Emisie v čase koronavírusu drasticky klesli. Tento trend je len dočasný a môže sa zhoršiť

Emisie
Foto: ilustračné, FreeDigitalPhotos.net

Pandémia koronavírusu drasticky znížila uhlíkové emisie na celom svete, tento stav však podľa vedcov nie je trvalý. Emisie skleníkových plynov sa znížili vďaka karanténnym opatreniam, ktoré jednotlivé krajiny postupne uvoľňujú.

Podľa štúdie publikovanej v časopise Nature Climate Change množstvo emisií vyprodukovaných za jeden deň kleslo o 17 % , čo predstavuje 17 miliónov ton oxidu uhličitého. Množstvo emisií sa tak dostalo na úroveň porovnateľnú s rokom 2006.

Treba štrukturálne zmeny, nie pandémiu

Najviac, až o 43 percent, klesli emisie z automobilovej dopravy a z priemyselnej výroby. Zastavenie leteckej dopravy prispelo k zníženiu emisií o 10 %.

V niektorých krajinách sa uhlíkové emisie znížili o 26 percent v čase vrcholu epidemiologických opatrení.

„Obmedzenia viedli k drastickým zmenám vo využívaní energie a produkcii emisií CO2. Extrémne poklesy skleníkových plynov však budú s najväčšou pravdepodobnosťou len dočasné, keďže ich nesprevádzajú štrukturálne zmeny v hospodárstve, doprave či energetike,“ konštatovala jedna z autoriek štúdie Corinne Le Quéré z Univerzity vo východnom Anglicku.

Varovala však pred prílišným optimizmom s tým, že na zastavenie klimatických zmien sú potrebné dlhodobé zmeny zakotvené v politikách jednotlivých krajín. Politici by podľa nej mali podporovať napríklad zelenú energiu, elektromobilitu, cyklistiku či chôdzu, a nie automobilizmus.

„Bicyklovanie a chôdza sú lacnejšie, prospešné zdraviu i ovzdušiu, pričom zároveň zachovávajú odstupy ľudí v čase pandémie,“ zdôraznila Le Quéré.

Pokles emisií najmä v Číne

Štúdia analyzovala 69 krajín, ktoré sú spolu zodpovedné za 97 percent svetových emisií CO2. Emisie najviac klesli v Číne a v USA. Nasleduje Európa a India.

Vedci odhadujú, že vďaka pandémii koronavírusu celkové emisie za rok 2020 klesnú v priemere o 4 až 7 percent v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Takýto ročný pokles, avšak bez pandémie, predpokladá Parížska klimatická dohoda.

Experti sa obávajú, že rýchle naštartovanie ekonomiky a doháňanie ekonomických strát môže produkciu emisií nadpriemerne zvýšiť, pričom vyzývajú, že svet by nemal zabúdať na prijaté ciele v rámci boja proti zmenám klímy.

„Potrebujeme systémové zmeny, a nie dočasné zníženie emisií prostredníctvom vynútených opatrení,“ vyhlásil profesor Standfordskej univerzity Rob Jackson.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom