Európski lídri sa na dvojdňovom samite v Bruseli zaviazali, že Európska únia (EÚ) bude Ukrajine a jej obyvateľom naďalej poskytovať významnú finančnú, hospodársku, humanitárnu, vojenskú a diplomatickú podporu, a to tak dlho, ako to bude potrebné.
Podporu Európska rada v súvislosti s vojnou na Ukrajine vyjadrila aj Moldavsku. Uvádza sa to v záveroch Európskej rady zverejnených na jej webstránke.
Intenzívnejšia pomoc Ukrajine
Únia zdôraznila úmysel poskytovať Ukrajine udržateľnú vojenskú podporu, pripomenula, že je potrebné ju urýchliť a tiež vyzvala vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby na základe rámca, ktorý má schváliť Rada, viedol s Ukrajinou konzultácie o budúcich bezpečnostných záväzkoch EÚ.
Nestojím ani na strane Ruska, ani na strane Ukrajiny, vyhlásil Fico v Bruseli
Európska rada okrem iného avizovala aj zintenzívnenie poskytovania humanitárnej pomoci a pomoci v oblasti civilnej ochrany.
Tiež vyzvala vysokého predstaviteľa a Európsku komisiu, aby urýchlili prácu s cieľom predložiť návrhy o tom, ako nasmerovať zmrazené ruské aktíva na podporu Ukrajiny, jej obnovu a rekonštrukciu. Únia by podľa nej tiež mala posilniť sankcie voči Rusku.
Právo Izraela na obranu
Európska rada zároveň odsúdila útoky palestínskeho militantného hnutia na Izrael zo začiatku mesiaca.
„Izrael má právo brániť sa v súlade s medzinárodným právom a medzinárodným humanitárnym právom,“ uvádza sa v jej záveroch s tým, že vyzýva na prepustenie všetkých rukojemníkov.
Fico a Orbán čelia otázkam o ich neochote vojensky podporiť Ukrajinu. Členov samitu zaujíma, čo bude po výhre Ruska
Európski lídri tiež vyjadrili „hlboké znepokojenie nad zhoršujúcou sa humanitárnou situáciou v Gaze a vyzývajú na nepretržitý, rýchly, bezpečný a neobmedzený prístup humanitárnej pomoci a na jej poskytnutie ľuďom v núdzi prostredníctvom všetkých potrebných opatrení vrátane humanitárnych koridorov a prímerí na humanitárne účely“.
Európska rada pripomenula, že je potrebné zabrániť regionálnej eskalácii a vyjadrila podporu dvojštátnemu riešeniu izraelsko-palestínskeho konfliktu.
Bezpečnosť kritickej infraštruktúry
„Vzhľadom na poškodenie kritickej infraštruktúry v Baltskom mori spôsobené externou činnosťou Európska rada zdôrazňuje, že sú potrebné účinné opatrenia na posilnenie odolnosti a zaistenie bezpečnosti kritickej infraštruktúry,“ uvádza sa v záveroch.
Európska rada vyjadrila tiež znepokojenie nad bezpečnostnou situáciou na severe Kosova, odsúdila septembrový útok, ktorý viedol k eskalácii napätia, a zdôraznila, že je potrebná normalizácia vzťahov medzi Srbskom a Kosovom.
Vyjadrila aj podporu úsilia o dosiahnutie udržateľného a trvácneho mieru medzi Arménskom a Azerbajdžanom.
Diskutovali aj o ďalších témach
Predstavitelia členských štátov EÚ diskutovali aj o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027, migrácii či početných hospodárskych otázkach, ako je napríklad energetika, čisté technológie, emisne neutrálny priemysel či kritické suroviny.
Odsúdili nedávne teroristické útoky vo Francúzsku a Belgicku a vyjadrili sústrasť obetiam nedávnych prírodných katastrof a extrémnych poveternostných javov v členských štátoch EÚ a v tretích krajinách.