Fond na podporu umenia požaduje, aby sa zásadné systémové zmeny vo fondoch nevykonávali bez účasti dotknutých inštitúcií

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Martin Šimkovičová
Ministerka kultúry SR Martina Šimkovičová. Foto: archívne, SITA/Jakub Julény
Tento článok pre vás načítala AI.

Fond na podporu umenia (FPU) požaduje, aby sa zásadné systémové zmeny vo fondoch nevykonávali bez účasti dotknutých subjektov. Ako uviedol v tlačovej správe, zásahy do fungovania fondov by mali byť realizované so zapojením dotknutých inštitúcií a po dôslednej odbornej diskusii, naprieč oblasťami umenia a kultúry.

Nepresné informácie o prerozdeľovaní prostriedkov

Zároveň považuje za potrebné, aby boli eventuálne legislatívne zmeny založené na dôkladnej analýze súčasného stavu a boli podrobené riadnemu medzirezortnému pripomienkovému konaniu.

FPU sa tiež vyjadril k viacerým informáciám, ktoré pred niekoľkými dňami zazneli na tlačovej konferencii Ministerstva kultúry (MK) SR. Podľa fondu odznelo niekoľko nepresných informácií o spôsobe, akým prerozdeľuje finančné prostriedky, a tiež o mechanizmoch jeho kontroly štátom.

„Fond na podporu umenia je verejnoprávnou inštitúciou zriadenou zákonom, to znamená, že nerozdeľuje finančné prostriedky podľa vlastného uváženia a Ministerstvo kultúry SR nepresúva finančné prostriedky nejakým spôsobom, ale na základe podmienok upravených predovšetkým v zákone o Fonde na podporu umenia. Všetky relevantné dokumenty, vnútorné predpisy aj rozhodnutia komisií sú v najkratšom možnom termíne zverejňované na webovom sídle FPU,“ vysvetlil fond. Doplnil, že vzhľadom na to, že poskytuje verejné prostriedky, je kontrolovaný aj štátnymi orgánmi.

„Vo fonde za posledných 8 rokov prebehla kontrola poskytovania finančných prostriedkov za roky 2016 až 2020, a to tromi kontrolnými orgánmi, konkrétne Úradom vládneho auditu, Ministerstvom kultúry SR a Protimonopolným úradom, uvádza FPU a dopĺňa, že v súčasnosti Najvyšší kontrolný úrad realizuje kontrolu za roky 2021 až 2023.

Dozorná komisia

Fond tiež pripomenul, že na mesačnej i ročnej báze odpočtuje MK SR a rezortu financií nakladanie s financiami. FPU má tiež i vlastnú dozornú komisiu, ktorej členov, všetkých, menuje MK SR, a ktorá zaisťuje kontrolu hospodárenia.

„Na tlačovej konferencii pani ministerky zároveň opakovane zaznelo, že ministerstvo nemá priamy dosah na podpornú činnosť fondu. Ministerstvo má však možnosť stanoviť priority podpornej činnosti fondu a vyčleniť maximálne 20 percent z ročného rozpočtu fondu na ich plnenie. Túto možnosť využilo ministerstvo za osem rokov iba raz,“ tvrdí FPU s tým, že rezort kultúry tiež menuje všetkých členov rady, ktorá je jeho najvyšším orgánom. „V tejto súvislosti treba podotknúť, že už 3 mesiace nie je obsadené uvoľnené miesto v rade,“ dodal FPU.

Na margo posudzovania predložených projektov fond uviedol, že to je v kompetencii nezávislých odborných komisií, ktoré ho vykonávajú na základe jednoznačne zadefinovaných a zverejnených kritérií. Členovia daných komisií sú nominovaní umeleckými komunitami, ktorých sa dotýka daný podprogram.

„Odborné komisie hodnotia a diskutujú jednotlivé projekty podľa jasne definovaných a zverejnených kritérií. Rozhodovanie komisií je pritom autonómne a nevstupuje doňho žiadny z orgánov fondu, teda ani riaditeľ alebo rada fondu,” vraví predseda rady fondu Dušan Buran.

Posudzovanie projektov

FPU tiež podotkol, že takýto model funguje vo väčšine európskych štátov. Návrat k systému, kde by sa politicky rozhodovalo o tom, kto a akú veľkú podporu získa, by bol podľa fondu krokom späť.

„Na tlačovej konferencii bola taktiež menovaná konkrétna organizácia čerpajúca podporu z FPU v náznaku, že fond podporuje projekty podľa žiadateľa. Považujem za zavádzajúce, keďže neboli uvedené ucelené informácie, keďže fond prostriedky poskytuje nie niekomu, ale na konkrétny projektový zámer a konkrétne aktivity, ktoré musí prijímateľ aj zrealizovať. Rozhodujúcim parametrom je pritom kvalita projektu a prínos pre rozvoj podporovaných oblastí. Navyše komisia neposudzuje žiadny projekt vytrhnuté zo súvislostí, ale vždy aj v konkurencii s inými projektmi,“ zdôraznil riaditeľ fondu Róbert Špoták.

