Eurofondy môžu pomôcť pri skresaní investičného dlhu na Slovensku, odhadujú ho na 40 miliárd eur

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Eurofondy
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Efektívne dočerpanie eurofondových peňazí z končiaceho programovacieho obdobia, ale aj nastavenie procesov v novom eurofondovom Programe Slovensko zostáva aj naďalej hlavnou prioritou súčasnej vlády. Na tlačovom brífingu po dnešnom stretnutí s predstaviteľmi samospráv Trenčianskeho kraja to uviedol predseda úradníckej vlády Ľudovít Ódor.

„Urobíme všetko pre to, aby peniaze, na ktoré má Slovensko nárok, boli čo najskôr a čím efektívnejšie minuté a aby z nich profitovali ľudia v regiónoch,“ vyhlásil Ódor.

Eurofondy pomôžu skresať investičný dlh

Podľa vicepremiérky Lívie Vašákovej vedia eurofondové financie pomôcť pri skresaní investičného dlhu na Slovensku, ktorý odhadujú na 40 miliárd eur.

„Bez efektívnej spolupráce so samosprávami nie je možné tieto peniaze umiestňovať do územia a práve preto som mala viacero stretnutí so zástupcami samospráv, ktorých spätnú väzbu premietame do jednotlivých výziev,“ poznamenala Vašáková.

Ako príklad uviedla výzvu na obnovu historických a pamiatkovo chránených budov, kde upravili obsah oprávnených výdavkov aj ostatné nastavenia výzvy tak, aby sa stala atraktívnejšou.

„Táto výzva včera skončila a evidujeme mimoriadny záujem zo strany samospráv. Aj preto s tímom ministra Balíka hľadáme cestu, aby sme podobnú výzvu vedeli vyhlásiť aj z Operačného programu Slovensko,“ doplnila Vašáková.

Zdroje z eurofondov očakávajú aj predstavitelia miest

Zefektívnenie čerpania európskych zdrojov v najbližšom období očakáva aj primátorka Handlovej Silvia Grúberová.

„Výzvou, ktorá môže byť čerpaná donekonečna na celom Slovensku, je výzva na rekonštrukciu verejných budov s cieľom zníženia ich energetickej náročnosti. Nielen budovy materských či základných škôl, ale aj kultúrnych domov či mestských a obecných úradov sú naďalej v pretrvávajúcom režime investičného dlhu a podobne je to aj s mestskými komunikáciami,“ uviedla Grúberová.

Podľa jej slov samosprávy v novom programovacom období očakávajú lepšiu a flexibilnejšiu komunikáciu so štátom pri vyhlasovaní výziev, ale aj zníženie byrokratických požiadaviek pri podávaní jednotlivých projektov.

„Veľkým problémom samospráv však naďalej bude pripravovanie projektov „do šuflíka“, kde samosprávy musia investovať prvotné investičné náklady. Som veľmi rada, že súčasná úradnícka vláda hľadá riešenia, ako tento stav zmeniť a zlepšiť,“ dodala Grúberová.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Lívia VašákováĽudovít Ódor