Štáty Európskej únie odignorovali situáciu v Číne, na koronavírus sa nepripravili

Koronavírus paralizuje celú Európu, národné ekonomiky sa dostávajú do recesie
Koronavírus paralizuje celú Európu, národné ekonomiky sa dostávajú do recesie Foto: Getty images

Koronavírus zasiahol Európu nepripravenú. Aj napriek tomu, že sme boli svedkami dramatickej situácie v Číne, európske krajiny nezareagovali v dostatočnom predstihu a premrhalo príležitosť zabrániť epidémii. Dnes vírus doslova decimuje národné štáty a ochromuje ich ekonomiky. Zdravotníctvo v Taliansku kolabuje a v dôsledku nákazy tam už zomrelo viacej ľudí, ako v Číne.

Viac o téme Koronavírus

Koronavírus Európu zaskočil

Situáciu okolo vírusu COVID-19 nepodcenilo iba európske spoločenstvo, ale aj Spojené štáty americké či Veľká Británia, ktoré dnes rátajú stovky obetí. Namiesto rýchlych reakcií prijímali potrebné opatrenia len veľmi pomaly, pričom zopakovali podobné chyby ako v Číne.

„Členské štáty Európskej únie, ale ani celé medzinárodné spoločenstvo, neboli na pandémiu tohto rozsahu pripravené“ hovorí europoslanec Michal Šimečka (PS/Spolu).

Aj napriek očakávaniam mnohých ľudí, že Brusel zasiahne a situáciu vyrieši, Šimečka tvrdí, že Európska komisia ani Európsky parlament nemajú v tejto chvíli mandát, právomoci či zdroje zasahovať do kompetencií jednotlivých štátov. Preto ani nie je možné centralizovane riadiť jednotlivé sektory zdravotníctva..

„Krízové rozhodnutia, napríklad o obmedzení zhromažďovania, sú politicky také citlivé, že musia byť robené na národnej, respektíve komunálnej úrovni. Myslím si, že sa ani nedá očakávať, že EÚ by teraz v týchto veciach mala alebo mohla rozhodovať,“ reagoval Šimečka na snahu o prípadnú centralizáciu pravidiel v tejto mimoriadnej situácií.

Medzi štátmi zlyhala koordinácia

Šimečka si myslí, že v prvých dňoch od vypuknutia nákazy v Taliansku, zlyhala nie len koordinácia, ale aj solidarita medzi členskými krajinami.

„Toto však nie je záležitosťou európskych inštitúcií, ale skôr samotných vlád, či v krízovej situácii dokážu tieto opatrenia koordinovať, vzájomne sa o nich informovať a byť solidárni jeden k druhému,“ hovorí.

Situácia sa však výrazne zlepšila, keď sa podarilo v Bruseli zriadiť krízový štáb, kde sa môžu jednotliví ministri zdravotníctva európskej 27-ky navzájom informovať o aktuálnej situácii, ako aj nových opatreniach.

EK donútila štáty ukončiť reštrikcie na export zdravotníckeho materiálu na jednotnom trhu, čo bol spočiatku veľký problém. Dôkazom je aj prvá dodávka potrebného materiálu, ktorú v piatok Nemecko expedovalo do Talianska.

Šimečka informoval, že Rada EÚ podporila návrh Komisie, aby sa uzavreli vonkajšie hranice Schengenu, predbežne na 10 dní. Dodal, že uzatváranie vnútorných hraníc z krátkodobého hľadiska nepredstavuje pre Schengen problém. Toto právo niektoré krajiny využili už počas utečeneckej krízy v roku 2016. Z dlhodobého horizontu, by však mohol skomplikovať jednotný európsky trh.

Záchranné lano

Európska únia sa ocitla v bezprecedentnej situácii a stojí tak pred najväčšou výzvou od skončenia II. svetovej vojny. Šimečka potvrdil, že EK už prijala prvé kľúčové rozhodnutia týkajúce sa finančnej pomoci krajinám na zmiernenie negatívnych dopadov.

Ide napríklad o finančný balík v hodnote 37-miliárd eur na nákup zdravotníckeho materiálu a realizáciu opatrení na zastavenie šírenia koronavírusu. Vo forme eurofondov sa zdroje prerozdelia medzi zasiahnuté krajiny. Na pomoc Slovensku pripadne 2,5-miliardy eur, ktoré budeme môcť využiť už v najbližších týždňoch.

