Foto: Pellegrini a Macron hovorili o hrozbách pre Európsku úniu aj o slovenskom paradoxe

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Peter Pellegrini, Emmanuel Macron
Zľava: Prezident Francúzskej republiky Emmanuel Macron a predseda vlády SR Peter Pellegrini počas privítania v areáli Bratislavského hradu pri príležitosti oficiálnej návštevy prezidenta Francúzskej republiky na Slovensku. Bratislava, 26. október 2018. Foto: SITA/Braňo Bibel

BRATISLAVA 26. októbra (WebNoviny.sk) – Posilnenie spolupráce v oblasti kybernetickej bezpečnosti, hospodárstva, hlbšia integrácia Európskej únie a eurozóny, vojenská spolupráca, ale aj blížiace sa voľby do Európskeho parlamentu (máj 2019) v súvislosti s nárastom nacionalizmu v Európe boli hlavnými témami rozhovoru francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a slovenského premiéra Petra Pellegriniho.

Macron je na návšteve Bratislavy pri príležitosti osláv stého výročia vzniku Československa. Ako na spoločnej tlačovej konferencii na Bratislavskom hrade informoval premiér, ktorý je jeho partnerom v Európskej rade, mali otvorený, konštruktívny a priateľský dialóg. Podľa Pellegriniho Slovensko stojí za Macronovými návrhmi na hlbšiu integráciu Európskej únie aj eurozóny.

Moderná a dynamická vlna

„Aj Slovensko chce byť na tejto modernej a dynamickej vlne,“ povedal Pellegrini s tým, že Slovensko chce byť pre EÚ, a teda aj Francúzsko, zodpovedným partnerom a chce sa zúčastňovať na všetkých aktivitách, ktoré smerujú k utužovaniu jednoty, sily a sebaobrany EÚ. „V tomto budeme vždy na strane Francúzska,“ dodal šéf slovenskej exekutívy.

Premiér na stretnutí s Macronom otvoril otázku kybernetickej bezpečnosti, pričom spomenul aj nedávny kybernetický útok na slovenský rezort diplomacie. S francúzskym prezidentom sa dohodli, že užšie nebudú spolupracovať len inštitúcie, posilnia aj spoluprácu expertov. Tí by sa mali onedlho stretnúť a hľadať riešenia, ako sa kybernetickým hrozbám vyvarovať.

„Otvoril som aj hypotetickú otázku, že pokiaľ ide o Centrum excelentnosti pre kybernetickú bezpečnosť, či by malo sídliť v Bruseli a či by sme nemohli diskutovať, či by nemalo sídliť v nejakej z iných krajín. Samozrejme, znamená to, že som naznačil, že ak sa bude rozhodovať o umiestnení tejto agentúry, prejavili by sme záujem, aby sídlila v Bratislave,“ povedal Pellegrini.

Diskusia s mladými ľuďmi

Okrem toho hovorili aj o spoločných obranných a bezpečnostných projektoch. „Podporujeme prezidenta Macrona v nápade, aby súbežne so zvyšovaním výdavkov na obranu sme čo najväčšie množstvo použili na európskom trhu a pokúsili sa armády vyzbrojiť európskymi riešeniami,“ vysvetlil Pellegrini.

Macron je podľa svojich slov rád, že má v piatok na programe diskusiu s mladými ľuďmi. Je totiž dôležité s nimi hovoriť. Takisto zopakoval svoje slová o rozdelení EÚ – tá by sa nemala deliť na staré a nové členské krajiny, na východ a západ.

Na adresu Slovenska povedal, že sme vstúpili do EÚ, eurozóny, schengenského priestoru či zúčastňujeme sa v iniciatíve posilnenej spolupráce vo vojenskej oblasti (PESCO), čo znamená, že už sme v jadre.

Pokiaľ ide o delenia na východ a západ, pripomenul smernicu o vysielaní pracovníkov do zahraničia. Na túto smernicu vlani tlačil Paríž, krajiny Visegrádskej štvorky z nej neboli nadšené. Slovensko napokon s Francúzskom našlo spoločnú reč a našlo kompromis najmä v oblasti dopravy, aby minimalizovalo negatívny vplyv smernice na kamionistov. To, že sme našli kompromis, je podľa Macrona dôkaz, že nemá zmysel delenie na východ a západ.

Slovenský paradox

Hrozbou podľa Macrona je aj akási únava. „Občania si zvykli, Európsku úniu považujú za samozrejmosť, mier tu máme od nepamäti. Takéto rozmýšľanie dáva priestor tým, ktorí chcú Úniu zničiť. Dialógom chceme ukázať naše ambície,“ povedal Macron. Pellegrini a Macron v podobnom duchu odpovedali aj na otázku o voľbách do Európskeho parlamentu.

