomínané investície dovoliť? Nebude musieť pristúpiť k ďalšiemu uťahovaniu opaskov?

Predpokladám, že šetrenie bude trvalou súčasťou našej práce. Nevylučujem ani ďalšie opatrenia v mestských podnikoch, ktoré budeme musieť prijímať. Dnes neviem povedať, o koľko ľudí a kde budeme musieť znížiť stavy. Budeme hľadať naozaj všetky možnosti ako nazbierať finančné prostriedky na investície. Využívať chceme elektronické aukcie a použiť všetky peniaze z predaja dubiózneho mestského majetku iba na investície.

Jozef Dvonč
Foto: SITA/Martin Havran Foto: SITA/Martin Havran

Súčasťou vášho volebného programu pre toto volebné obdobie bola aj oblasť čistoty mesta a životného prostredia, kde možno badať isté rezervy.

Systémovo sú tie veci zvládnuté, nemôže sa stať, aby nebol odvezený komunálny odpad alebo v určitých predpísaných fázach pokosené, venovali sme pozornosť aj kvetinovej výsadbe. Samozrejme, my sami nie sme celkom spokojní so všetkým, čo sa v tejto oblasti udialo. Je to limitované množstvom finančných prostriedkov, no pomáhať nám musia aj samotní obyvatelia. Čoskoro v Nitre pribudne 474 stromov, 2 125 kríkov a 90 okrasných tráv, takže myslím, že občania budú môcť už v krátkom čase zbadať, že sa niečo udialo aj v tejto oblasti.

V tomto volebnom období opozícia, ale aj KDH ako koaličný partner Smeru-SD, kritizovali niektoré kroky mesta ako bol predaj kultúrnej pamiatky na Kupeckej ulici, alebo odkúpenie kafilérie od N-Adovy. Ako to hodnotíte spätne vy?

Pokiaľ ide o predaj pamiatkovo chránenej budovy, môj názor je taký, že tá budova v meste zostala. Treba si tiež uvedomiť, že sme dva a pol roka využívali zadarmo budovu, kde sme na základe požiadavky práve koaličného partnera zriadili priestory pre bezdomovcov. Rozhodnutie bolo vymeniť tieto priestory práve za Kupeckú a ja nemám dôvod ho nejakým spôsobom korigovať, pretože väčšina poslancov to schválila. Našim zámerom pri podniku N-Adova bolo vyriešiť sťažnosti od obyvateľov. Pokiaľ sa hovorí o odkúpení kafilérie, tak mesto ju neodkúpilo celú, ale len časť. Bolo to z logického dôvodu, pretože chceme, aby tam boli výrobné prevádzky a prevádzky služieb, medzi nimi aj Mestské služby Nitra. Tie majú v súčasnosti na Tehelnej ulici nevyhovujúcu administratívnu budovu, ktorú treba buď zrekonštruovať alebo zbúrať. Cieľ je dostať ich do vlastných priestorov. Teraz prebieha sťahovanie súčasného prevádzkovateľa. Potom mesto začne postupne zapĺňať tieto priestory, hľadajú sa aj iné prevádzky ako sú mestské, ktoré budú tiež platiť nájomné. Záujem prejavil jeden japonský výrobný podnik. Predpokladám, že do konca roka by v tomto malo byť úplne jasno a na stole bude aj ekonomika.

Nakoľko bolo mesto Nitra za posledné štyri roky úspešné v čerpaní z eurofondov? Aký objem peňazí sa podaril získať z týchto zdrojov?

My odhadujeme, že v tomto období nám boli schválené projekty zhruba v objeme miliardy korún (33 miliónov eur). Samozrejme, do tohto objemu nie je započítaný juhovýchodný obchvat Nitry, pretože mesto nie je investorom a takisto ani výstavba kanalizácie v mestských častiach, ktorú bude realizovať Západoslovenská vodárenská spoločnosť. Hlavné objemy prostriedkov, ktoré sme získali z eurofondov, sú na rekonštrukcie troch základných škôl, výstavbu kompostárne, nákup čistiacej techniky pre Mestské služby a viaceré projekty v sociálnej oblasti.

Sčasti aj pre hospodársku krízu sa doteraz nepodarilo riešiť areál kasární pod Zoborom, v ktorom mesto získalo budovy prevodom z ministerstva obrany koncom roka 2008.

Považujem to za mestskú prioritu v rámci tvorby programu na najbližšie štyri roky, pretože aj v čase krízy treba hľadať určité riešenia, ktoré by mohli byť v prospech sprevádzkovania časti objektov. Momentálne sa spracúva územný plán pre danú zónu a je pripravené memorandum o spolupráci medzi univerzitami, Archeologickým ústavom a mestom pre jej využitie. Veľmi dôležitým partnerom v tomto smere je aj biskupský úrad, pretože väčšina pozemkov v areáli kasární patrí Rímskokatolíckej cirkvi a v prípade rekonštrukcie objektov budeme toto musieť brať do úvahy. Je tam ešte jedna vec – Krajský pamiatkový úrad v Nitre mieni hlavne tú časť okolo jadra a objektov, ktoré získal od štátu Archeologický ústav, vyhlásiť za pamiatkovú zónu. V tomto období je spracovaná veľmi dôležitá štúdia o každom jednom objekte, aj o predstave pamiatkového úradu.

Aké sú zámery mesta s areálom kasární pod Zoborom?

Dali sme priestor inštitúciám, aby si uplatnili svoje požiadavky. Momentálne evidujeme asi 12 rôznych žiadostí. Čo sa týka mesta, tak v každom prípade sme uvažovali o tom, že by v priestore kasární mohlo vzniknúť datacentrum, prípadne centrálny archív pre mesto. Máme mimoriadne nevyhovujúce archívne priestory, archív máme v troch budovách. Máme záujem na tom, aby sme ho sústredili na jedno miesto a v budúcnosti aj zelektronizovali. Určite sa počíta s priestormi pre oddych alebo spoločenské vyžitie. Časť priestorov sme ponúkli mladým ľuďom, aby si tam mohli zorganizovať priestory pre svoje aktivity a zábavu. Mám na mysli najmä vysokoškolskú mládež, pretože aktivity vo Fóre mladých, ktoré sme nedávno zriadili, až tak nelákajú túto skupinu mladých.

Zhovárala sa Mária Pietová

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Jozef Dvonč