Šimečka povedal, že EÚ nezabudla ani na firmy, podnikateľov či živnostníkov, ktorí už dnes rátajú obrovské straty. Preto im bude poskytne pomoc aj Európska centrálna banka (ECB). Dodal, že ďalšie opatrenia sú predmetom rokovaní.

Uviedol, že momentálne euroúradníci, ako väčšina ľudí, pracujú v oklieštenom režime. O nastolených témach diskutujú prevažne cez konferenčné videohovory. Dodal, že momentálne sa hľadajú spôsoby, ako budú na diaľku hlasovať o opatreniach.

„Ani jeden štát to nemôže zvládnuť sám. Preto v stredu prišlo dôležité rozhodnutie z ECB, ktorá prisľúbila 750-miliárd eur v nákupoch dlhu. Čo je presne ten monetárny vankúš, ktorý budeme potrebovať. Všetci očakávajú, že príde recesia a všetky členské krajiny budú musieť robiť miliardové opatrenia jednak na riešenie koronakrízy a investícií do zdravotníctva, ale aj na pomoc tým, ktorých sa tento výpadok najviac dotkne,“ vysvetlil Šimečka.

Uisťuje, že v momente, kedy sa budeme môcť vrátiť do normálneho života a budeme čeliť obrovským ekonomickým problémom, EÚ nám pomôže.

Viac k téme: Ekonomické dopady koronavírusu

Ako nás zmení epidémia?

V čase, kedy sa z tejto krízy Európa dostane, bude na mieste poučiť sa a prijať konkrétne opatrenia, aby sa v budúcnosti dokázalo predchádzať takýmto situáciám.

Šimečka si vie predstaviť napríklad zriadenie európskych hmotných rezerv, aby z nich dokázali čerpať štáty v čase krízy, vytvorenie rezervného fondu či posilnenie krízového riadenia, aby sa nezopakoval podobný scenár, akému čelíme dnes.

„Ak chceme, aby nás do budúcna pred takouto nákazou chránila EÚ, musíme jej na to dať nástroje,“ myslí si Šimečka.

Europoslanec sa domnieva, že na nekoordinovaný postup, prijímanie odlišných stratégií či laxný prístup, môžu doplatiť práve krajiny ako je Slovensko, ktoré sa k situácii postavilo veľmi zodpovedne.

Naša vláda prijala tvrdé opatrenia, aby zabránila šíreniu nákazy aj za cenu značných finančných výpadkov v národnom hospodárstve.

Hrozia ďalšie Brexity?

Šimečka sa neobáva, že po prekonaní krízy budú po vzore veľkej Británie odchádzať z únie aj ďalšie členské krajiny. Práve naopak.

Myslí si, že v EÚ oslabia populistické sily a obnoví sa dôvera ľudí v politické strany, ktoré robia politiku na základe faktov, vedeckého konsenzu a objektívneho poznania. A populisti, ktorí vždy všetko kritizovali a odmietali názory expertov, stratia na svojej popularite  

„Práve teraz sa ukazuje, aké dôležité je mať pri moci odborníkov. Ľudí, ktorí robia rozhodnutia na podklade názorov vedcov a autorít. Myslím si, že ak ide o život, radšej budete dôverovať hoci aj nudnému ale kompetentnému politikovi, ktorý načúva expertom a má situáciu pod kontrolou, než charizmatickému populistovi, ktorí vie iba natáčať videá na facebook a vykrikovať,“ skonštatoval Šimečka.

Európske hmotné rezervy

Do EÚ sa najnovšie obul teraz už bývalý premiér Peter Pellegrini, ktorý kritizoval pomalé obstarávanie ochranných pomôcok.

Na základe európskeho práva je možné v EÚ spoločne obstarávať a nakupovať zdravotnícke pomôcky. Tento proces však podľa Šimečku neblokujú európske inštitúcie, ale zlyhal pre nezáujem členských krajín.

„Vo štvrtok EK vyhlásila, že bude vytvárať zásoby zdravotníckeho materiálu, ktorý potrebujeme. Zatiaľ sa tak nedialo preto, že jednotlivé krajiny sa toho nechceli zúčastniť. Nad solidaritou prevážil národný egoizmus, čo bolo do istej miery aj pochopiteľné. Verím, že odteraz sa podarí spoločne nakupovať a distribuovať pomôcky tam, kde ich je najviac treba,“  okomentoval kritiku Šimečka.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Michal Šimečka
Firmy a inštitúcie EK Európska komisiaEurópsky parlament