V tejto súvislosti Pellegrini hovoril o slovenskom paradoxe – teda, že Slováci patria ku krajinám, ktoré najviac dôverujú EÚ, ale takmer vôbec nechodia voliť. Verí, že otváranie európskych tém, tak, ako to robí Macron, pomôže dostať Slovensko z poslednej priečky v účasti vo voľbách do EP.

„Je dobré, ak si urobíme medzi sebou jasný poriadok a dáme jasno najavo, či považujeme EÚ, jej vývoj a integráciu za to najsprávnejšie riešenie, alebo chceme len polovičaté riešenie,“ povedal premiér s tým že je fér hovoriť o tom, že ak si zvolia ľudia určitého politika alebo stranu, aký to bude mať dopad na ďalší rozvoj a integráciu.

Pred nacionalistami nezatvárajú oči

„Zvolením určitých strán môže dôjsť k zabrzdeniu ďalšieho rozvoja v EÚ. Je dobré pomenovávať veci pravými menami, aby nárast síl, ktoré chcú ohroziť EÚ, bol čo najmenší. Musíme urobiť všetko preto, aby sa ich tam dostalo čo najmenej, inak budeme mať problémy, ktoré možno dnes asi nevieme predvídať,“ povedal premiér na margo nárastu nacionalistov.

Macron dal za príklad jeho vlastnú krajinu, kde sa darí Národnému frontu – nacionalistka Marine Le Pen sa dostala s ním do druhého kola prezidentských volieb, majú početné zastúpenie aj v EP. „Je neakceptovateľné, aby niekoho zaujímala EÚ len vtedy, ak rozdáva peniaze,“ dodal Macron s tým, že nemožno si zatvárať oči pred nacionalistami – sú tu, sú veľkí, niekde dokonca vyhrávajú voľby.

Macron zároveň informoval, že sa s Pellegrinim rozprávali aj o digitálnych aspektoch, kde sú podľa neho na jednej dĺžke, pokiaľ ide o zdanenie. Otvorili aj tému migrácie. „Chceme nájsť spoločnú cestu, myslím si, že existuje,“ dodal s tým, že vie, že kvóty sú neprijateľné, ale dá sa podľa neho pracovať na myšlienke povinnej solidarity.

Masívne dopravné obmedzenia

Prezident Emmanuel Macron je v piatok na oficiálnej návšteve Slovenska pri príležitosti osláv stého výročia vzniku Československa, v sobotu sa zúčastní na oslavách v Prahe, kde bude aj premiér Peter Pellegrini. Macron už rokoval aj s prezidentom Andrejom Kiskom, čaká ho ešte diskusia s verejnosťou na tému „Formovanie budúcnosti Európy“.

Diskusia sa uskutoční v historickej Zrkadlovej sále Primaciálneho paláca, kde sa za účasti Francúzska pred viac ako 200 rokmi podpisoval Bratislavský mier. Dnešná návšteva francúzskeho prezidenta na Slovensku nie je prvá, takmer presne pred piatimi rokmi – 29. októbra 2013 prišiel na pozvanie Ivana Gašparoviča Francois Hollande.

Piatkovú návštevu sprevádzajú aj masívne dopravné obmedzenia. Zaujímavosťou je, že Macron sa nestretne s naším druhým najvyšším ústavným činiteľom – predsedom NR SR Andrejom Dankom.

„Na základe francúzskej protokolárnej praxe sa francúzsky prezident nestretáva s predsedami parlamentov jednotlivých krajín. Francúzsko má odlišné protokolárne poradie, ako je zvykom u nás. Preto francúzska strana ani nežiadala o prijatie,“ uviedol pre agentúru SITA odbor komunikácie s médiami a verejnosťou NR SR.

Stretnutie Pellegriniho a Macrona v súvislosti s tohtoročnými oslavami nie je prvé. S Pellegrinim, ale aj s českým premiérom Andrejom Babišom, sa Macron stretol 30. júna v Paríži. Neskôr premiér Pellegrini odletel do lotrinského mestečka Darney. Toto mestečko má pre vznik Československa, ktorého sté výročie si pripomíname, obrovský význam.

Práve tu 30. júna 1918 francúzsky prezident Raymond Poincaré za prítomnosti Edvarda Beneša odovzdal československú zástavu 21. streleckému pluku československých dobrovoľníkov, ktorých vycvičili vo Francúzsku. Francúzsko ako prvý štát uznalo samostatné Československo vďaka generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. V meste je aj francúzsko-československé múzeum.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Emmanuel MacronFrançois HollandePeter Pellegrini