FPU uviedol, že podporuje 15 rôznych oblastí umenia a kultúry, čo zahŕňa napríklad hudbu a literatúru, ale napríklad aj múzeá a galérie. Ročne v rôznych výzvach rozhoduje viac ako sedem desiatok komisií.

„Príkladom sú aj verejné knižnice, ktoré v roku 2023 získali takmer 2 200 000 eur na rozvoj infraštruktúry, nákup kníh a organizovanie podujatí. Zároveň sú jednou z najviac podporovaných oblastí vôbec. Výrazne je zastúpená aj podpora tradičnej kultúry, kde bolo prerozdelených viac ako 1 600 000 eur. Tradičná kultúra bola v roku 2019 podporená aj mimoriadnym príspevkom vo výške viac ako 2 800 000 eur,“ uvádza fond.

Mimovládne a neziskové organizácie

FPU dodal, že zaviedol i inovatívny program mesta kultúry, ktorý prináša systémovú podporu rozvoja kultúrnej a umeleckej infraštruktúry na miestnej a regionálnej úrovni pre vybrané mestá, aktuálne smeruje do Humenného.

„Pokiaľ by sme mali hovoriť o skutočných potrebách v súvislosti s Fondom na podporu umenia, musím spomenúť nedostatočný rozpočet fondu, na ktorý dlhodobo upozorňujeme a ktorý sa od roku 2018 napriek rastúcemu dopytu a zvyšujúcim sa nákladom na realizáciu projektov nemení. V roku 2023 presiahla žiadaná suma výšku 65 200 000 eur. Fond mal na prerozdelenie k dispozícii 20 100 000 eur. Uvedené vedie k situácii, že podporu nezískavajú aj mnohé kvalitné projekty,“ uviedol riaditeľ FPU Špotáak a dodal, že inštitúcia trpí i nedostatkom personálnych kapacít.

FPU tiež priblížil, že z hľadiska právnej formy žiadateľa boli v rokoch 2016 až 2023 najčastejšími žiadateľmi mimovládne a neziskové organizácie, no najčastejšie boli podporené žiadosti zo strany samospráv, teda obcí a vyšších územných celkov a nimi zriaďovaných organizácií.

„Rozhodovanie odborných komisií fondu o podpore je dlhodobo regionálne vyvážené,“ dodal fond. Najúspešnejší, z hľadiska pomeru medzi podanými a podporenými žiadosťami bol Žilinský kraj, tesne nasledovaný Banskobystrickým, avšak celkovo boli rozdiely medzi krajmi malé rozdiely.

Kontrola fondov zo strany štátu

Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS) sa pred niekoľkými dňami na tlačovej besede vyjadrila, že považuje za prirodzené, že chcú vyššiu kontrolu fondov zo strany štátu, vzhľadom na to, že tieto fondy hospodária s verejnými prostriedkami.

„Štát by mal mať vyššiu kontrolu nad týmito fondmi, čo doteraz nebolo možné, pretože ministerstvo kultúry len nejakým spôsobom presunulo financie a potom jednotlivé fondy si ich rozdeľovali podľa vlastného uváženia. A práve toto chceme, aby už takto nefungovalo,“ uviedla a doplnila, že najprv zvažovali zlučovanie fondov, no potom sa po diskusii s odbornou verejnosťou rozhodli upustiť od tohto zámeru a sústrediť sa na zefektívnenie fungovania fondov.

Šimkovičová zároveň poukazovala na dotácie, ktoré z FPU dostala Nadácia Milana Šimečku. Poslanec a predseda Výboru NR SR pre kultúru a médiá Roman Michelko (SNS) označil v súvislosti s fondmi za veľký problém najmä svojvôľu pri kritériách prideľovania prostriedkov.

„Dnes je situácia taká, že štát, ktorý tieto fondy financuje, nemá žiadnu relevantnú garanciu na to, aby definoval priority štátnej kultúrnej politiky. Nemá šancu urobiť nič proti nejakým ľuďom, ktorí sa tam dosť pochybným spôsobom dostali, respektíve výberové kritériá sú veľmi vágne,“ tvrdil Michelko. Poslanec tiež spochybnil, že v komisiách sú profesné autority.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Martina ŠimkovičováRoman Michelko
Firmy a inštitúcie Fond na podporu umeniaMK Ministerstvo kultúry SRNadácia Milana ŠimečkuNajvyšší kontrolný úrad SRProtimonopolný úrad (PMÚ) SRSNS Slovenská národná strana